Meditácia na dnes

Utorok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 17, 1-11a

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“


Ako chápem a pristupujem k oslave Boha? V čom vidím dôležitosť vedieť osláviť Boha? Aké je učenie Cirkvi o oslave Boha? Ježiš povedal: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba“ (Jn 17,1). Ježiš vo svojej pokore zdôrazňuje, prečo mu ide o slávu, pretože sám dokončil dielo, ktoré mu dal Otec vykonať. Ježiš predstavuje podstatu Božej slávy.

Boh nepotrebuje našu oslavu. Boh neničí našu dôstojnosť. V podstate Božia sláva nespočíva v tom, že my Bohu dávame niečo, čo ho obohacuje. Naopak. On sám nám dáva to, čo nás obohacuje, čo nás vyvádza z ničoty, čo nás oživuje a vyvyšuje. 

Z našej strany oslavovať Boha znamená otvárať sa na jeho dobrodenia, zdokonaľovať v sebe Božie dary, zdokonaľovať svoju osobnosť, neuzatvárať sa vo svojom egoizme, ale otvárať sa na druhých, dávať niečo z toho bohatstva, aké nám Boh udeľuje. Najmä pri sv. omši ktorá je najdokonalejšou obetou zvelebovania sa nám dostáva od Boha najviac. Amen.