Meditácia na dnes

Nepoškvrneného Srdca Preblahoslavenej Panny Márie | Lk 2, 41-52

Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

 

Povedzme si niečo viac o Panne Márii: S Pannou Máriou sa v Novom zákone stretávame pomerne málo. Ak, tak je to vždy v rozhodujúcej fáze dejín spásy. Stretávame sa s ňou pri vtelení, zmŕtvychvstaní i nanebovstúpení Pána Ježiša. Mária je pri jasliach i kríži Pána Ježiša. O Panne Márii sa často hovorí len v kostole. Nie je to málo? Druhý vatikánsky koncil dal materstvo Panny Márie do stredu teológie. Je dnes namieste si pripomenúť, že Panna Mária je skutočne matkou nielen Ježiša-Boha, ale každého z nás. Titul „Matka", dávaný Panne Márii, nie je len abstraktný titul. Ako si nevieme predstaviť svoj život bez Vykupiteľa a Spasiteľa Pána Ježiša, tak aj Panna Mária má svoje miesto v našom živote.

Už Nicejský snem, v roku 325 definoval, že Panna Mária počala Pána Ježiša pôsobením Ducha Svätého. A Efezský snem v roku 431 definoval Pannu Máriu za Božiu Matku. Druhý vatikánsky koncil jasne definoval, že Panna Mária je aj Matka Cirkvi. Keď veríme, že Panna Mária počala z Ducha Svätého a bola prítomná pri zoslaní Ducha Svätého, má nezastupiteľné miesto aj v Cirkvi. V druhom čítaní apoštol Pavol nás učí: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo" (Gal 4,4-5). Tak v každom čase, keď prichádza človek na svet ako brat a sestra Krista, stáva sa "synom alebo dcérou Panny Márie". Môžeme tak o sebe povedať, že sme deti Máriinej lásky. Keď Panna Mária stála pod krížom, kde sa rodila naša spása, Ježiš v bolesti povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!" (Jn 19,26), a v tej chvíli Ježiš prejavuje túžbu, aby sme v Božej Matke videli aj svoju Matku. A na toto máme myslieť my dnes. Náš život je Boží dar. Nikto si život nedal sám. Boh cez rodičov prejavuje svoju lásku k nám. A práve tak, ako nám cez prirodzenú, telesnú matku dáva Boh prirodzený život, tak ako veriaci si uvedomujeme, že Ježiš nám dáva duchovnú Matku, svoju Matku na ceste do večného života. Je to prianie a vôľa Boha, aby sme v pozemskom živote, na príhovor Panny Márie, čerpali milosti, posilu na ceste do večnosti. Amen.