1. časť | 2. časť | 3. časť | 4. časť | 5. časť | 6. časť | 7. časť | 8. časť | 9.-12. časť

 

Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 1.   

A U T O R I T A

• Nadriadený musí byť vybavený pokornou autoritou, zatiaľ čo podriadený musí vlastniť slobodnú pokoru. Preto sa vždy musí rozlišovať: sloboda od pýchy, pokora od bojazlivosti, aby sa nezamieňala pokora s bojazlivosťou, alebo sloboda s pýchou.
   
• Autorita zvlášť musí mať intuíciu, najmä v prípade, keď je vedená hlbokým pokojom. Rovnako pri hľadaní potvrdenia svojej intuície je potrebné ticho, s tým, že nepodcení, neodstaví stranou aj názor, či mienku tých, ktorým dôveruje, či na to určeným.
   
• Autorita je aj: vedieť sa postaviť tvárou tvár problémom a komplexne ich riešiť srdcom dieťaťa v dôvere Boha.
   
• Kto má vyššie funkcie, je postavený nižšie: tu sú kritériá oproti svetu obrátené naopak, pretože úrovňou lásky zostáva úroveň bratstva.
   
• Skúsenosť hovorí, že pokora autority, poníženosť, odovzdanosť do vôle Božej, prináša požehnanie a úspech - umenšovať sa, aby Kristus tým viac rástol v zverených.

    

B O H / Ježiš Kristus, Duch Svätý
 

• Sme temnotou a on je najživším jasom; sme chorobou a on je pevným zdravím; sme biedou a on je nekonečným bohatstvom; sme slabosťou a on nás podopiera; quia tu es, Deus, fortitudo mea - lebo Ty si stále môj, Bože, naša sila.

• Každá cesta za pokojom, okrem cesty Kristovej, je slepá ulička...
   
• Bez rozumu a bez mysle na začiatku, bez Boha, ktorý je na začiatku a od počiatku, ktorý je rozumom, mysľou, vedomím, by všetko ostávalo nepochopiteľné.

• Miera, akou máme milovať Boha, je: milovať ho bez miery.
   
• Keby som videl celkom do vnútorného Božieho života, mohol by som v tomto poznaní nad ním akoby triumfovať.

• To, čo Písmo a kresťanská tradícia nazývajú „Boh“, sa javí ako ponuka nádeje človeku: Boh ako moc budúcnosti, ako budúcnosť našich projektov budúcnosti, ako moc, ktorá nás oslobodzuje k nášmu ľudskému bytiu a k nemu vyzýva.
   
• S Najsvätejšou Trojicou je to podobne ako s trojitým skupenstvom vody: je jedna voda, ale môže existovať v troch skupenstvách: voda, para a ľad; ale stále je to jedna a tá istá voda.
   
• Jedine Boh je dobrý - to znamená, že jedine v ňom, je prvotný prameň všetkých hodnôt a v ňom je aj ich konečné naplnenie; on je Alfa a Omega; iba v ňom nachádzajú tieto hodnoty autentický obsah a definitívne potvrdenie. Bez neho, bez odvolávania sa na Boha, zostáva celý hodnotový svet akoby zavesený v absolútnom prázdne; stráca aj svoju transparentnosť, svoju výrazovosť.
   
• Božia sila sa zakladá predovšetkým na láske
  
  
• Človek participuje na moci a autorite Božej - dokáže aj nemožné

• Boh by nemohol byť absolútnou budúcnosťou dejín, keby nebol absolútnym pôvodcom všetkej skutočnosti.
   
• Boha nemusím celkom chápať; môžem ho uznávať ako tajomstvo - ale aj tak jeho existencia je vysvetlením všetkého.
   
• Najlepší spôsob ako môžeme niekomu pomôcť milovať Boha, je: pomôcť mu, aby Boha poznal; čím viac bude poznávať a objavovať Boha, tým bude v ňom nachádzať väčšie potešenie; jeho srdce bude milovať Boha ako jediného, ktorého môže milovať totálne; a jeho slobodná vôľa bude schopná nachádzať ho ako jediného, ktorý uspokojí všetky jeho túžby a očakávania.
   
• Ježiš stavia svoje blahoslavenstvá oproti mienke sveta.
   
• Ak nepoznáme dobre Ježišov život, nebudeme vedieť, ako ho nasledovať.
   
• Túžba po Bohu je zasiata do ľudského srdca - je to hlad po Bohu, túžba po zážitku, po veľmi intenzívnom a hlbokom stretnutí s Bohom.
   
• Ježiš Kristus neprišiel kvôli tomu, lebo si nás chcel pozrieť zblízka, a neprišiel ani kvôli tomu, aby sa ukázal, akú má veľkú moc a silu, ale prišiel kvôli nám, aby nás správne nasmeroval, aby nás učil a naučil, ako správne žiť a konať, aby sme sa páčili nebeskému Otcovi a plnili jeho vôľu; Ježiš plnil Božiu vôľu a splnil svoju úlohu ako Učiteľ.
   
• Ten, kto nemá rád Boha, je od neho ďaleko, a ak ho nemá rád definitívne, je od neho ďaleko navždy.

   

• Ak sa pozrieš okolo seba, keď prechádzaš po niektorých mestách, povedal by si, že Ježišov testament je pre ne utópiou, ak by si nemyslel na Ježiša.
   
• Bol som 33 rokov medzi ľuďmi, tisíckrát som im hovoril, že skutky zavážia oveľa viac než slová, a preto som bol ukrižovaný; vysvetľoval som, že mojich učeníkov možno rozoznať podľa lásky, a nie podľa množstva slov a prázdnych gest. Ježiš.
   
• Ani na brehu potoka nevidíme, kde voda vyviera a kde končí jej tok; je dôležité pre nás, že je tu, že ju vidíme.
   
• Nejestvuje hľadanie Boha, nejestvuje nachádzanie Boha, ktoré by išlo mimo človeka, pretože Ježiš za každého človeka zomrel, každému človeku svojim zmŕtvychvstaním dal nádej a pre každého svojim nanebovstúpením pripravil miesto, aby každý mohol byť celú večnosť tam, kde bude On.
   
• Kristova Cirkev je tajomstvo; je to božská, presnejšie povedané - božsko-ľudská skutočnosť na tomto svete.
   
• Boh nás volá - vyjdite zo svojich hrobov, vyjdite von zo svojej ľahostajnosti, strnulosti, sebectva, z neporiadku a chaosu, v ktorom žijete, z hriechu v ktorom žijete; obráťte sa ku mne a ja otvorím vaše hroby.
   
• Duch Svätý vchádza do ľudských dejín, aby nám pomohol na našej ceste.
   
• Kto nechce prijať Krista, prijme to, čo ho zotročí.

     
     
     
     
     

     
     
     

     

   

Č N O S T I
 

• Každý z nás svojím životom vytvára akúsi mozaiku - obrazu Boha. Jednotlivými časťami v tejto mozaike sú práve naše čnosti. Čím viac ich máme, tým krajší a pravdivejší obraz Boha ponúkame svojmu okoliu.
   
• Čnosti a dary kvitnú na steble milosti a s ňou sa rozvíjajú, nesú plody, vädnú, hynú.
   
• Čnosť robí dobrým toho, ktorý ju vlastní a jeho dielo robí tiež dobrým.
   
• Čnosť spočíva vo svojej podstate na poznaní. Ale keďže pravé poznanie je len jedno, aj čnosť je len jedna jediná a spočíva v zmocňovaní sa pravdy.
   
• Úspech našej činnosti bude zabezpečený v takej miere, v akej budú rásť naše duchovné zásoby.
   
• Semeno dáva mnohé plody tam, kde je odvaha, zdržanlivosť, spravodlivosť, kde rozvaha pripravuje ľudské srdce ako dobrú pôdu, ktorá je schopná poslúchať a chápať slovo.
   
• Zo zvláštnych čností sa máme cvičiť najmä v tých, ktoré zodpovedajú nášmu povolaniu, a nie natoľko v tých, ktoré zodpovedajú len našej vlastnej záľube.
   
• Opakovaním dobrých skutkov nadobúdame dobré návyky – čnosti. Ich nadobudnutie však predpokladá Božiu milosť.
   
• Charakterného, disciplinovaného a dobrého človeka nazývame duševným šľachticom.
   
• kniha: Ľubomír Stanček - ČNOSTI

                    

   

Č L O V E K
 

• Boh stvoril človeka na svoj obraz a to ho odlišuje od všetkých ostatných živočíchov; tento obraz predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek sa stáva niekým, stáva sa rozumovou bytosťou, stáva sa 'osobou'.
   
• Telo nie je väzením duše ani zdrojom hriechu; keď duša a telo tvoria jednotu, padá stará predstava, že smrť je odlúčením duše od tela; smrť je teda udalosť, ktorá postihuje celého človeka.
   
• Som Boží majetok a preto nezaniknem.
   
• To, že človek je stvorený na Boží obraz, že je v ňom zanechaný prvok božskosti a prítomnosti Boha, dáva predpoklad, že v ňom (v človeku), zanechal Boh túžbu po ňom samom - túžbu poznať Boha.
   
• Človek vo svojom srdci prechováva túžbu po Bohu; svoju existenciu, svoje bytie smeruje k niečomu nadpozemskému, transcendentnému; k niečomu, čo je viac ako on sám.
   
• Boh vo svojom pôsobení človeka neobchádza, ale prijíma a hodnotí jeho snahu podľa toho, čo ju najlepšie charakterizuje.
   
• Človek je jediné stvorenie, ktoré sa utieka k Bohu, aby získalo od Boha to, čo mu najviac chýba k dokonalosti.
   
• Človek má svoj plný význam iba v Stvoriteľovi, ktorý tvorí človeka pre seba, aby človek našiel vo svojom Tvorcovi svoju dokonalosť Božieho obrazu.
   
• Neveriaci, ale čestní ľudia, hoci nevyznávajú nijaké náboženstvo, môžu mať ušľachtilé sebaovládanie.
   
• Aby sa človek mohol stať veľkým, treba zabiť Boha.

D E T I
 

• V dnešnom svete je častý omyl, keď chránime najmä deti pred námahou. Ten, kto chce viesť deti bez námahy, nepochopil význam výchovy. Veď život človeka je poznačený námahou.
   
• Dieťa, ktoré miluje, počíta s tým, že nemusí dostať to, čo chce. Vtedy sa skúša láska. Vtedy, aj keď nedostaneme, sme schopní prijať Boží zámer, a nie silou mocou presadiť to, čo ja chcem.
  
  

D U C H O V N Ý   R A S T
 

• Fenomén rastu duchovného života musí rešpektovať rast zo zeme, kde je naše videnie ohraničené, kde majú svoje miesto prirodzené sklony, kde nie je všetko zlé a nečisté, ale je to etapa, kde nemožno podceniť sympatie i antipatie, aby sme mohli rásť k nekonečným horizontom, k univerzálnej láske, keď sa dokážeme neskôr otvoriť hodnotám určeným i doporučeným pre radosť osobnú zo všetkých z okolia.
   
• Možno sa nám zdá čudná prosba „a neuveď nás do pokušenia“. Ako nás Boh môže uviesť do pokušenia? Je to vtedy, ak naša pýcha je veľká. A to do takej miery, že si namýšľame, že všetko zvládneme bez Boha. Vtedy Boh dopustí pokušenia, aby sme si uvedomili, že bez Božej pomoci nič nedosiahneme.
   
• Nepochybujme o tom, že duchovný život môže byť aj dobrodružstvom.
   
• Bolesť a často aj smrť sú v nadprirodzenom poriadku dôvodom plodnosti. Uvedomujeme si to ako spoločenský paradox. Na rozdiel od iných, všetci sme tí, čo žijú medzi ľuďmi ako obetovaní, ktorí patria všetkým: verejný otrok na používanie pre spoločenstvo. Vteľuje sa v ňom spoločenský paradox kresťanstva, v ktorom najponíženejší je najvyšším a ten, kto najviac rozkazuje, najviac slúži.
   
• Nebolo by správne, pri pohľade na svoje chyby upadnúť do zmätku; môžu nám byť dokonca na úžitok, napríklad: poznať svoju ničotu.
   
• Stelesňujúc v prítomnom okamihu svoj ideál, svätci žijú život, ktorý sa realizuje vo svojej podstate.

• Medzi pokrytcov je oprávnene zaradený ten, kto iba predstiera, že nosí v srdci disciplínu. Mení tak službu dušiam na nástroj moci, ale hriech je ešte ťažší, ak nie sme voči darebákom v disciplíne prísni a robíme si starosti, ako sa im prispôsobiť.
   
• Sme pánmi svojich slov, ale keď ich vypovieme, musíme za ne niesť aj zodpovednosť.
   
• Mnohí ľudia zabudli, že jestvuje spôsob, ako prekonať nečakané púšte citov a krutú suchopárnosť, ktoré niekedy zatarasia pokojný tok života - na to je tu duchovný život.
   
• Pre koho Božia vec nie je hodná každej obety, ten nikdy nepochopí vzácnosť perly; vzácna perla je nezničiteľná, nemožno ju stratiť a získame ju už tu na zemi, aby tiahla naše srdce do neba.
   
• Svätci nezačali všetci dobre, ale všetci dobre skončili.
   
• Pokora je základom duchovného rastu a jej cieľom je oslobodiť človeka od seba samého; nič iné nerobí kontemplácia, ona z nás vyháňa naše zaplnenie vlastným „ja“, aby mal v našom srdci miesto Boh.
   
• Zamyslime sa: ak je toto vrchol, z toho vyplýva, že mu niečo musí prechádzať a niečo nasledovať. Je to ako kopec, alebo hora; najprv musím vyliezť hore - tak som v najvyššom bode a potom musím zísť dole - možno aj druhou stranou kopca.
   
• Prázdno núti človeka zamýšľať sa nad duchovnými vecami.
   
• Nezabúdajme aj na to, že dobré i zlé slovo, keď ich vypovieme, môžu mať rovnako dlho odozvu, ale jedno spôsobuje radosť, obohacuje a druhé ničí, ubližuje, zraňuje.
   
• Problém, prečo človek stagnuje a neposúva sa dopredu, je v tom, že zostáva stáť v polovici cesty a uspokojí sa s tým, čo už dosiahol, čo už vie, lebo má málo odvahy, lebo sa bojí; bojí sa "zatiahnuť na hlbinu."
   
• Disciplína a milosrdenstvo totiž strácajú svoju hodnotu a vážnosť, keď sú vykonávané nezávisle od seba.

 

 

• Koho skutočne zasiahne Božie slovo, ten vytriezvie z hriechu. Ilúzie sa rozplynú, najmä tie o sebe samom, o svojich schopnostiach, svätosti - Božie slovo robí človeka triezvym.
   
• Citový život človeka je často ohrozený, devastovaný a vyprázdňovaný; je odkázaný na svoje najhlbšie vnútro a zapĺňa ho tým, čo mu nahradí toto prázdno - prázdno po Bohu, túžbu po ňom.
   
• V tom "áno", ktoré sme vyslovili pri našom odovzdaní sa Bohu, sme uskutočnili toto základné zrieknutie sa túžby byť autonómnymi, "samorealizovať sa".
   
• Duchovný organizmus kresťana tvoria - milosť, čnosti a dary.
   
• Nezáleží kto sme, tieň kríža ide za nami.
   
• Bez toho, aby sme strácali vyrovnanosť a pokoj, uznajme za prirodzené, že tvor je tvor a hlina je hlina a skúsme zachrániť jednotu skôr ako zaspíme.
   
• Trpezlivosť, vytrvalosť a láska - to je sila ducha, ktorá dokáže viac ako fyzická sila a zúrivosť.
   
• Čistota mysle spočíva v usmernení všetkých duchovných schopností na Boha.
   
• Poznanie vlastného „ja“, vlastnej úbohosti, priznanie sa k nej a pohľad s dôverou upretý na Boha, nám pomáha rásť v pokore.
   
• Vláda nad vlastnými myšlienkami a predstavivosťou sa stáva pre človeka znakom vlády nad svojím životom a schopnosťou obetovať sa Bohu.
   
• Čím viac sa človek vzďaľuje od chvíle predsavzatia, tým rýchlejšie sa vzďaľuje od Boha.
   
• Treba sa dať pretvárať Slnkom, ktorým je Boh, a prenášať Vetrom, ktorým je Duch.
   
• Môžeme vyznať, že na ceste k svätosti nepoznáme nič väčšieho, ako je vernosť v maličkostiach? Časom sa z veľkých vecí stanú maličké a naopak.
   
• Sme oslovovaní posväcovať sa kvôli posväteniu iných; slová, ktoré 'prebodávajú'.
   
• Lepšími v očiach iných ľudí nás nerobia veľké slová ani naduté reči, ale len naše skutky, postoje, správanie a schopnosť iným pomôcť; keď budeme takto konať voči ľuďom, zapáčime sa aj Bohu.
   
• Zvyk zapráši, zanesie, zadusí aj najkrajšie veci.

• Nejestvuje svätosť bez stálej poddajnosti Duchu Svätému, bez ustavičného „áno“ jeho vnuknutiam.
   
• Je múdre dať sa viesť; nepodceniť, že v živote rastu môže dôjsť k cyklicky opakovaným chybám; chyby mladosti sa môžu zopakovať v starobe. Neznechucuj sa, keď sa ti nedarí; si človek, nie anjel.
   
• Nadšenie nemá trvácnosť.
   
• Ak nevyhľadávame rôzne roztržitosti a nesústreďujeme sa na ne, môžu nás cvičiť v pokore a v sústredení.
   
• Dokonalý kresťan prináša so sebou vždy vyrovnanosť a radosť; vyrovnanosť, lebo sa cíti v Božej prítomnosti; radosť, lebo sa cíti obklopený jeho darmi.
   
• Rast k dokonalosti môže byť poznačený aj omylmi.
   
• Cirkev je vždy v určitom napätí medzi “starým a moderným“; je pravdou, že nové ešte nemusí byť vždy dobré a staré sa nemusí báť vždy nového.
   
• Rast nesmie byť len túžba po dobrodružstve, len túžba zažiť napätie, ale i vyvarovať sa otroctvu.
   
• Dary pôsobia po celý čas na ceste dokonalosti a sú jej nutnou súčasťou.
   
• Rast v duchovnom živote nech sa vyvaruje nepotrebných rečí a postojov.
   
• Hlavnou chybou narážame u iných, a proti nej sa najčastejšie previňujeme.
   
• Stále sa usmievať? To nie, len blázni sa stále smejú, ale srdce je domovom našej osobnosti.

• Dokonalosť záleží na spojení s Bohom. Toho dosiahneme sebazáporom, pokorou a poslušnosťou.
   
• Cieľom sebazáporu nie je prirodzenosť zničiť, ale zdokonaľovať.
   
• Memento: chrániť sa byť chvíľkový.
   
• Človek dokazuje svoju osobnú a duchovnú dokonalosť v každodennom živote pri plnení povinností.
   
• Kto sa trápi tým, čo druhí o ňom povedia, stáva sa im rovným. 
   
• Vytrvalosť v dobrom vytvára z duše akoby umelecké dielo, ktoré keď sa dokončí, očarúva všetkých svojou krásou.
   
• Skutočný pokrok vychádza z prikázaní, z tradície; je to pokrok v dobrom, v pravde, v spravodlivosti a predovšetkým v "osobnej pravde a spravodlivosti" - v osobnej dokonalosti. Všetko, čo je proti prikázaniam, je spiatočníctvom a barbarskou zaostalosťou, ktoré odsudzujú ľudstvo k zničeniu.
   
• Zmysel nášho života 

H R I E C H / Z L O
 

• Hriech učinil človeka otrokom jeho vlastných vášní, zmyslových hnutí; otrok potom musí poslúchať i tam, kde sa to s jeho ľudskou dôstojnosťou nezrovnáva - jedni ľudia zotročujú druhých.
   
• Kedy Boha najviac urážame? Keď konáme tzv. zvykové hriechy; Ježiša neurážajú najviac naše pády, ktoré sa nám stanú z našej slabosti, ale hriechy, ktoré neľutujeme, lebo sa ich nechceme zbaviť a počítame s nimi aj v budúcnosti.
   
• Človek, aby sa mohol dostať do milosti, musí byť vytrhnutý z hriechu.
   
• Chcime trpezlivosťou a dobrotou vziať zlobu hriechu.
   
• Diabol je realita, ako aj peklo, trest za našu nelásku, nevďačnosť, hriech. Diabol práve to chce, aby sme o ňom nehovorili, nebáli sa ho, ale mu slúžili. Satan sa nepreoblieka za šaša.
   
• Ak si z neživých hviezd robíme démonov, ktorí riadia naše osudy, nečudujme sa, keď očakávanú úlohu hviezd vezme do rúk sám Démon.
   
• Nestriedmosť nazývajú „matkou smilstva“, lebo opití a prejedení prejavujú tuposť mysle, neviazanú veselosť prejavovanú vrieskaním a oplzlými rečami, táraním až šašovstvom, ba dokonca aj zmyselnosťou; teda niekomu požitie alkoholu zbúra hranicu slušnosti, a tak smeruje k úpadku aj múdry.

• Najväčšou vecou, akú môžeme od Boha žiadať a ktorú nám nikdy neodmietne, je prosba o odpustenie hriechov.
   
• Odkladanie sporov, neochota vypočuť druhých, zničenie lásky, ničí to najcennejšie - aj Boha v ľuďoch.
   
• Nedbalosť pripraví človeka o útechu a radosť z duchovného života, zväčšuje námahu dňa a umenšuje pritom zásluhy.
   
• Hriech je jed, ktorý spôsobuje smrť duše. Egoista počúva len seba, hovorí len o sebe, zaujíma sa len o seba - to je naša rakovina srdca, s ktorou sa rodíme všetci, jej príčinou je dedičný hriech.
  
  
• Grécke slovo pre lenivosť je 'acedia' a má širší význam ako slovenské 'lenivosť'; znamená všeobecný stav znechutenosti, unavenosti, nezáujmu, nudy. Tejto neresti vravia aj 'poludňajší démon', pretože pokúša na poludnie, keď už pominula prvá chuť do práce. Obrazne to platí aj o „poludní života”, keď už prešlo nadšenie mladosti, veľká horlivosť, chuť, elán a entuziazmus.

• Hriešnosť človeka je jeho bytostnou tragédiou.
   
• Kto na úder odpovedá úderom, to je len fyzická ozvena. Kto úder nevracia a nepomstí sa, ale povie: ,,Začnime po novom,“ ten tvorí čosi nové.
   
• Nestriedmosťou sa prejavuje slabá vôľa a nezáujem o vyššie hodnoty.
   
• Hnev plodí nespravodlivosť.
   
• Hnev je ako malý červ, ktorý dokáže pomaly zničiť krásu, pokoj, lásku, ľudské šťastie...
   
• Ustavičný boj proti zlu spôsobuje nepokoj, a teda nakoniec väčšie zlo.
   
• Ak sme vlažní, alebo sa topíme v hriechu, Boh bude k nám hovoriť cez nepokoj, aby sme zanechali hriech; a to bude pre nás ťažké, zatiaľ čo diabol bude hovoriť akí sme fajn, pohoda, nemusíš nič robiť, buď kľudný; ale situácia sa môže aj obrátiť.
   
• Silná strava živí telesné pudy a silné nápoje tak zmenšujú pocit zodpovednosti.

  

• Kto sa nedokáže ovládať v takých malých veciach, ako je odrieknutie si jedla a nápoja, ten skoro, ako sa obrazne hovorí, predá za šošovicu prvorodenstvo v Božom kráľovstve.
   
• Kresťan, ktorý na hnev odpovie hnevom, pácha duchovnú samovraždu, zrádza Boha, aj keď si myslí, že ho obraňuje.
   
• Defekt znemožňuje pokračovať v ceste. Odhaľme svoje chyby - defekty vo svojom živote; len keď si uvedomíme svoje odbočenia od Boha, budeme môcť skutočne zosúladiť svoj život s jeho vôľou.
   
• Láskou k veciam si nahrádzame nedostatok lásky od ľudí a zdanlivo si myslíme, že veci nás tak nezradia, ako nás zradili alebo sklamali ľudia
   
• Lenivosť je červ na koreni; zožiera zvnútra hlavné cnosti, i keď je navonok všetko v poriadku.
   
• Ľahšie sa proti zlu bojuje, zlo premáha, ťažšie sa zlo znáša.

 

• Proti slabosti ľudskej prirodzenosti je jediným liekom len Božia milosť.
   
• Liek proti lakomstvu a sebectvu pozostáva v zabudnutí na seba, v zapretí seba a v tom, aby sme zomreli sebe - to je recept Lekára na egoizmus.
   
• Egocentrický pohľad, ktorý zapríčiňuje ochudobnenie pravej lásky, rozvíja tie najhoršie úklady.
   
• Nedostatok lásky znamená poddať sa ľahostajnosti a skepticizmu; stať sa otrokmi drog a nezriadenej sexuality; poddať sa organizáciám založeným na násilí, ktoré pracujú v ilegalite a despoticky.
   
• Lakomstvom si nahrádzame to, čo sme nedostali doma.
   
• Človek zbavený lásky je obeťou úskočnej špirály, ktorá čoraz viac obmedzuje horizonty bratstva, a každý subjekt ženie, aby si za kritérium posudzovania zvolil seba, svoje „ja“ a svoje vlastné potešenie.
   
• Zlo je vtedy najhoršie, keď berie na seba podobu nejakého dobra; hriech je ohavnejší, keď sa pácha pod rúškom čnosti; trpezlivosť sa ľahko stane pláštikom slabosti a lenivosti.
   
• Tupá pasivita k zlu zaviní, že sa zlo zakorení a utvrdí.
   
• Hriech sa nám stáva zvykom, a to je najväčšia tragédia! 
   
• Teologické rozlíšenie hriechov
  
  

  

   

       L Á S K A  / ღSrdce
 

• Láska sa učí horieť od toho, kto horí.

• Iba láska, ktorá sa prejavuje mnohorakým spôsobom, môže dnešnému svetu dať to, čo neustále hľadá.

• Kresťan vie, že láska je dôvodom, kvôli ktorej Boh nadväzuje vzťah s človekom.

• Život učí, že pravá láska dokáže robiť zázraky. Milujúci človek dokáže zmeniť človeka, ktorý prestal milovať.

• Neexistuje nič, čo by urobilo službu lásky zbytočnou. Kto sa chce zbaviť lásky, zbavuje sa sám seba ako človeka.

• Aj vták, aj duša majú po dve krídla. Jedným krídlom je príkaz lásky k Bohu a druhým príkaz lásky k blížnemu. Kto chce lietať, potrebuje obe krídla. Jedno krídlo na lietanie nestačí.

• Milovať si vyžaduje veľkú odvahu. Lebo milovať, to znamená vzdať sa svojej prevahy nad tým druhým, ustúpiť v spore, odpúšťať mu jeho chyby a jeho nedostatky prijímať s trpezlivosťou a súcitom.

• Láska k Bohu bez lásky k blížnemu nie je pravou láskou. Platí zásada, že Boha, ktorého nevidíme, nemôžeme milovať, keď nemilujeme blížneho, ktorého vidíme.

• Láska k Bohu sa živí z lásky k blížnemu a láska k blížnemu nachádza svoj prameň v láske k Bohu.

• Pripomeňme si, že láska dáva radosť životu, bolesť mu dáva cenu a viera svetlo. Môžeme hovoriť o troch tajomstvách: srdca, duše a svedomia.

• Láska je dar. Dar od Boha pre iných si nesmieme ponechať, prípadne len vyvoleným z neho nadeliť. ❀ღ✿

• Je ťažko porozumieť, prečo príkaz lásky je taký dôležitý? Odpoveď je jednoduchá. Sme deti lásky. Voláme sa Božími deťmi.

• Kto spočíta prebdené noci, slzy, modlitby, sebazápory tých, ktorí milujú, aj keď ich láska je pošliapaná, odmietaná, zradená? Kto im dáva silu aj vtedy milovať? Ľudská sila zaiste nestačí.

• Hriech zabil lásku v srdci, rozume, citoch, slovách, skutkoch.

• Kto nám dáva túto silu milovať? Na základe čoho vieme zabudnúť na seba a byť tu pre toho druhého? Milovať vie a môže len ten, kto vie a má vedomie, že je milovaný.

• Radi by sme milovali, ale, aby boli ľudia podľa našej vôle. Takých ľudí je v okolí málo, ak sa vôbec nájdu.

• Šťastie lásky nespočíva v tom, aby sme boli milovaní, ale v tom, že milujeme.

• Nesmieme zabudnúť, že láska je to jediné, čo Božie deti odlišuje od detí diabla.

• Láska je prameňom radosti a zdravia, nenávisť je cestou k hrobu.

• Láska je podstatou nášho života a  cieľom nášho snaženia na zemi. Láska je najsilnejšia moc, sila, zbraň, akú mohol nám dať Boh. Lásku dal Boh do srdca každému človeku bez rozdielu. Láska nie je rezervovaná len pre niekoho. Všetci máme milovať, byť milovaní slovom i skutkom. Láskou nemáme šetriť. Láska sa nesmie rezervovať. Láska nemôže vydierať. V láske máme rásť, rozvíjať a vkladať ju do konkrétnych skutkov každodenného života
  

• Láska je najistejšie spojivo s Bohom a blížnymi. Láska je to najčistejšie ovzdušie, po ktorom vieme túžiť. Láska je čistá voda, ktorá dokáže uhasiť smäd. Láska je teplo dlane milujúceho človeka. Láska je úsmev, ktorý napovie viac ako mnohovravnosť. Láska je požehnanie, ktoré dáva silu, chuť, odvahu žiť.

• Každý človek potrebuje milovať a byť milovaný.

• Je nevyhnutné ukázať, že Božia láska nás pobáda k úprimnému zápasu a vyhýbaniu sa hriechu, ktorý je negáciou lásky.

• Láska posilňuje a očisťuje našu ľudskú schopnosť milovať - povyšuje ju do nadprirodzenej dokonalosti Božej lásky.

• Láska k Otcovi nám pomôže vyjsť v ústrety bratom a sestrám.

• Cesta dobra má jedno meno: Láska - v nej možno nájsť kľúč od každej nádeje.

• Láska je konštruktívna sila na každej, pre ľudstvo pozitívnej ceste.

• Lásku k blížnemu sprevádza úprimný záujem o spravodlivosť.

• Dve alebo viaceré duše spojené v Kristovom mene, ktoré nielenže sa neboja a nehanbia otvorene si pred sebou navzájom vysloviť svoju túžbu milovať Boha, ale ktoré povýšili vzájomnú jednotu medzi sebou v Kristovi za svoj ideál - také duše predstavujú vo svete božskú moc.

• Pravý kresťan má vraj tri srdcia: srdce matky, dieťaťa a sudcu. Matky - aby všetkých miloval ako matka, srdce dieťaťa - aby žil nevinne ako dieťa, a srdce sudcu, aby bol vždy prísny a spravodlivý na seba.

• Na lásku k Bohu mám len dnešok.

• Filozofi vysvetľujú nesmrteľnosť duše jej jednoduchosťou - nemôže sa rozdeliť, nemôže sa rozpadnúť, nemôže teda zaniknúť. Teológia to vysvetľuje krajšie - človek nemôže zaniknúť, pretože Boh ho pozná a miluje; a keďže každá láska tiahne k trvaniu, Božia láska trvalosť nielen chce, ale ju i spôsobuje.

• Ľudská láska nepripúšťa „skúšku“.

• Človek srdca vie oceniť silu Tvorcu svojho blížneho.

• Vzájomný pokoj je predpokladom pokoja s Bohom, ktorý je Láska.

• Boh prijíma obetu iba z lásky a vzájomného pokoja.

• Márna je naša snaha pred Bohom, ak sa nezakladá na bratskej láske a jednote.

• Láska ešte nikoho neochudobnila.

• Čo si od nás praje Ježiš? Ježiš si praje žiť lásku.

• Za pravú lásku sa nemusíme hanbiť; s pravou láskou sa nemusíme skrývať; pravá láska patrí na svietnik, aby svietila všetkým; pravá láska je soľ, ktorá pomôže zničiť hnilobu, ktorá zakonzervuje, uchráni, ktorá je potrebná pre život.

• Pravda, ktorú som objavil pomocou viery a získal cestou prirodzenej činnosti rozumu, ma vedie k láske, lebo vrcholom kresťanského života, kresťanskej dokonalosti, je láska.

• Najúžasnejšia, najfantastickejšia, najneslýchanejšia, najneuveriteľnejšia a najnepochopiteľnejšia je skutočnosť, že prostredníctvom svojho tela môžeš dať život niekomu inému, ktorý ešte nikdy predtým nežil a ktorý môže žiť stále, naveky... A navyše robíš to v akte, v ktorom sa vyjadruje a dáva aj tvoje srdce - a tvoje telo sa stáva priesečníkom lásky a života!

• Vnútorná láska je láskavosť srdca, ktorá v nás vyvoláva láskyplné prijímanie ktoréhokoľvek človeka.

• Na celom svete je obrovský hlad po láske.

• Celý svet je piesňou o Božej láske.

• Ak chceme skutočne milovať, musíme sa odpútať najmä od seba. Musíme nezištne dávať a milovať až do konca; toto oslobodzovanie je dlhodobou prácou a namáhavé, je však zdrojom vyrovnanosti a tajomstvom šťastia.

• Láska je dar Boží. Mali by sme použiť všetky dostupné ľudské prostriedky na jej získanie, ale v prvom rade musíme o lásku prosiť, očakávať ju a pokorne s otvoreným srdcom ju privítať.

• Ten, kto skutočne miluje druhého, pochopí jeho slabosti a nedokonalosti.

• Aké je ľahké a dôležité pripomínať a pomáhať oceniť pravdu: Boh ťa miluje! Je pravdivá tak vo chvíľach horlivosti a nadšenia, ako aj vo chvíľach sucha a znechutenia.

• Láska rodí dôveru.

• Láska pobáda človeka, aby prosil Boha o to, čo je v zhode s jeho vôľou.

• Podľa Ježišovho príkladu kresťan je sám sebou, keď je "pre druhých“; toto sú znamenia veľkých ľudí - náš život má zmysel len v spojení so životmi iných.

• Človek, ktorý má lásku, neskúma, aký úmysel majú druhí vo svojim konaní; nikdy si nemyslí, že robí lepšie než iní a nikdy sa nevyvyšuje nad svojho blížneho; naopak, myslí si, že druhí konajú vždy lepšie než on. Neurazí sa, keď sa pred ním uprednostní blížny; aj keď ním opovrhnú, zostáva spokojný, lebo si myslí, že si zasluhuje ešte väčšie opovrhnutie.

• Niekoľko prejavov skutočnej lásky je účinnejších ako množstvo slov.

• Stále intenzívnejšie by sme sa mali usilovať o vytvorenie nadšenej túžby milovať, ktorú budeme všade uplatňovať - aby láska vždy prevládala nad hriechom.

• Skutok z lásky je rosou pre srdce; slová lásky sú slniečkom pre rast života.

• Láska - triáda rozvrstvenia božského v ľudskom a ľudského v božskom.

• Najlepšia cesta – cesta lásky.

• Mať niekoho rád, znamená - vždy od začiatku žiť.

• Obetavé srdce sa má vyznačovať nezištnou šľachetnosťou.

• Nič nás tak nepobáda milovať, ako poznanie, že sme milovaní. Pravá láska je obohatením.

• Kto môže, nech pochopí; komu je dané, nech dokáže odpovedať; kto poznal lásku a veľmi miluje, nech začne a pokračuje.

• Kristova láska horí, zapaľuje. Spolupracovníkom Kristus z kríža nesľubuje raj na zemi, ale raj vo večnom živote.

• V spojení života lásky s Kristovou obetou ľud tvoriaci kráľovské kňazstvo uvádza do činnosti dynamizmus lásky, ktorý sa vo svete hlása a postupne svet premieňa.

• Božia láska vzbudzuje diela lásky.

• Nič iné okrem lásky nemôže byť vysvetlením tajomstva kríža.

• Duša v ničom nesmie hľadať seba. Miluje Boha čistou láskou a slúži mu pre neho samého.

• Človek, ktorý má lásku, nie je pyšný: nemá záľubu vo vláde nad inými; nikdy ho nepočujete karhať ich správanie; nerád hovorí o tom, čo iní robia.

• Láska je presne to, čo pre nás urobil náš Pán, keď si obliekol na seba plášť našich hriechov.

• Zaľúbená osoba myslí na toho, koho miluje, túži byť s ním a chce sa mu podobať. Každý, kto Krista naozaj miluje, je unášaný dynamikou lásky a robí ďalší krok: Krista nasleduje.

• Láskavosť plodí návyk dobrého zmýšľania o iných.

• Láska prebýva v srdci človeka. Môžeme teda hovoriť o niektorých aspektoch „vnútornej lásky“.

• Láska jednoducho zahŕňa všetky povolania, objíma všetky časy a miesta - jednoducho je večná a nekonečná...

• Liečme ľudí láskou.

• Treba odhaliť každému človeku, bez akejkoľvek diskriminácie, že Boh mu je nablízku a že ho nekonečne miluje.

• Platí zásada, že pravá láska sa nikomu nevnucuje a preto neodpudzuje.

• Srdce je náš skrytý a nedostupný stred a jedine Boží Duch ho môže preskúmať a poznať.

• Nemyslím, že jestvujú tak tvrdé srdcia, ktoré by nemilovali, keby videli, ako sú milované.

• Keď niečo dávame, máme to dávať z hĺbky srdca a nečakať odmenu. Ani nikdy nehovorme, koľko sme toho urobili pre iných. Keď sa modlíme alebo postíme, má to byť skutočné pokánie, nielen prejavené navonok, ale skutočne prežité v našom srdci.

• Schopnosť vidieť dobrú stránku druhého, je najlepší protijed na zhubné tendencie, ktoré zvýrazňujú zlo a ohováranie také rozšírené v ľudskej spoločnosti.

• Srdce je miestom zmluvy: medzi mojím ja - osobou a Bohom - osobou.

• Srdce je miestom pravdy, kde si volíme život alebo smrť.

•  Človek participuje na moci a autorite Božej - dokáže aj nemožné - rozhovor na tému: čoho je schopné srdce človeka

  
  

 

 

M O D L I T B A
 

• Povzdychnime si, že: chcem teba, len teba môj Bože! Všetky túžby, ktoré ma rozptyľujú dňom i nocou sú v podstate falošné a márne. Tak, ako noc ukrýva v tme dychtivú túžbu po svetle, tak v hĺbke môjho srdca, bez toho, aby som si to uvedomoval, zaznieva výkrik: Chcem teba, len teba! Tak, ako búrka hľadá pokoj, zatiaľ, čo ešte bojuje proti pokoju zo všetkých svojich síl, tak sa ja búrim a bojujem proti tvojej láske, ale kričím, že chcem teba, len teba!
   
• Každá modlitba je stretnutie sa s Bohom. Čím viac sa s ním stretáme, tým viac sme vystavení účinkom jeho milosti, ktorá nás jemne pretvára a premieňa. Naše postoje sa stávajú čnostnejšími, naše myšlienky vznešenejšími a naše rozhodnutia pevnejšími.
   
• Modlitba nám dáva osobitnú citlivosť k druhým a robí nás pozornými na ich potreby, na ich život a na ich osud.
   
• Nielen deti, ale aj tí, ktorí sú na začiatku modlitbovej cesty, pociťujú, že nemajú Bohu čo povedať; musíme sa naučiť štyri kľúčové slová modlitby: ďakujem, odpusť, prosím, milujem ťa...
   
• Asketika si vyžaduje silu; kresťan nachádza silu cez modlitbu v Stvoriteľovi.
   
• Každá modlitba sa má ukončiť chválou, otvorenosťou srdca na lásku k Bohu.
   
• V istom zmysle sme všetci na sebe navzájom závislí, pretože tvoríme jedno Kristovo telo. A to znamená, že naše modlitby - nás živých i mŕtvych, nie sú len dobrými myšlienkami a túžobnými želaniami, ale majú moc, pretože sme navzájom spojení.
   
• V zložených rukách k modlitbe je ukrytá väčšia sila múdrosti ako v knihách.
   
• Modlitba je sila, pred ktorou kapituluje aj nebo.

• Nič nie je žiadanejšie ako vnútorný pokoj.
   
• Každé miesto je dobré pre modlitbu pod podmienkou, že srdce bude otvorené Bohu; ak naše srdce nebude otvorené Bohu, aj tie najkrajšie miesta a najdokonalejšie svätyne nebudú ničím.
   
• Modlitba je na to, aby ovplyvňovala beh dejín, urýchľovala príchod Božieho kráľovstva, spravodlivosti a pokoja.
   
• Modlitba je dar, ktorý sme povinní znásobiť.
   
• Odpoveď na roztržitosť pri modlitbe nie je väčšinou nesústredenosť ducha, ale láska v srdci.
   
• Pieseň umocňuje obsah modlitby a otvára detskú dušu.
   
• Modlitba umožňuje každému človeku aj spoznávať tých, „ktorých mu dal Otec“; toto sú predovšetkým tí, ktorých Boh postavil takpovediac na 'chodník jeho služby', jeho starostlivosti. Sú to tí, ktorí sú duchovne blízki, ochotní apoštolsky spolupracovať, ale aj vzdialení, nevšímaví, ľahostajní, tí, čo ešte váhajú a hľadajú.
   
• Modlitba sa nemôže sústrediť na mňa, lebo celkom stratím chuť modliť sa, zanechám ju hneď, ak sa mi v nej prestane “dariť.“
   
• Adorácia mi pomáha uvedomiť si jednu vec: Boh je veľký a ja som malý – jednoduchý, jednoducho malý, a že Boh jestvuje skrze seba a v sebe, a je skrze neho a jeho mocou.
   
• Srdce sa chápe nielen ako orgán, ale i ako miesto citov, spomienok, rozhodnutí a zámerov; miesto, kde sa človek stretáva sám so sebou, kde berie zodpovednosť za seba, kde sa otvára alebo zatvára Bohu; je to prameň vedomej, poznávajúcej a slobodnej osobnosti, miestom voľby a tajomnej činnosti Boha; je to miesto, kde sa človek stretáva s Bohom; a práve takéto miesto si vyžaduje obrátenie, aby sa človek mohol plnšie otvoriť Božiemu pôsobeniu.
   
• Kresťanská modlitba sa stáva zmluvným vzťahom medzi Bohom a človekom v Kristovi; je to činnosť Boha a človeka.
   
• Našou modlitbou máme "premiešať cesto" obyčajných každodenných situácií.
   
• Človek je tvor zmyslový, potrebuje Boha cítiť, dotknúť sa ho, potrebuje ho vnímať; a to je v modlitbe zahalené, keď sa modlitba odohráva na úrovni tajomstva, keď je Boh ukrytý v zdanlivej tme a prázdnote, a je ťažké sa s ním stretnúť. Preto sa človek vyhýba akejkoľvek príležitosti, aby sa s ním stretol.
   
• Modliť sa pod krížom znamená vziať kríž a ísť za Ježišom.

 

• Dnešný moderný človek vidí v modlitbe akýsi druh techniky, a dokonca niekedy sa technika stáva cieľom, kde sa dá všetko dosiahnuť pomocou ľudského úsilia.
   
• Čím viac sa modlíme, tým viac milostí obdržíme, tým istejšia a hojnejšia bude naša spása.
   
• Modlitba nám pomáha uvedomiť si našu chudobu, úbohosť a závislosť od Boha.
   
• Naša modlitba je najskutočnejšia vtedy, keď si uvedomíme našu úbohosť.
   
• Nemožno poprieť, že vznešená náuka o modlitbe, vycibrená reč a pekný spôsob prednesu majú svoju hodnotu a sú účinnejšie, iba ak ich sprevádza dobrý duch; avšak bez tohto budú síce príjemné pre zmysly a rozum, ale odovzdajú málo, alebo nijaké nadšenie vôli.
   
• Zabezpečme si odmenu modlitbou.
   
• Pravda o nás samých je ťažká a bolestná; modlitba nás poučuje nielen o našich nedostatkoch, ale premieňa to, čo nás v živote ubíja.
   
• V dnešnej modernej sekularizovanej spoločnosti, na námestiach a uliciach, kde sa zdá, že vládnu nevera a ľahostajnosť, kde sa zdá, že zlo prevláda nad dobrom a vytvára dojem víťazstva Babylonu nad Jeruzalemom, existuje skrytá túžba, klíčiaca nádej, záchvev očakávania z modlitby.
   
• Prvou podmienkou, ktorú Ježiš kladie vo svojej škole modlitby, je obrátenie srdca.
   
• Áno, ak máme to šťastie, že sme v Božej milosti, buď sa budeme utiekať k modlitbe, alebo si budeme vedomí, že nevydržíme veľmi dlho na ceste do neba.
   
• Napokon, my sami si uvedomujeme, že len čo zanedbáme svoje modlitby, hneď strácame chuť na nebo, myslíme iba na zem; a ak sa znova začneme modliť, cítime, že sa v nás znovuzrodili myšlienky a túžby po nebeských veciach.
   
• Kto je plný Boha, kto sa modlí, ten nedá súhlas na hriech.
   
• V rozhovore s Bohom sa človek obohacuje; modlitba kresťana, kresťanská meditácia, je charakteristická tým, že cieľom je Boh – Láska.
   
• Adorácia hovorí: „Ty si Boh, ja som človek.“

• Meditácia nerieši problémy, ona iba "naštartuje" veriaceho, aby začal problémy riešiť; otvára sa kniha života od myšlienok, uvažovania, sa prechádza ku skutočnosti. Potom, ak som pravdivý a pokorný, môžem v tejto knihe života objaviť hnutia, ktoré hýbu mojím srdcom a môžem ich rozlišovať.
   
• Modlitba je stretnutím dvoch túžob: túžby Boha a človeka; človek túži po Bohu nespokojné je jeho srdce, dokiaľ nespočinie v Božom srdci; a Boh túži po človekovi, lebo ho stvoril na svoj obraz - je jeho a patrí mu.
   
• Kto sa nemodlí, padá.
   
• Cieľom modlitby nie je zmena poriadku, aký vytvoril Boh, ale získanie toho, čo sa Boh rozhodol splniť pomocou našej modlitby.
   
• Modlíme sa preto, lebo milujeme, milovaní a chceme milovať. Ak sa chceme modliť, musíme milovať, a ak chceme milovať, musíme sa modliť, lebo láska je z Boha a Boh, ktorý je Láska, sa nám daruje v modlitbe.
   
• Modlitba je potrebná človeku pre duchovný a duševný život, tak ako je dýchanie potrebné pre biologický život.
   
• Boh je nemenný, ale pomocou našej modlitby nás mení; v tom spočíva paradox modlitby.
   
• Kresťanská antropológia okrem základných piatich zmyslov rozlišuje aj zmysel, ktorý nazýva „srdce“. Nechápe ho iba ako orgán, symbol života a lásky, miesto, kde sa rodia city a vôľa človeka, ale odvodzuje ho od hebrejského ponímania srdca, ktoré sa definuje ako duchovná potreba, schopnosť, pomocou ktorej je človek schopný viesť dialóg s Bohom. Táto duchovná potreba, pomocou ktorej človek vedie dialóg s Bohom, sa nazýva modlitba.
   
• Boh sa správa tak, ako keby sme nad ním zvíťazili, ale sme to my, koho Boh akýmsi čudným spôsobom vypočuje, pretože On nechce urobiť nič, čo sa rozhodol zmeniť, bez našej pomoci.
   
• Boh túži, aby sme pomocou našich modlitieb pomáhali realizovať jeho rozhodnutia.

• Modlitba je umením, ktoré sa dosahuje trpezlivou prácou, prekonávaním prekážok, rozličných skúšok a ťažkostí...
   
• To je sila modlitby: veriť skôr, ako dostanem, veriť s odvahou.
   
• Nesmieme pochybovať o tom, že sa máme strácať v Bohu - a to sa deje cez modlitbu.
   
• Túžba človeka po Bohu je zároveň túžbou človeka po rozhovore s Bohom, po tajomnom stretnutí s ním v modlitbe.
   
• Boh našu modlitbu nepotrebuje, ale my potrebujeme Boha, a preto sa máme k nemu modliť.
   
• Modlitba nie je rozumové sústredenie. Ak by to tak bolo, skôr či neskôr by to prinieslo nervové vypätie.
   
• Od každého z nás Boh vyžaduje, že budeme ľuďmi posvätna.
   
• Modlitba, ako "láska k najvyššej Kráse" (filokália), sa zamilovala do slávy živého a pravého Boha.
   
• Naša modlitba je účasťou na najvznešenejšej Kristovej modlitbe, ktorú prednáša k Otcovi v Duchu Svätom.
   
• Čistota nášho srdca je podmienkou pre modlitbu.
   
• Modlitba sa nezakladá na schopnostiach človeka, ale na Božej milosti.
   
• Človek, ktorý je bytosťou zloženou z rozumu a vôle, sa nemôže vo svojej modlitbe spoliehať iba na city. Ak sa bude riadiť iba nimi, stane sa, že modlitbu zanechá úplne. Spoľahnúť sa iba na city alebo iba na rozum, je nebezpečné.
   
• Cieľom modlitby nie som ja, ale Boh a môj rozhovor s ním.
   
• Skúsenosť modlitby nás učí, že ak „ja“ sa spočiatku zdá byť dôležitejším prvkom, neskôr si uvedomíme, že v skutočnosti je to inak - dôležitejšie je Ty, pretože každá naša modlitba má svoj počiatok v Bohu.
   
• Ak sa chcem vedieť modliť, musím vedieť aj mlčať.

• Boh nám dáva večnosť, my mu dávame s ťažkým srdcom pár minút.
   
• Boh vypočuje, koho chce, ako chce, ale nakoniec vypočuje vždy.
   
• Čas darovaný Bohu nikdy nie je premárnený a Boh ho požehná.
   
• Modlitba si vyžaduje čas na rozhýbanie a rozvoj - na začiatok, a tiež na jej samotné zakončenie.
   
• Ak citovo zranený človek nenájde oporu vo veriacom a modliacom sa, hľadá inde; a sekty a nové náboženstvá si zakladajú práve na emotívnom živote.
   
• Často sa stáva, že skracujeme čas modlitby a zdá sa nám nevyužitý, ale to je iba klam. Zapamätajme si jednu vec: „Vytrvať!“

• Človek, ktorý sa modlí vo viere a nekladie dôraz na priateľské stretnutie na úrovni čisto ľudskej, vie, že musí byť pripravený aj na chlad a prázdnotu, ktoré sa neskôr v modlitbe objavia.
   
• Ak sa chceme naučiť modliť sa, musíme pozorovať Ježiša: Ježišova modlitba spôsobuje, že má súcit so slabosťami iných, aby ich oslobodil.

 

• Ak prežívame modlitbu iba skrze naše pocity, znechutíme sa, lebo očakávame od Boha iba to, čo chceme počuť my.
   
• Modlitba je stretnutie Božieho smädu s naším smädom.
   
• Modlitba je zmluva, kde vystupujú zmluvné strany - ja a Ty.
   
• Modlitba je vzťahom medzi dvoma stranami, ktoré sa navzájom milujú.
   
• Modlitba ako „priateľský vzťah“ však musí byť prežívaná na úrovni viery, a nie pocitov.
   
• Sústrediť sa modlitbou znamená dať sa Bohu k dispozícii; byť sústredený znamená byť "tu", na správnom mieste, teraz. Často ma to nutká ísť na "správne" miesto. Najdôležitejšie je to "teraz". Sústredenosť, uzobranosť môžeme chápať ako ísť do stredu, nájsť stred, alebo zobrať všetko - pozbierať do jedného celku, poukladať myšlienky. Je to ťažká a namáhavá práca, ale existuje šanca odpovedať Bohu na otázku: "Kde si?", mojím: "Tu som."
   
• Vytrvalosť v modlitbe nie je na to, aby sa Boh konečne obmäkčil, ale aby sme si lepšie uvedomili, ako od Boha závisíme vo veľkom i malom.
   
• Bez dôvery modlitba stráca zmysel priateľského dialógu.

• Či už človek zabudne na svojho Stvoriteľa, alebo sa skrýva ďaleko od jeho tváre, či sa už ženie za svojimi idolmi, alebo obviňuje božstvo, že ho opustilo, živý a pravý Boh neúnavne volá každého človeka k tajomnému stretnutiu v modlitbe - je to krok lásky zo strany Boha a krok človeka je vždy odpoveďou.
   
• Dýchajme v modlitbe zhlboka.
   
• Ide o lásku, modlitba musí smerovať k Láske - iba tak je modlitba pravdivá a prináša ovocie v živote.
   
• Každý, kto má zmysel pre dôležité a veľké veci, prv, než k nim pristúpi, odpúta sa od rozptýlenia a dá sa vnútorne do poriadku; o čo väčšia musí byť naša príprava na modlitbu, kde sa stretáme s Bohom vo viere? Aká je naša príprava, taká bude aj modlitba. Účinnosť modlitby závisí od našej prípravy, od pripravenosti nášho tela, srdca a mysle.
   
• Ak chcem byť človekom vnútorného života, musím byť v prvom rade pokorný. A ak sa chcem stať pokorným človekom, musím sa modliť.

• Modlitba a život sú neoddeliteľné.

• Modlitba je pre náš duchovný život nevyhnutná, lebo bez nej nezískame dar pokory. Potrebujeme modlitbu, lebo potrebujeme pokoru.
   
• Byť človekom neustálej modlitby znamená postupne sa ním stávať; kto sa bude učiť vo svojom živote praktizovať častú modlitbu, postupom času sa stane človekom neustálej modlitby.
   
• Aj naše Zdravasy sú chodník, ktorý nám pomáha, aby sme sa nestratili v horách tohto sveta; chodník, ktorý nás privádza do bezpečia, do náručia nebeského Otca.
   
• Fantázia má silu väčšiu ako atóm, armáda celého sveta, spoločne všetky vynálezy vedcov celých dejín, pretože v mysli, v rozhovore s Bohom – v modlitbe, v našej fantázii je nekonečno; treba si nájsť čas, mať k tomu chuť, otvoriť sa dokorán láske a večnosti.
   
• Rozmýšľať o Bohu, znamená hovoriť s ním.
   
• Modlitba nám dáva nádej na lepšiu budúcnosť.
   
• Človek má jednu peknú úlohu: modliť sa a milovať - to je šťastie človeka na zemi!
   
• Boh nás učí veľa a často modlitbami prosiť, aby sme si dar viac vážili.
   
• Modliť sa neznamená len hovoriť, ale predovšetkým počúvať.
   
• Modlitba tvorí každého a každý sa tvorí skrze modlitbu.
   
• Nezabúdajme na dýchanie duše - modlitbu.
   
• Božie slovo počuť, vidieť a žiť

M Ú D R O S Ť
 

• Nemôžeš porozumieť Božím úmyslom, pokiaľ sa nenaučíš, ako v sebe urobiť miesto pre Boha.
   
• Vedie nás od začiatkov k začiatkom cez začiatky, až k definitívnemu začiatku.
   
• Aké šťastie, že nemôžeme vždy všetko pochopiť! Keby to tak nebolo, nevedeli by sme nechať Božiu múdrosť konať podľa jej úmyslov.
   
• Vraj zdravý ľudský rozum a Božie bláznovstvo stoja proti sebe.
   
• Múdrosť nás spája s Bohom.
   
• Múdrosť života znamená neostať na dne, ale vstať a ísť ďalej.
   
• Naučiť sa prijať Božiu vôľu ako pravdu, ktorá nám otvára nebo, je pre kresťana viac, ako obsiahnuť všetku múdrosť sveta.
   
• Myslieť tak ako Ježiš znamená: byť v Bohu.
   
• Bázeň Božia - pamätanie na Boha; vedomie, ktoré sa neuspokojuje s povrchným prežívaním prítomného okamihu, ale ktoré sa stále viac a viac rozširuje, objíma minulosť i budúcnosť, dno i vrchol.
  
  
• Našou povinnosťou je rovnako Bohu verne slúžiť (ako sv. Jozef). Keď žijeme s Bohom a plníme vôľu Božiu vo svojej dobe, na svojom mieste, plníme najväčšiu a najdôležitejšiu vec vo svojom živote.

 

• Myseľ rastie poznávaním; je prekvapujúce, aký zdravý úsudok, v praktických otázkach života, majú i veľmi prostí a jednoduchí veriaci.
   
• Musíme zanechať znaky moci, aby sme zachovali moc znakov.
   
• Pri konfrontácii sa dá spoznať postavenie priemernosti a svätosti - memento zamiesť pred vlastnými dverami.
   
• Musíme sa usilovať o pestovanie múdrosti v živote. Mať múdrosť znamená mať aj nový pohľad na svet, nové hodnotenie skutočnosti vo svetle Božej pravdy.
   
• Spravodlivo neznamená každému rovnako! Spravodlivo znamená dať každému, čo si zaslúži.
   
• Boh chce, aby sme sa naučili prijímať jeho vždy dobré rady, a tak sa raz stali dobrými radcami pre tých, ktorých nám zveril tu na zemi.
   
• Človek môže byť múdry ako Šalamún, ak však nemá jednoduchosť a nevinnosť detského srdca, zatvára sa pred pravdou a nakoniec môže byť na tom horšie ako jednoduchý človek bez vzdelania, ktorý je však úprimný, ponížený a otvorený pravde...
   
• Prosiť o dar rozumu je našou povinnosťou, a zároveň obrovským privilégiom. Nedajme si vziať toto privilégium a využívajme ho.
   
• Múdry človek sa učí čakať na Boha, hoci niekedy sa nám v živote môže zdať, že Boh čaká na nás.
   
• Mali by sme pochopiť, že Božia vôľa sa prejavuje predovšetkým vnútri svedomia.
   
• Múdrosť je špeciálna vedomosť, ktorá si žiada určitú skúsenosť, a jej predmetom nie sú len časné veci, ale skôr sám Boh a veci, ktoré sa týkajú večného určenia človeka. Ale nie je to iba záľuba v Božích veciach, je to aj záľuba čosi pre Boha a večnosť robiť; a nielen pre večnosť, ale aj pre dobro v pozemskom živote. Múdrosť je voľba nikomu a ničomu nedať prednosť pred Bohom.

N Á D E J
 

• Svet je smädný po nádeji.
   
• Nádej si osvojuje očakávania, ktoré podnecujú činnosť ľudí; očisťuje tieto očakávania, aby ich zamerala na nebeské kráľovstvo; ochraňuje pred malomyseľnosťou, je oporou vo chvíľach opustenosti a rozširuje srdce v očakávaní večnej blaženosti.
   
• Nádej na eschatologickú Božiu budúcnosť umožňuje projekty budúcnosti vo vnútri dejín; tým, že nás oslobodzuje od strachu z existencie, oslobodzuje nás k práci pre druhých.
   
• Keď žijeme v nádeji, v dôvere očakávame príchod Božieho kráľovstva a túžime po budúcom šťastí, ktoré môže dať len Boh.
   
• Nádej je zbraňou, ktorá nás chráni v boji o spásu; v skúške zabezpečuje radosť; prejavuje sa a živí modlitbou, ktorá je súhrnom všetkého, po čom v nás (nádej) vzbudzuje túžbu.
   
• Človek, ktorý dúfa, je presvedčený, že Boh ľudstvo naozaj miluje, a to napriek množstvu prekážok zla a slabosti ľudí, stvorených pre ustanovenie Božieho kráľovstva.
   
• Nádej nás uisťuje, že Boh nám dá silu a odvahu, ktorú potrebujeme na dokončenie svojho života, a že v ňom nájdeme plnosť a šťastie, ktoré nemôžu dať stvorené veci.

• Kto má vieru v Boha a dáva sa Bohu celý a celkom, ten prežíva lásku ako znamenie víťazstva a dostáva do života nádej, ktorá tu na zemi utrie každú slzu a poteší všetky bôle.
   
• Nádej je bezpečná a pevná 'kotva duše'.
   
• Nadšenie vzbudené nádejou chráni pred egoizmom a vedie k radosti z kresťanskej lásky.
   
• Blahoslavenstvá povznášajú našu nádej k nebu ako k novej zasľúbenej zemi; vyznačujú nádeji cestu cez skúšky, ktoré očakávajú Ježišových učeníkov.
• Nádej zodpovedá túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka.

 

• Nádej neutešuje, ale dáva odvahu.
   
• Tak zostáva iba nádej, že v dejinách sa ako posledný ukáže zmysel a nie nezmyselnosť, právo a nie bezprávie, pravda a nie lož, šťastie a nie beznádejné utrpenie.
   
• Iba Boh nás môže pravdivo súdiť, ale skôr ako by to urobil, dal nám žolíka, ktorým je sviatosť zmierenia.

  

N E B O  / Nebeské kráľovstvo
 

• Nebudeme váhať vyhlásiť za blahoslaveného a svätého toho, komu by bola udelená podobná skúsenosť v tomto smrteľnom živote, i keby len zriedka alebo iba jediný raz, a to dokonca na prchavú chvíľku, sotva v rozmedzí jediného okamihu. Pretože stratiť v istom zmysle seba samého, ako keby si neexistoval, a vôbec nevnímať samého seba, vyprázdniť sa od seba a akoby sa anulovať, je ako už prebývať v nebi.
   
• Moje telo a moje srdce zmizli; Boh je naveky časťou môjho srdca, Boh je časťou mňa samého.
   
• Akú odpoveď od nás očakáva nebo a očistec so svojimi obyvateľmi? Odpoveď na skrytý hlad.
   
• Nerobme si nebo z našich náklonností, ale radšej sa my nakloňme k nebu.

O M Y L

 

P A N N A   M Á R I A

• Panna Mária učí pozorovať život reálne; včas a vhodne reaguje, aby nedošlo k mylnému optimizmu; je na nás, aby sme si v jej škole nadobudli také hlboké poznanie o Božej svätosti, o príšere hriechu
  a o hrôze pekelného ohňa a večnej straty Boha, aby sme sa nikdy neodvážili urobiť niečo, čím by sme stratili Božie priateľstvo.

• Môže Matka plná lásky, byť nevypočutá od Syna, ktorého srdce je prameňom všetkej lásky?

• V Márii nachádzame živý vzor, podľa ktorého budeme ako duchovní umelci, vytvárať dielo svojho charakteru.

• Panna Mária učí pravej veľkodušnosti, pokoju, viere, nádeji a láske.

• Vzor Panny Márie učí, že láska podstatne mení veci, udalosti, prostredie, ľudí.

• Neexistuje prosba, ktorú by Ježiš na príhovor svojej matky nevypočul.

• Mária je slávou Jeruzalema, radosťou Izraela.

• Na ceste s Máriou sa ide na isto k večnosti; na ceste s ňou sa neblúdi, zbytočne neobchádza a ani nezachádza, ale ide, hoci ťažkou a namáhavou cestou, ale tou pravou, primerane každému jeho okolnostiam, určeným Bohom z lásky - je to cesta svätosti.

• Mária je a bude stále svojím zjavom, príkladom a príhovorom zárukou šťastia pre všetkých úprimne hľadajúcich pravé šťastie.

• Boh má na nás požiadavku, aby sme vstúpili do jej školy.

• Mária pomáha nájsť svetu pravú lásku.

• Mária nás učí vo svojej škole, ako sa nasýtiť a nezostať hladným naveky.

• Hoci Panna Mária žila v tichu, predsa je najväčšou hovorkyňou Božej lásky k ľuďom.

• Srdce Panny Márie je predsieňou do Ježišovho srdca.

• V škole Márie môže študovať každý bez rozdielu a každý primerane má čas na konzultácie i skladanie skúšok. V škole, do ktorej sme všetci pozvaní, neobstoja leniví, vypočítaví, hriešni špekulanti, všetci ktorí uprednostňujú hriech; buď budú vykázaní, ale ešte skôr - sami sa vylúčia, odídu.

• Príklad Ježišovej Matky učí, že sa vyplatí kráčať v jej šľapajach, pretože ona naučí tajomným cestám, po ktorých duše privedie k veľkosti.

• Kedykoľvek je to potrebné a nakoľko je to potrebné, Mária učí uhášať smäd lásky, hlad lásky, pocestného prijať z lásky, preniknúť väzenie láskou; učí vlievať zúfalým nádej, tmu premáhať svetlom, svietiť životom okoliu – aby blúdiaci našli správnu cestu.

• Škola si vyžaduje chuť, odvahu, sebazápor a veľa lásky; škola je zápas, myslieť bolí. Mária však neopustí, utrie slzičku z očka prváčika, keď ruka neposlúcha a nechce potvora, napísať “a“.

• Cez oblaky dejín Božej spravodlivosti už žiari Hviezda ranná.

• Kto je v škole Márie, nepozerá, kde Bohu slúži, ale ako si s láskou plní svoje povinnosti.

• Mária chce stáť aj vtedy pri človeku, keď povedia „zomrel“, aby ho priviedla k Synovi ako svoje dieťa, ako brata, sestru.

• Nepoškvrnená Panna Mária, oroduj aj za nás u svojho Syna Ježiša, nášho brata a priateľa.

• Hoci je Panna Mária tým najvznešenejším stvorením, je blízko každému človeku a jej život plynul i plynie v službe človeku.

• Mária dnes stojí pred nami ako dokonalý príklad materstva a ženskosti. Nechajme sa ňou inšpirovať a viesť. 

• Aj v našom živote Mária má zohrať, a aj zohráva vážnu úlohu. Márií sa neklaniame, ale Máriu si ctíme. Mária je našou orodovníčkou.
  

• Radovať sa s Bohom

• U Márii majú prednosť tie prosby, v ktorých prosíme o duchovné dobrá; keď prosíme o odpustenie hriechov, o silu, o ochranu pred pokušeniami, keď prosíme o pomoc v napredovaní v duchovných hodnotách, jednotlivých čnostiach.
  
  
• Mária je nová Eva, matka všetkých ľudí. Boh v nej našiel zaľúbenie, on si ju dopredu vyvolil, ona je tá, ktorej sa splnil sen každej izraelskej devy starozákonných čias - byť matkou Mesiáša.
  
  
• Je čas, prehodnotiť svoju školu pod vedením Márie.
  
  
• Aj skrze Máriu poznávame, že láska je jediným meradlom, podľa ktorého bude merať Boh hodnotu nášho života; všetko ostatné bude podradné.
  
  
• Mária bola slobodnou a rozumom obdarenou prirodzenou bytosťou - človekom; je zázrakom prozreteľnej Božej všemohúcnosti a dobroty.

Naša Panna Mária | Žime s Máriou | Bohorodička | Plniť Božiu vôľu cez pokoru | Zdravas Mária | Navštívenie Panny Márie | Magnifikat | Panna Mária naša pomocníčka | Nepoškvrnené Srdce Panny Márie | Návšteva Panny Márie | Ružencovej Panny Márie | Spomienka na Pannu Máriu | Zvestovanie | Panna Mária Bohorodička  | Narodenie Panny Márie | Nanebovzatie Panny Márie | Sedembolestnej Panny Márie | Velebí moja duša Pána | Panny Márie Bohorodičky | Zvestovanie | Narodenie Panny Márie | Nepoškvrnené Počatie Panny Márie | Nepoškvrnené Srdce Panny Márie | Nanebovzatie Panny Márie | Sedembolestnej Panny Márie | Sobota je deň Panny Márie

 

P O K O R A / poníženosť

 

• Duša pokorného človeka je ako more: hoď do mora kameň, hladina sa sotva pohne a kameň sa okamžite potopí. Rovnako tak miznú zármutky v srdci pokorného človeka, pretože Pánova pomoc je s ním.
   
• Kto chce vystaviť čím vyššiu budovu svätosti, tým hlbšie musí vyhĺbiť základy pokory. Pokora je soľ svätosti.
   
• Pokora je stav odpútať sa od seba, slúžiť z lásky bratom a sestrám, nie z vypočítavosti, túžby po chvále, poctách, uznaní, ale vedome a dobrovoľne nasledovať Krista, plniť vôľu Božiu.
   
• Pravá pokora spočíva v tom, že pre Krista sa máme zriecť všetkého, čo nepatrí jemu. A chcieť vždy len to, čo od nás čaká Ježiš. Boh je pokora a to je jedna z najšťastnejších definícií Boha.
   
• Potrebujem si uvedomiť vzťah k pýche a pokore. Pokora sa stáva fundamentom spásy.
   
• Pokora ozdobuje.
   
• Vysoké pohoria, končiare, štíty, ktoré si vyžadujú odvahu, vytrvalosť, silu ich prekonať, možno prirovnať k práci človeka, kresťana na sebe v čnosti pokory.

 

• Pokora je nevyhnutná pre náš život modlitby, lebo ju udržuje v pevných hraniciach.
   
• Skrze lásku pokorná duša praje každému väčšie dobro než sebe, teší sa, keď vidí, že druhí majú viac šťastia, a je skľúčená, keď vidí, ako druhí trpia.
   
• Pokorná duša je plná lásky a nevyhľadáva popredné miesta, ale praje všetkým dobro a je za každej situácie pokojná.
   
• Pokorný človek sa utieka k Bohu, pretože vie, že „sám od seba nedokáže nič a pozná svoju bezmocnosť.“
   
• Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok, ak ho nezaženie, môže byť plášťom jeho pýchy. Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou. Pýcha vzďaľuje od Ježiša, pokora robí blízkym Ježišovi.
   
• Pokora je zdrojom mnohých požehnaní.
   
• Pokorný je vo svojom srdci plný lásky a pokoja. Teší sa, že Boh o všetkom vie, a nerobí si starosť, či o tom vedia ľudia. Nepotrpí si, aby sa na verejnosti o ňom hovorilo.
   
• Pokorný človek nepozerá na to, akí sú iní, ale na seba, aký má byť on.
   
• Pokorný človek si uvedomuje, že je potrebné zachovať si objektívny pohľad.
  
  
• Pokora je základom duchovného rastu a jej cieľom je oslobodiť človeka od seba samého; nič iné nerobí kontemplácia, ona z nás vyháňa naše zaplnenie vlastným „ja“, aby mal v našom srdci miesto Boh. 
  
  
• Ježiš nám ukázal cestu. Je to cesta pokory. Človek má vedieť uznať svoju slabosť či malosť. Hodnota a dôstojnosť človeka nespočívajú v tom, že je niekto človekom, ale v tom, že je Božím človekom.

Litánie POKORY 

Bože, nebeský Otče, daj aby som sa stal tvojim pokorným synom/dcérou - Pane, vyslyš ma.
Ježiš, tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa tvojho srdca - Kriste, vyslyš ma.
Bože, Duchu Svätý, milovník pokorných duší, urob ma zo srdca poníženým - Pane, vyslyš ma.

Modlime sa o nasledovné milosti:
Od túžby, aby si ma vážili - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma vyvyšovali - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma milovali - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma vyhľadávali - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby si ma ctili - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma chválili - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma uprednostňovali pred inými - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma všetci prijímali - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma prosili o radu - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby ma uznávali - osloboď ma, Pane.
Od túžby, aby so mnou šetrne zaobchádzali - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma pokoria - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že mnou budú opovrhovať - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma odstrčia - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma budú ohovárať - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že upadnem do zabudnutia - osloboď ma, Pane.
Od strachu z neúspechu - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že budem ponížený - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že nebudem prijatý - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma zosmiešnia - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že so mnou budú nespravodlivo zaobchádzať - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma urazia - osloboď ma, Pane.
Od strachu, že ma budú podozrievať - osloboď ma, Pane.

Modlime sa o milosť, aby sme zo srdca súhlasili s nasledovným:
Keď iní majú viac úspechu ako ja, - daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.
Keď sú iní viac prijímaní ako ja, - daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.
Keď sú iní uprednostňovaní predo mnou, - daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.
Keď si iných viac vážia ako mňa, - daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.
Keď iní v očiach blížnych viac rastú, ja však v ich očiach klesám, - daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.
Keď iných chvália, na mňa však zabúdajú,- daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.

Prosme nakoniec o silu, aby sme sa vždy zo srdca podriadili všetkým nariadeniam poslušnosti
a všetkému, čo na nás Božia prozreteľnosť zošle.
Pane, nebeský Otče, ty vypočúvaš malých a chudobných a miluješ pokorných, daruj mi milosť,
aby som sa stal malým vo svojich vlastných očiach, aby som ti tak o to lepšie slúžil a o to viac sa ti páčil.
Amen.

                    

P O S L U Š N O S Ť
 

• Čím je nakoniec poslušnosť? Je úplnou láskou. Keď si naplno láskou, nerobíš viac svoju vôľu, ale vôľu druhého, nevolíš si viac svoju osobnú iniciatívu, ale usiluješ sa podporiť iniciatívu druhého. A ak náhodou druhý – blížny, ktorý je vedľa teba alebo žije s tebou, urobí to isté voči tebe, v tejto výmene lásky je Láska. Vtedy to, čo z toho vzíde, už nie je tvoja iniciatíva alebo iniciatíva druhého, tvoja vôľa alebo vôľa druhého, ale vôľa Božia.
   
• Boh, ktorý jediný je dobrý, dokonale pozná, čo je pre človeka dobré a z lásky k nemu mu to predkladá v prikázaniach.
   
• Odmietavejší postoj k poslušnosti majú tí, ktorí skutočnú slobodu nikdy nepoznali, ktorých od detstva príliš obmedzovali; im sa potom nezávislosť zdá takým vznešeným ideálom, že každá podriadenosť je iba hrubším alebo jemnejším stupňom otroctva.
   
• Nikdy sa nepodarí vidieť, ak nebudeš poslušný.
   
• Poslušnosť Ježiša k Otcovi je aj nad súcit a dobrotu jeho srdca.
   
• Prekážkou poslušnosti je vždy nevera a pýcha; kto nie je pokorný, nie je ani poslušný.
   
• Čím viac si je človek vedomý svojich osobných vlastností, čím viac si na sebe zakladá, tým sa cíti povolanejší, aby súdil o všetkom i o tom, čo má byť predmetom jeho poslušnosti.
   
• Boh vkladá do srdca oko, keď do toho, kto poslúcha, vlieva svetlo kontemplácie.
   
• Ak budeš hluchý voči hlasu toho, kto rozkazuje, budeš aj slepý.
   
• Poslúchaj s náklonnosťou srdca, aby si mohol vidieť okom kontemplácie
   
• Poslušnosť je chudoba od seba samých. Hovorí sa, že je to najťažšia vec; pretože je ešte ľahké zrieknuť sa niečoho alebo niekoho, čo je stále "mimo" mňa, ale zrieknuť sa seba samých sa zdá obtiažnym.

 

P O V O L A N I E
 

• Boh mal naše povolanie ešte skôr, ako sme sa narodili; ba viac, práve preto nám dal narodiť sa - kvôli povolaniu, kvôli plánu, ktorý máme na zemi uskutočniť.
   
• Pravé povolanie utíši smäd ľudského srdca.
   
• Máme slobodnú vôľu - nezáleží len na Bohu, ale aj na nás, či sa otvoríme pre Božie poklady, ktorými nás chce obdarovať.
   
• Boh dá povstať novým prorokom, ktorí to, čo je dávno známe, oznámia novým spôsobom.
   
• Musíme pamätať, že Ježiš nepovoláva schopných, ale dáva schopnosť povolaným.
  
  
• Povolanie k zasvätenému životu
  
  
• kniha K Ň A Z
  
  
• kniha K Ň A Z   R É T O R
  
  

 

P Ý C H A
 

• Človek, ktorého pýcha dostane svojimi pomýleniami do svojej hrste, sa honosí iba akýmsi zdaním, naplní sa prázdnotou, nafúkne sa ako žaba z bájky, ktorá sa svojou domýšľavosťou tak nafukovala, až praskla.
   
• Pýcha sa často nazýva matkou všetkých hriechov; jej zvláštnymi dcérami sú opovážlivosť a ambícia.
   
• Keď sa človeka zmocní pýcha, obyčajne za ňou prichádzajú ďalšie neresti: lakomstvo, smilstvo, závisť, nespravodlivosť.
   
• Najväčším nepriateľom duchovného pokroku je pýcha.
   
• Odmietanie sviatosti zmierenia môže byť samovražda duchovného života a zatratenie duše.
   
• Pýcha začína tým, že odpadneme od Boha.
   
• Pýcha je zo všetkých hriechov najhoršia a zároveň najsmiešnejšia.
   
• Pýcha a sebectvo sú hrobári radosti.
   
• Je najväčším nepriateľom napredovania na ceste kresťanskej dokonalosti, svätosti.
   
• Všimli ste si, že o pýche sa pomerne málo hovorí? Škoda, že zabúdame na to, že podstata pýchy spočíva v sebaklame.
   
• Aj keď sa o pýche málo alebo vôbec nehovorí, je potrebné, nielen o nej začať hovoriť, ale najmä sa pýchy vo svojom živote zriecť. Pýchu nielen odstráňme, ale dovoľme, aby jej miesto zaujala pokora a poníženosť.
   
• Pýcha, zvlášť u prchkých ľudí, budí agresivitu. Pýcha je počiatok iných hriechov. Je správne, že si uvedomujeme moc pýchy, ktorá budí klamstvo, je pri zrode nepravdy a ničí objektívny pohľad. Pýcha spočíva na tom, že človek si pripisuje zásluhy a zabúda, že všetko dobré dostal od Boha. Pýcha sa potiví Bohu.
   
• Pýcha vzbudzuje odpor u Boha i u ľudí; je smiešna u človeka, ktorý je prach a popol.  
  
  

      

R A D O S Ť / Šťastie
 

• Čokoľvek by človek prežil, stále ostáva poloprázdny. Pozemské šťastie a limitované poznanie, chápe človek ako ohraničené a preto kráča ďalej. Koľkokoľvek takýchto ohraničených vecí spoznáme, ťahá nás to ísť stále ďalej. Nikdy nebudeme hotoví, plní a nasýtení, každý koniec je pre nás novým začiatkom.

• Dnešný svet nám ponúka často prirodzenú radosť, ktorá pochádza väčšinou z konzumného života. Skutočná radosť pochádza od Krista a prejavuje sa skutkami opravdivej lásky. Takáto radosť vytrvá aj v pokušeniach i vo všedných dňoch, ktoré sú možno pre nás niekedy nezaujímavé.

• Musíme byť šťastní za každú cenu, okamžite, inak sa nám to nemusí podariť; to, čo chýba, môže nás obrať o šťastie; vždy nám bude niečo chýbať; ak bez toho nemôžeme byť šťastní, nebudeme šťastní nikdy.

• Dá sa hovoriť o radosti, keď nevieme zniesť sami seba, prijať seba, tú ťarchu nášho ducha, či žalár vlastného “ja“...? 

• Akonáhle sa zastavíme, aby sme ho pozorovali, uchopili, rozplynie sa. Musíme sa pozrieť do tváre pravde, obete, povinnosti alebo i smrti, aby sme si uvedomili, že sme šťastní; v tomto okamihu, ako sa ho zriekame, uvedomujeme si, že sme sa vlastne zbavili len okov, že sme obetovali len svoje trápenie. 

• Šťastie v sebe nesie niečo hlboko bolestné a ťažké; žiada od nás, aby sme znovu prijali údel, ktorému sme chceli uniknúť.

• Keď sa stráca pokoj a s ním aj radosť, je najvyšší čas zmobilizovať sily, zastaviť sa, poznať príčinu, pravý stav. Už snáď prepukol utajený, ale známy nám syndróm choroby, už dlhšie sa necítila pravá radosť. Nebol to v ostatnom čase len “život sebaklamu“? Je potrebné si rýchlo uvedomiť, že opravdivá radosť nemôže byť tam, kde sa niekto sám seba berie príliš vážne.

• RADOVAŤ SA S BOHOM

 

• V milosti šťastia je ľahké konať dobré skutky, bez problémov dokážeme vykonať i tie najťažšie veci, lebo šťastie, podobne ako láska, sa chce dávať a šíriť; zrazu všetko do seba zapadá, dáva zmysel.

• Opravdivá radosť má hlboké korene v srdci. Nezriedka ju sprevádza veselosť, veľmi dobre sa však znesie aj s vážnosťou. Veselosť je spravidla čosi vonkajšie, niekedy je i hlučná; radosť je trvanlivá, kým veselosť prichádza a odchádza. Bez vnútornej radosti niet ani vonkajšej.

• Ak správne chápeme radosť, tak si uvedomujeme, že sme výlučným majetkom svojho Pána.

• Uvedomujeme si, že radosti ľudskej duše patrí nevyhnutne nájdenie súčasne kvalitného obsahu i cieľa života; potom pochopíme tie dve prikázania, na ktorých spočíva celý Zákon a Proroci.

• Je niečo hlboko fascinujúce vo výraze «byť zle šťastný». My všetci sme zle šťastní; sme šťastní nevedome, nemotorne, zatrpknuto.

• Šťastiu treba poskytnúť úver: treba byť šťastný vopred, treba nachádzať šťastie v dôvere i v nešťastí.

• Radosť sa z dobra rodí, dobrom žije a kvitne, ale dobro i pôsobí, pretože sama dobrom, dokonca tým najvyšším je a k dobru volá, povzbudzuje a dáva silu. Radosť bez dobra a dobro bez radosti sú ako úsmev bez lásky a láska bez úsmevu. Poznáme veľkú radosť, ale sú aj malé, sotva postrehnuteľné radosti. Každá z nich, ale rovnako jasným svetlom svieti. Áno, sú veľké i malé dobrá a každé dobro dáva radosti jej priezračnosť, jej neomylne identifikovanú vznešenosť.

• Je potrebné žiť pravú radosť. Radosť, ktorá sa nedá podplatiť, ktorá stačí sama o sebe a nedá sa pre žiadny zisk, tá, ktorá jednoducho je a svieti svojím vlastným svetlom, ktorá prichádza tam, kde sa jej páči a zostáva tak dlho, ako sama chce, ktorá robí život naraz priezračným, jedným okamihom ho napĺňa šťastím. Túto radosť si nemôžeme kúpiť.

• Veľkých radostí je mnoho, ale ich úlohou je, aby boli medzníkom, aby označili nový smer životom, aby s neomylnou istotou povedali ľudskej duši, že na orloji ich života odbíja celá. Veľká radosť zaplaví dušu ako povodeň, a nedá sa jej postaviť na odpor. Neskôr, keď upadnú vody, pochybovač môže rozumkovať, pýtať sa po možnostiach omylov, presviedčať sám seba o náhodách a nedorozumeniach, a príde k presvedčeniu, že chvíľa, keď radosť sa mu sama dala a naplnila jeho život, pomenuje neskutočným snom.

 

                            

R U K Y
 

• Ruky často hovoria viac ako náš silný hlas; hovoria o našich túžbach, citoch myšlienkach; pretože rukami sa dá klopať na dvere nielen z dreva a plastov, ale najmä sŕdc ...a najmä Božieho milosrdenstva.
   
• Človek azda ničím tak neprezrádza svoje vnútro ako svojimi rukami. Naše ruky sprevádzajú a tlmočia naše myšlienky, túžby a city.
   
• Evanjeliom dostávame radu, návod, aby sme svoje ruky využili na svoje obohatenie tým, že budeme pracovať pre iných.
   
• Všimnime si svoje ruky; podľa nich sa dá celkom ľahko poznať, nakoľko sme verní Bohu a jeho prikázaniam, a koľko v sebe prechovávame lásky voči blížnemu.

 

S L O B O D A
 

• Zrieknutie samého seba je nutné a konštruktívne: lebo najsilnejšie vplyvy na našu slobodu prichádzajú z lipnutia na sebe samých. Keďže sme stvorenia, sme preto náchylní potvrdzovať seba samých pred inými, kým zákon života je práve zaprieť seba, aby sme podporili druhého.
   
• Človek je slobodný, preto môže Božie prikázanie prijať a pochopiť. Jeho sloboda je veľká, predsa však nie je nekonečná. Musí ale prijať mravnú normu, ktorú mu dáva Boh; ak ju človek príjme skutočne sám, realizuje svoju slobodu.
   
• Sloboda od seba samých platí i dnes ako včera a bude platiť i zajtra.
   
• Koľkokrát musíme konfrontovať naše túžby s Božím slovom. Môžeme cítiť bremeno svojej slobody ako neslobodu. Je to možno tvrdé, ale je to pravdivé.
   
• Čistota úmyslu spočíva v tom, aby sme všetku duchovnú silu nasmerovali na Boha; mať čistý úmysel je náročné, no veľmi oslobodzujúce a upokojujúce.
   
• Ovládanie myšlienok a predstavivosti oslobodzuje, a stáva sa pre človeka znakom vlády nad svojím životom a schopnosti obetovať sa.
   
• Moja sloboda končí tam, kde začína právo druhého.
   
• Ak človek nedá s poslušnosťou svoju slobodu Bohu, tak ju stráca.
   
• V čistote úmyslu hlavnú úlohu zohráva láska k Bohu; a čím väčšia láska k Bohu, tým väčšmi viem, že som viac závislý od neho.
   
• Ľudia si prestávajú uvedomovať, že ich sloboda musí byť ohraničená Božou autoritou, hĺbkou i šírkou

 

 

S M Ú T O K
 

• Vôľa obyčajne ako prvá zoslabne a v konaní zostane mdlá, hoci vďaka zvláštnej milosti boli povedané najobdivuhodnejšie veci, aké bolo možné povedať. V takom prípade to všetko slúžilo iba na pobavenie sluchu. Podobne akoby sluch potešil harmonický zvuk hudobných nástrojov alebo zvonov, ale neprebudil by dušu z jej strnulosti, pretože samotný hlas nemá dostatočnú moc na to, aby vzkriesil mŕtveho z jeho hrobu.
   
• Odložme nezdravú charizmu.
   
• Aj nám - našej pesimistickej povahe, viac vyhovujú tragické udalosti a vždy si nachádzať dôvody byť smutný na «náš účet», čo nás rozžiali, hoci predstierame, že žialime nad Pánom.
   
• Človek sa dobrovoľne rozhodol poznať zlo. A k zlu patrí bolesť, námaha, straty, sklamania i smútok.
   
• Neodháňajme od seba ľudí, pretože sa tvárime ako “hrobári radosti“.
   
• Smútok zabíja povolanie.
   
• Keď vidíme smutnú zasvätenú osobu, nevnuká sa pohnútka spýtať sa: „Prepáč, nezomrel náhodou tvoj Boh?“

  

 S K Ú Š K A  /  Utrpenie
 

• Človek sa dostáva do opustenosti, pokorovania, ohovárania, prenasledovania. Takýto stav niekedy závisí od Božích úmyslov; podľa vernosti a veľkodušnosti človeka trvá i viac rokov. Stav začína tým, že Boh sám rôznym spôsobom dáva duši, ktorú pozýva k vyššej dokonalosti, poznať svoje úmysly s ňou. Keď ju utrpením a skúškami privedie k tomu, aby sa dokonale obetovala, úplne odumrela sebe a svetu, prebúdza ju k novému životu. Vtedy duša dostáva istotu večnej blaženosti.

• Kresťan musí znášať utrpenie s odovzdanosťou. 

• Boh naše utrpenie neodstránil. Na to totiž neprišiel. Prišiel, aby nám namiesto odstránenia utrpenia dal väčší dar. Utrpeniu dal zmysel. A ako odmenu nám dal nebo.
  

• Človek, ktorý trpí a svoje utrpenie spája s utrpením Ježiša Krista, je tým najväčším človekom na zemi a je dobrodincom celého ľudstva.
  

• Trpieť môžeme s radosťou. Boh i z toho zlého pre nás vždy vyťaží len dobro, aj keď my to niekedy nevidíme a nechápeme. No to len preto, že my nepoznáme Božie plány, ktoré s nami má. Ale môžeme si byť istí, že všetko, čo pre nás Boh i v našom živote koná, koná vždy len pre naše posledné dobro a pre našu spásu, aj keď to niekedy bolí.
  

• Aj keď máme svedomie čisté, keď nám nič nevyčíta, treba bdieť, lebo pokušenia sú rôzne a diabol má svoju taktiku na každého. 

• Láska za lásku.

• Stigmy prezrádzajú tajomstvo života

• Rany ako krvavé perly...

• Plač je reč utrpenia. V mene utrpenia musí nájsť reč, a jeho rečou je plač. Bez času plaču a bez volania „prečo?“, hrozí nebezpečenstvo, že trpiaci človek bude pohltený tmavou a nemou apatiou.

• Skúška priateľstva sa ukáže počas očisťovaní, keď sa nám bude zdať, že nás Boh nepočuje alebo, že nás 'opustil'. Vtedy sa ukáže pravosť našej lásky a dôvery.

• Skúška - to je Božia pedagogika voči nám, aby nás posvätil a priviedol k sebe; keď nás Pán skúša, nedopustí, aby nám cez takéto skúšky nepripravil a neudelil hojnejšiu milosť.

• Nedajme sa pomýliť, pretože aj dnes sa dokonca u niektorých teológov dozvieme, že utrpenie samo v sebe nemá hodnotu; rovnako, že jeho pôsobenie je výlučne negatívne.

• Boh dopúšťa suchoty, aby naša láska mohla dozrievať.

• Reálny človek a kresťan si nedokážu predstaviť život bez kríža rôzneho druhu a veľkosti.

• Obdobie akejkoľvek zmeny je vždy spojené s krízou. Ak ju dokážeme využiť, slúži nám na rozvoj. V takomto období je človek najviac otvorený pre duchovno.

• V duchovnom živote ľahko strácame trpezlivosť, keď vidíme, ako sa nám stále vracajú spomienky na život, ktorý sme popustili, zlé predstavy, ako stále upadáme do rovnakých chýb. Silné pokušenia sa niekedy vracajú s takou prudkosťou, že sa nám zdá, akoby sme im museli každú chvíľu podľahnúť.

• Pod odvaleným kameňom len v rozprávkach sa nachádzajú poklady, ale v živote je to často realita, červíky - ich činnosť najmä na duchovnej ceste spôsobuje i hnisavé rany.

• Svätosť hnutí i osôb sa trpezlivosťou vyskúša - potom sa ukáže, či bola pravá. Preto sa v životopisoch svätcov obyčajne stále venujú tým okamihom, keď sa najviac prejavila ich trpezlivosť.

• Trpezlivosť ma učí znášať pokojne to zlo, ktoré odstrániť nemôžem. Tento postoj je pochopiteľne veľmi rozumný, ale predsa len vyžaduje akýsi druh kapitulácie, poddanie sa, i keď nezavinené. Ak má byť trpezlivosť pozitívnou cnosťou, nemôže byť len akýmsi druhom nerozumnej kapitulácie, ale musí mať hlbší zmysel.

• Tresty, ktoré Boh zosiela v priebehu dejín, nie sú tým Božím hnevom, čo vyničí a odstráni navždy, ale sú to iba podoby, ktoré ho anticipujú.

• Ľudskej prirodzenosti sa môže zdať Božia služba ťažkou. Môže sa stať, že bude sa vyhovárať, stonať, plakať... nech, ale potom bude vernejšia, vytrvalejšia, odovzdanejšia.

• Aby nás skúšky viedli k trpezlivosti a k dokonalosti, musíme niesť kríž 'za' Kristom, teda s pravým úmyslom, a v náboženskom duchu dať mu kresťanskú náplň. 

• Súcit je zlato, súcit s trpiacimi, diamant.

• Dobro a radosť sa hriechom nezničili, nestratili sa zo sveta - len cesta k nim sa stala namáhavou a bolestnou.

• Nohy ukrižovaných nebývali vysoko od zeme a preto sa neraz stávali potravou hladných šeliem; vrchná časť tela zostávala pre komárov a vtákov.

• Človek je nútený znova začínať a keď by si myslel, že je na konci, rýchle zistí, že opäť nie je spokojný, že treba ísť ďalej, že každý koniec je vlastne nový začiatok.

• Pokušiteľ neprichádza len trikrát za život, ale stokrát za deň...

• Rozum sa pred utrpením bráni. Náš súhlas rozumu a vôle rozhoduje. Bez ich súhlasu nemôžeme ísť kam nechceme.

• Kresťan sa smie a musí brániť, ak ho znevažujú, osočujú; jedno však nesmie: odplácať sa zlým za zlé.

• Škrupule a neútešnosť, zdanlivá bezúčelnosť života sa nedajú ináč liečiť ako skutočnou a úprimnou trpezlivosťou.

• V určitých chvíľach života bývame nevyhnutne vyzvaní, aby sme verili proti všetkým okolnostiam, aby sme dúfali „proti nádeji“. 

• Z lásky k Bohu máme pohotovo obetovať svoj život nie iba naraz - smrťou, ale po častiach - dlhým životom na zemi. 

• K dosiahnutiu spásy a v snahe po dokonalosti nie malými, ale veľkými a často osudnými prekážkami môžu byť aj pokušenia. 

• Naše ohraničenia spôsobujú, že odovzdanie seba samého, ktoré je v Božej nekonečnosti radosťou, je pre nás utrpením. 

• Ba mohli by sme povedať, že práve námaha a bolesť dávajú hodnotu tomu, čo nimi získame! 

• Duša v utrpení dokáže viac pokročiť v čnostiach za mesiac, ako za rok v úteche a duchovnej radosti. 

• Apoštolská duša musí byť rozmrvená ako zrno v mlyne, aby mohla poslúžiť hladným za pokrm. 

• Keď trpí duša, trpí aj telo, a keď trpí telo, duši je to len na osoh.

• Fenomén utrpenia

   

T I C H O
 

• Sme pripravení viesť tichý rozhovor so svojím bytím. A práve v takýchto chvíľach vypíname naše zablokované obranné mechanizmy a niekde v hĺbke v nás sa čosi dáva do pohybu. Čosi, čo hádam aj trošku bolí, ale čo je napokon príjemné.
   
• Ticho nech sa stane základnou zložkou nášho života, aby sme mohli v hĺbke srdca skutočne počuť to, čo nám Boh hovorí. Ticho je nevyhnutné k tomu, aby sme jasne počuli láskavý Pánov hlas, ktorý nám rozpráva o svojej láske, o svojej láske k nám.
   
• Urobme prestávku v našom behu počas dňa, spomaľme, aby sme mohli počuť, čo nám náš Pán chce povedať.
   
• Hĺbavé duše odjakživa mali radi mlčanie, pokoj a ticho, lebo boli presvedčené, že veľké myšlienky a osudové rozhodnutia najlepšie vznikajú v takomto ovzduší.
   
• Urobme niečo, aby sa naše splašené kone zastavili, aby sme svoj existenčný lomoz prerušili, aby sme my počuli tikať svoju ľudskú dušu...
  
  
• TICHO - BRÁNA K PRAVDE
   
• Nemali by sme zanedbávať ticho, mlčanie vo svojom živote, ak chceme byť šťastní.
   
• Reč i mlčanie človeka prezrádzajú hĺbku jeho bytosti a kvalitu vzťahov.
   
• V tichu sa rodia inšpirácie a spoznávanie, ako napredovať.
   
• V tichu sa najľahšie počuje šepot Ducha Svätého.
  
  
• Ak sa človek nestíši, môže sa stať, že zomrie skôr, než zistí, kým vlastne je
   
• Len tí, čo vedia poznať hodnotu ticha, budú schopní obetovať sily na šírenie Božieho kráľovstva.
   
• V tichu sa odohrávajú veľké veci, v tichu sa rodia veľké osobnosti.
   
• Radosť objavená v tichu stane sa soľou, svetlom, kvasom, sieťou, bohatstvom pre svet.
  
  
• Ak sa človek nestíši, môže sa stať, že zomrie skôr, než zistí, kým vlastne je

• ...pśśśt...
  
  
• Univerzálna reč lásky napĺňa slová tichom
  
  

• Filharmónia ticha - „Solo per Te“

  
  

 

 

V I E R A  
 

• Ak je Božia múdrosť nepochopiteľná vo svojich cestách, v spôsobe konania voči nám, ak občas nečakane zmení smer, verme, že to je zárukou, že bude tak isto nepochopiteľná v tom, čo pripravuje pre tých, ktorí v ňu dúfajú: čo ona chystá, to slávou a krásou nekonečne presahuje všetko, čo si vieme predstaviť alebo pochopiť.
   
• Aby sme mohli povedať „ja verím“, musíme byť ochotní zapierať sa, darovať sa, byť pripravení obetovať sa, odriekať si a mať veľkorysé srdce...
   
• Keďže viera musí byť rozumná, najprv si musíme svojim zdravým rozumom nadobudnúť istotu, že Boh skutočne prehovoril, dal Zjavenie a akým spôsobom nám ho dáva poznať s istotou.
   
• Neznamená, že veriaci sú zároveň „vediaci“, že vedia všetko - to by už nebola viera, ale veda.
   
• Viera nie je obmedzená na pocit Božej prítomnosti v živote človeka alebo na naučené poznanie o Bohu a zjavených pravdách; je oveľa viac ako poznanie a pociťovanie.
   
• Keď dejiny Cirkvi hovoria o sile z Eucharistie, hovoria o potrebe živej viery.
   
• Človek v boji o vieru, s pomocou Božou, najprv vytŕha burinu povahových chýb a nedostatkov, potom Božie slovo prežíva tak, aby počas všedných dní nemali prevahu dedičné zaťaženia, ale Božie slovo, ktoré sa má umocňovať.

 

• Viera je nadprirodzený dar, dôvera v Boha a jeho prisľúbenia, prijímanie jeho Slova, a neustála dôvera napriek strachu, pádom, prekvapeniam, obavám a tisícom ťažkostí, ktoré život prináša.
   
• Viera je cesta do neznámeho sveta Božích tajomstiev.
   
• Ak rozprávame o viere, tak si ju musíme chrániť ako vzácny poklad, ako najvyššiu hodnotu terajšieho života.
   
• Ak ide o pochopenie rozumom, viera neničí náš rozum, ale ho umocňuje, robí oveľa prenikavejším a pohotovejším.
   
• Máme veľa dôvodov chápať spochybňovanie viery zo strany dnešných ateistov - ako očistu našej vlastnej viery a dospieť skrze ňu k hlbšiemu a lepšiemu chápaniu viery.
   
• Vierou spoznáva človek nové pravdy, aby ich následne prijal v teoretickej, životnej, praktickej a osobnej rovine.
   
• Boh človeku nezávidí a nekazí ľudské šťastie, naopak. Viera v Boha dáva ľudskému hľadaniu a plánovaniu posledný a najplnší zmysel.
   
• Kto verí v Boha, dôveruje mu; a dôveruje úplne, pretože dôvera je buď totálna alebo žiadna.
   
• Ak v človeku je tzv. mŕtva viera, tak nemôže sa v ňom rodiť ovocie života, a tak aj láska bez viery je mŕtva.
   
• Viera neničí dôstojnosť človeka a neoberá ho o jeho veľkosť, ale ho robí veľkým a dôstojným.
   
• Cesta viery nás vťahuje do tajomstva; a Boha možno stretnúť len v ríši tajomstva.
   
• Problém dnešných čias je aj to, že vieru degradujeme na úroveň vedy a chceme stopercentne vedieť aj to, v čo môžeme iba veriť.

• Vierou poznávame predmet svojej lásky; pohneme sa k nemu a nadobudneme s ním prvé spojenie.
   
• Každý veriaci má byť majákom viery.
   
• Správne chápaná viera človeka priamo provokuje, aby sa pýtal a hľadal, a inšpiruje ho k najvyššiemu úsiliu.
   
• Viera je počiatok ľudského spasenia, základ a koreň všetkého ospravedlnenia.
   
• Viera je pre človeka prameňom nesmiernej útechy a zároveň posilňuje vôľu človeka.
   
• Veriť znamená vidieť Boha v každom človekovi a v každej udalosti.
  
  
• Jednoduchosť v náručí Prozreteľnosti

 

      

 

Ž I V O T
 

• Nehľadaj, čo ti môže dať život, ale hľadaj, čo ty môžeš dať životu. Nepýtaj sa, koľko radosti nachádzaš u iných, ale koľko jej nájdeš v sebe a koľko daruješ iným. Nepýtaj sa len na ceľ života, ale tiež na cestu k nemu...
   
• Pravý pokoj bolí, je nepríjemný. Je však obohatením, začiatkom nového života. Boj dobra a zla nie je témou len pre rozprávky. Čo život?
   
• Kto pozná svoj cieľ, je pútnik. Kto ho nepozná, je tulák...
   
• Nový život symbolizujú oheň a voda. Zničia staré a môžu dať obrat k novému začiatku. Oheň a voda sú súčasne súdom, očistením a spásou.
   
• Život človeka potrebuje súčasne 'priestor, aj dno', potrebuje zmysel i naplnenie, teda obsah i cieľ...
   
• Rozhovor, ktorý prebehol v raji, v rôznych podobách stále prebieha.
   
• Naše životy sú akoby knihou a ostatní musia mať možnosť čítať o Kristovi z nás.
   
• Nebojme sa naplno prežiť svoj život. Vytvorme z nášho života krásne hodnotné umelecké dielo; bude nás to stáť veľa námahy, ale bez nej to nejde. A tak isto to nepôjde ani bez Božieho požehnania.
  
  
• Každým dychom vdýchnuť budúcnosť, vydýchnuť minulosť…
  
  
• Mystérium smrti vs. mystérium večnosti

• Jednoduchosť v náručí Prozreteľnosti
  
  
• ...a o čom bude kronika tvojho života?
  
  
• Načo si predstavovať sedemdesiat rokov, keď ani len nevieme, či budeme na svete zajtra. Nič tu na svete nie je pevné alebo stále. Nepotrebujeme teda po ničom príliš túžiť, ničoho sa nemusíme príliš báť.
   
• Každé umelecké dielo má svoju krásu, svoju hodnotu. Život človeka má nevyčísliteľnú hodnotu vtedy, keď je správne a pekne prežitý.
    
• Dar umenia je darom Božím, v ktorom nám Boh ponúka schopnosť - umenie žiť svoj život.
   
• Človek nemôže účinne ohlasovať evanjelium, ak hlboko neprijal jeho odkaz.
   
• Tajomstvá nie sú len v prírode, ale najmä v našich srdciach. Nerozumieme im, ale z nich žijeme. Sú soľ, svetlo v našich životoch.
   
• Život kresťana je boj.
  
  
• AKO ŽIŤ ZMYSLUPLNÝ ŽIVOT?
  
  
• Každá úvaha ozrejmuje, že ako ľudia sme sami pre seba problémom, že sme pre seba otázkou, na ktorú si nevieme dať vyčerpávajúcu odpoveď.
   
• Čo bolo včera - spomínajme, čo bude zajtra - tešme sa; najdôležitejšie pre nás je tá chvíľa, ktorú prežívame; to bolo, bude a i teraz prebieha.
   
• Koľko karikatúr na jednom mieste!
   
• Múdrosť života znamená neostať na dne, ale vstať a ísť ďalej.
  
  
• Učme sa plnohodnotnejšie žiť. Je to veľké umenie, z ktorého môže vzniknúť krásne umelecké dielo, za ktoré budeme hodnotne ocenení najväčšou cenou, a to: spásou našej duše.

© 2012 - 2024 ĽUBOMÍR STANČEK, projected & designed by JÚLIA KUBICOVÁ, stránka bola vytvorená firmou GRANDCOM