Meditácia na 16.12.2011
"Povedzme si to nahlas, že nás Boh a okolie potrebuje. Povedzme si, i keď sami v sebe, že Bohu nič nie je nemožné. Miluje nás a my opätujme mu svoju lásku. Povedzme mu o svojej láske na lôžku, kresle, sami i viacerí počúvajúci tieto slová. Meditácie sú pre každého z nás. Venované vám ako prejav lásky k Bohu, blížnym i sebe." Ľubomír Stanček
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 3. adventnej nedeli | Jn 5, 33 - 36
Ježiš povedal Židom: „Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec."
Ježiš hovorí o sebe
O človeku, ktorý sa rád vychvaľuje, príslovie hovorí: „Chvála mu smrdí z úst!“ Samochvála je nepekná vlastnosť a často je príčinou rozchodu priateľov a iných nepríjemností. Vieme, že dobrá práca sa chváli sama. Vieme však i to, ako nám dobre padne, keď si niekto všimne dobro, ktoré konáme a pochváli nás, prípadne, stratí slovko uznania.
Uvedomujeme si však aj to, že chvála nás oberá o zásluhy. Preto asketika nášho náboženstva nás učí, aby sme nerobili svoje povinnosti len pre chválu od ľudí. Ako veriaci máme konať svoje povinnosti tak, aby nás raz za ne odmenil Boh, a nie tu na zemi svet.
Keď sme však pozorne počúvali úryvok z Jánovho evanjelia, nenapadlo nás nič zlé, hriešne, keď Ježišove slová znejú ako samochvála. to je len povrchný a nesprávny pohľad, a preto sa nad nimi zastavme a poučme. Ježiš povedal Židom: „Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec“ (Jn 5,36). Text slov Pána Ježiša nám hovorí, že jeho svedectvo o sebe samom je pravdivé, lebo je podopreté výpoveďou Jána Krstiteľa a najmä svedectvom samého Boha.
Sú to divy a zázraky, ktorými Ježiš v mene Božom dokázal svoje božské poslanie a pravú blahozvesť.
Nepochybujeme o božstve Pána Ježiša. Využime preto čas pred sviatkami, kedy si pripomíname jeho narodenie, aby sme vzrástli v láske k nemu. Z jeho úst vieme, že sme jeho bratia a sestry, keď povedal: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12,50). Kto plní vôľu nášho Otca. My vieme, čo chce od nás spoločný nebeský Otec. Ako otec chce svojim deťom len a len dobre. Toto musíme mať stále na pamäti, keď máme plniť jeho vôľu. Robiť to s radosťou, s čistým srdcom, s láskou, ako nás to Ježiš sám naučil v mnohých podobenstvách. Ďalej musíme dbať na to, že nám ide o oslavu Boha, a nie o našu oslavu tu na zemi.
Pavol nám radí slovami: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus!“ (Gal 2,20). Teda našimi rukami, cez naše ústa, cez naše oči, našimi nohami máme vydávať svedectvo o Kristovi.
Keď nám toto nestačí, pripomeňme si slová o boháčovi a mýtnikovi: Ktorý z nich odišiel domov ospravedlnený? Či nie mýtnik pre svoju pokoru? Alebo kto si vyslúžil pochvalu od Ježiša: Tí, čo hádzali do pokladnice mnoho, pretože mali mnoho? Nie! Bola to chudobná vdova, ktorá vhodila len dve drobné drachmy. Prečo? Pretože odmenu nečakala od ľudí, ale od Boha. A o tejto žene sa bude hovoriť až do konca čias ako o kladnom príklade, hoci darovala chrámu len dva drobné peniažky. Pán Ježiš to zas pri inej príležitosti zdôraznil slovami: „Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá...“ (Mt 6,3). Povedal to, keď sa jednalo o milodar. Ježišovi sa nepáčilo, keď sa farizeji dávali za príklad. Vystavovali sa na obdiv, že sa dlho modlia, stávali na rohoch ulíc. Zaiste Ježiš sa nedal oklamať ich dlhými strapcami na šatách.
Pre Ježiša viac znamenajú slová: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti...“ (Mt 6,6). Z toho vieme, že Bohu sa nepáči samochvála, pýcha. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť!
Pozorné čítanie Svätého písma je pre nás dostatočnou zásobou na bohatý život pred Bohom, keď ho budeme uskutočňovať v praxi. Nestavajme si vzdušné zámky, ktoré sa nedajú uskutočniť. Žime reálnym životom tu na zemi dnes, pretože do tejto doby, do tohoto prostredia nás povolal Boh. Tu nás chce mať, tu sa rozhoduje o našej večnosti. To máme na mysli i pri príprave na sviatky Narodenia Pána Ježiša. Nech nepoznáme Ježiša len niekedy, ale stále.
Nech nám je Pán Ježiš stále svetlom. Buďme ako traja králi, ktorí sa vybrali za hviezdou. Nech Ježiš, jeho učenie nás privedie k správnemu chápaniu nášho života. Tak nebudeme mať problém so samochválou, pýchou, ale získame večnú odmenu. Amen.
Gloria.tv | YouTube | Informujte aj Vy svojich známych, ako informuje TK KBS: Na internete je možné nájsť meditácie Ľubomíra Stančeka