Meditácia na dnes

Štvrtok 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 5-13

Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“

Prečítajte si tiež: Peter Šimko / O čo by sme prišli, keby sme Pannu Máriu v svojom živote vynechali?

 

Niekomu by sa mohlo zdať, že takáto neodbytnosť pri modlitbe je pod dôstojnosť človeka. Ľudia, ktorí sú leniví sa modliť, ospravedlňujú sa: čo budem Pána Boha otravovať! A človek prehnane ambiciózny hovorí: samozrejme, oslavná modlitba, ďakovná modlitba, odprosujúca modlitba - to sú šľachetné modlitby, lebo úmysel je šľachetný; ale také dotieravé žobranie, škamranie neoslavuje Boha, ani nie je jeho uctievaním. Uctievanie ako uctievanie; ale normálne dieťa, keď sa obracia s prosbami na matku, vôbec sa necíti pokorené. Pán Ježiš nás dnes presviedča, že Boh chce, aby sme ho prosili, a to naliehavo prosili. Naše prosebné modlitby sú samozrejmým vyznaním našej viery a dôkazom našej dôvery. Určite, ako dáva Pán Ježiš na vedomie, nie vždy dostaneme hneď to, o čo nám ide.

Nechže svedectvom tejto našej viery a dôvery bude práve vytrvalosť v prosení; treba s námahou a trpezlivo sa predierať k svetlu. Zvlášť, že Pán Boh nie vždy je ochotný dať nám to, o čo prosíme. Pán Boh, samozrejme, vždy ako odpoveď niečo dá. Ale to, čo Boh dáva, vždy je lepšie než to, o čo človek prosí. Pán Boh nedáva jednoducho hocičo. Všimnime si Kristove slová: nebeský Otec dá Ducha Svätého Tým, čo ho prosia. A teda nie vždy to, o čo prosia - ale v takom prípade niečo viac: tomu, kto prosí o to, čo je ľudské, dá, čo je božské, čo len on môže dať; dá pokoj, pochopenie, súhlas s Božou vôľou; dá silu znášať ťarchu a premáhať protivenstvá - a to je oveľa viac, než zlikvidovanie tiarch a protivenstiev. Ale v každom prípade človek dostane od Boha toľko, koľko od neho očakáva. Ak očakávame málo - tak aj málo dostaneme; ak rátame s mnohým - dostaneme veľa. Očakávame zázrak? Môžeme získať zázrak; ale kto z nás prosil o zázrak? Ktosi pekne napísal o terajšom pápežovi: Pápež hľadá ľudí, ale napriek zdaniu, nie kvôli tomu, aby sa pred nimi vyrozprával, ale aby ich počúval (V. Messori). S veľkou úctou voči Pánu Bohu môžeme povedať: aj Boh chce nás počúvať. A nielen počúvať, ale aj vypočuť.