Meditácia na 03.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota po 1. adventnej nedeli | Mt 9,35-10,8

separator.png

Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.` Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte."

separator.png

Kňazské poslanie laika v dnešnom svete
 

Veľa sa hovorí o zodpovednosti. Nielen na pracoviskách, ale i v rodine a musíme si povedať, že je povinnosťou nás kresťanov si uvedomiť, že sme zodpovední aj za svoju vieru. Túto ťarchu nemožno položiť len na plecia kňazov. Dnes si čím ďalej tým viac uvedomujú túto zodpovednosť i laici, rodičia, slobodní, dospievajúca mládež i tí skôr narodení. A to práve pod vplyvom doby, ktorú žijeme a v ktorej nám znejú slová Pána Ježiša z tohto evanjelia: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Mt 9,37-38)

Vieme, že Pán Ježiš berie prirovnanie z bežného života tej doby, v ktorej žil a veci či udalosti, ktoré boli známe všetkým jeho poslucháčom. Práca na poli, najmä počas zberu úrody, bola ťažká, ale o to radostnejšia, ak tí, ktorí tam pracovali, boli dobrí robotníci. Táto myšlienka sa prenáša i na spoločenstvo nás veriacich. Doba, do ktorej nás Boh povolal, si tiež vyžaduje dobrých robotníkov vo všetkých oblastiach duchovného života.

Druhý vatikánsky koncil môžeme prirovnať k svetlu, ktoré osvietilo miesto, kde bola tma. Kde sa však objavilo, poukázalo na množstvo skrytých rezerv, a to sú dnes tí, čo sa nemohli, nemajú síl, alebo im v tom niečo iné bráni, zasvätiť svoj život ako kňaz či rehoľná sestra a sú to všetci ostatní veriaci. Preto sme svedkami, že po Druhom vatikánskom koncile sa ponúka široká možnosť spolupráce veriacich s kňazom. Kňazstvo ako svätosť ostáva i naďalej, ale kňaz pre množstvo inej práce má sa podeliť s niektorými prácami so svojimi veriacimi: príprava cirkevných sviatostí, starosť o chorých, otázka misií, mládeže, liturgie a opráv nie je len vecou kňaza, ale i veriacich. Veď veriaci lepšie poznajú farnosť a v posledných rokoch sa musia kňazi rýchlejšie meniť vo farnostiach. Kňaz odíde, ale farnosť ostáva. A stav farnosti po stránke duchovnej, ale i materiálnej je vizitkou celej farnosti. Smutné je, že iniciatívu v mnohých farnostiach čakajú len od kňaza. Kňaz sa má chápať ako koordinátor. Kňaz je vysluhovateľom sviatostí, modlí sa za svoju farnosť, ale mnohé veci by sa dali vylepšiť: vyučovanie náboženstva, duchovné spoločenstvá, príprava na manželstvo, opravy budov, ale i vec liturgie. Väčšia ochota zapájať sa najmä spevom, dospelí čítaním textov Svätého písma pri svätých omšiach a obradoch, výzdobe kostolov, taktiež starosť o chorých, pripraviť ich na sviatosti, nezabúdať na dôstojnú prípravu na stretnutie s Bohom pri smrti. Pomôcť im i materiálne, nájsť si čas ich viac porozumieť, vypočuť ich ubolené srdcia.

Že nie je čas a je veľa povinností? Že sa nechceme príliš angažovať? Škoda! Toto všetko sú však milosti - zdroj Božieho požehnania. Veď poznáme slová Pána Ježiša: "Ani pohár podaný priateľovi z lásky neostane bez odmeny"; "Neviď smietku v oku svojho brata, keď vo svojom brvno nebadáš"; "Keď ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé". Toto nie sú frázy. To je často návod na apoštolát veriacich. Veď kňaza často neprijmú len preto, že chápu jeho poslanie tak, že za to má zaplatené a je to jeho povinnosť. Keď však vidia veriaceho muža a ženu urobiť viac, ako sa od nich žiada a robiť to z hlbších pohnútok, dokážu sa na Krista pozerať neveriaci alebo ľahostajní kresťania celkom iným spôsobom. Zaveďme taktne niekedy reč aj na duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Na skutočnú podstatu sviatkov a nielen na čo najbohatšie, exkluzívne darčeky. Uvedomme si, že môžeme spraviť radosť niekomu milou návštevou. Nezabudnime na chorých a starých. Keď nás prídu navštíviť, majme pre nich slovko povzbudenia a lásky. Ako veľmi potrebuje naša doba nové kňazské a rehoľné povolania! Potrebuje však aj obetavých veriacich zo všetkých vekových vrstiev a stavov.

Otvorme svoje srdce Ježišovi! Buďme si vedomí zodpovednosti za spásu nielen svojej nesmrteľnej duše, ale aj duší, ktoré sú nám zverené. Amen.

YouTube | Gloria.tv