Meditácia na dnes

29. nedeľa v Cezročnom období | Lk 18, 1-8

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

 

Základ úspechu je v modlitbe

V mnohých kostoloch a na pútnických miestach vidíme ďakovné tabuľky. Často je ich toľko, že u neveriacich vzbudzujú údiv. My veriaci vieme, že vyslyšaných bolo ešte oveľa viac. Iní si však ťažkajú, že ich Boh nevypočul, nesplnil ich prosbu, a preto sa už nemodlia. I dnes platia Ježišove slová, že sa treba stále modliť a neochabovať. Dovoľme Bohu, aby nás poučil o modlitbe. Jej základom je dialóg s Bohom. Je to dôverné spojenie s ním, svetlo duše. Pri modlitbe sme v takom vzťahu k Bohu, v akom budeme vo večnosti - z tváre do tváre. Lenže, má to háčik. Modlitba si niečo vyžaduje. Mnohí povedia: „Nemám čas sa modliť.”

Modlitba však nie je otázkou času, ale otázkou lásky.

Je potrebná osveta o modlitbe. Nestačí, aby rodičia dali deti do cirkevnej školy, poslali ich pomodliť sa... Modlitba nie je učivo, ale zážitok z priateľstva. Ježiš sa má stať priateľom a stretnutie s ním má byť zážitkom. V najjednoduchšej forme modliť sa značí obracať sa na Boha, vedieť to precítiť a povedať „Abba”. Modlitba je autentická v takej miere, v akej je slobodná. To neznamená, že sa môžeme slobodne modliť alebo nemodliť, či modliť sa iba vtedy, keď máme chuť. Vytrvalá modlitba poukazuje na to, že sloboda je čosi hlboké, naznačuje vnútorné otvorenie sa ducha, dôveru, jednoduchosť, neprítomnosť komplexov v rozhovore s Bohom. Pri modlitbe sa máme cítiť dobre. Z času na čas je potrebné prehodnotiť, či nie sme otrokmi formúl modlitieb. Modlitba nesmie byť bezduché odrecitovanie formúl. Modliť sa máme naučiť nielen sami, ale aj v spoločenstve, rodine, s priateľmi. Je to priestor bez ohraničenia časom, poskytujúci možnosť porozprávať sa s Bohom za rozličných okolností o všetkých udalostiach, veciach, pocitoch...

Modelom modlitby má byť každodenný život. Modlitba je verným zrkadlom života. „Pane, nauč nás modliť sa” (Lk 11, 1).