Meditácia na dnes

Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej | Mt 11, 20-24

Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“

 

Keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky,... dávno by boli robili pokánie

Ľudia neraz vzdychajú: keby som mal podmienky, keby som mal zdravie, keby som mal čas - tak by som urobil všeličo. A nariekajú: nemal som žiadne šance, aby som dosiahol to alebo tamto, neboli mi dané šance; prosia kohosi: daj mi aspoň šancu. A vo všeobecnosti vinu za svoje životné neúspechy zvaľujú na nedostatok šancí, čiže nedostatok možností, nedostatok príležitostí, nedostatok konjunktúry atď. Povedzme si jasne: ak Pán Boh skutočne povoláva človeka pre nejaký smer, pre plnenie určitých úloh - vždy mu dá pre to možnosti. Ak niekto môže s rukou na srdci povedať, že tieto možnosti nemá - tak to jednoducho znamená, že ho Boh pre tie úlohy nevolá. Samozrejme, pri citlivom srdci a pozornom pohľade vidíme okolo seba veľa úloh, ktoré treba vykonať - ale to neznamená, že všetky sú určené pre nás. Ale na ceste svojho povolania každý dostáva všetky šance; nešťastie je v tom, že nie každý ich náležite využíva. Pán Ježiš ostro odsudzuje tie mestá, ktoré premárnili svoju šancu. Tou šancou bola jeho prítomnosť v Betsaide a Kafarnaume, ktorým bolo dané počuť Kristovu náuku a vidieť zázraky, ktoré sa tam stali. To bola šanca pre prijatie Evanjelia a obrátenie. Žiaľ, osobné stretnutie s Kristom, jeho dosť dlhý pobyt tam a neobyčajné udalosti - sa stali pre tamojších ľudí premárnenou šancou. Využívame náležite tú šancu, akou je Kristova prítomnosť uprostred nás: jeho prítomnosť skrze vieru v našich srdciach, jeho zázračné konanie prostredníctvom sviatostných znakov...? Vidíme a doceňujeme tie nespočetné, priam zázračné dôkazy Božej milosti, milosrdenstva a starostlivosti o nás? Využívame ich vedome a spolupracujeme s nimi? Dávame takto šancu Pánu Bohu?

Prosme v dnešný sviatok Pannu Máriu Karmelskú o pomoc. Staňme sa aj my vlastníkmi zázračného škapuliara. Tento Škapuliar Panna Mária darovala Šimonovi Stokoví, generálnemu predstavenému rehole karmelitánov, so slovami: Vezmi toto rúcho. Je to znak spásy, záruka pokoja a večného zväzku; kto v tomto rúchu zomrie, neokúsi večný oheň. Panna Mária sa nám tu ponúka za sprievodkyňu pri výstupe, aby sme nezablúdili, alebo sa nezrútili do priepasti falošnej dokonalosti: nikoho som nezabil, nezbíjam, nekradnem, každému dám pokoj! Nech nám nosenie škapuliarskej medaily bude výzvou vystúpiť na vysoký vrch dokonalosti, ktorým je Kristus. Amen.

facebook_like_logo.jpg | 2018 | PANNA MÁRIA