Meditácia na dnes

Streda 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 1-6

Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.


Nebyť farizejom

Pokladám sa za lepšieho od iných? V čom sa zvyknem pretvarovať? Farizeji striehnu, či Ježiš človeka s vyschnutou rukou „uzdraví v sobotu, aby ho potom mohli obžalovať“ (Mk 3,2). Farizeji majú pohľad na náboženstvo sformalizovaný. Obmedzujú sa len na znamenia, formuly či formality a obchádzajú príkaz lásky. Farizejizmus je nesúlad medzi množstvom náboženských praktík a životom. Praktiky však neslobodno podceňovať.

Podstata nábožnosti spočíva na harmonickom spojení praktík a života. Modliť sa je správne, ale čo je to za modlitba, keď si zatváram oči pred potrebami blížneho? Dobré skutky v prospech blížneho čerpajú inšpiráciu a silu z modlitby a náboženských praktík. Vytvoriť súlad je ťažké. Je to výzva pre mňa. 

lubomir_stancek_citat1.jpg