Meditácia na 18.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Gracián, biskup; Olympia | Mt 1,18-24
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.
Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov."
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Starosť o svätosť
V našej dobe, čím ďalej tým viac, počujeme hlasy po kvalite, odbornosti až profesionalite. Spoznávame, že služby sú na kvalitatívnej úrovni, ale tiež primerane drahé. Keď si vieme oceniť vysokú kvalitu materiálnych vecí, tým viac pred sviatkami Narodenia Pána, mali by sme sa zamyslieť aj nad kvalitou duchovného života. Vzorom a príkladom nám môže poslúžiť svätý Jozef z dnešného evanjelia.
Evanjelista Matúš zaznamenal reakciu svätého Jozefa na Božie posolstvo dané vo sne: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal anjel Pána, a prijal svoju manželku" (Mt 1,24).
Prvý pohľad na text evanjelia sa môže zdať príliš ťažký a neprijateľný. Uvedomujeme si, že Sväté písmo je dielo Božie a cez celé dejiny vykúpenia, aj keď pred očami vidíme akoby len obyčajných ľudí, je to dielo Božie. Jozef pri týchto udalostiach mal tiež od Boha určené svoje miesto a poslanie. Jozef je však pravoverný Žid. Je zasnúbený s Máriou. Manželstvo u Židov začína zasnúbením. Od tejto chvíle si snúbenci uvedomujú, že patria sebe a taktiež okolie to tak chápe. Keď sa vyskytla vážna prekážka na strane ženy, mohol ju muž prepustiť, ale bol povinný dať jej priepustný list, v ktorom uviedol príčinu prepustenia. Keď sa Jozef, pravdepodobne od Márie, ktorá nemá dôvod mu nepovedať o zvestovaní anjela, dozvie o udalosti, cíti sa byť prekážkou on sám v diele Božom. On nedostal žiadne poverenie ako Mária. Preto chce využiť možnosť, ktorú dostali Židia od Mojžiša; Mojžiš im dal totiž na ich veľké naliehanie túto úpravu o prepustení manželky. Boh však od počiatku chcel jednotné a nerozlučiteľné manželstvo. Jozef však nepomýšľa na takéto úradné prepustenie. Je presvedčený o nevinnosti Márie. Zaiste veľmi o tom premýšľa a stále ho to trápi. Máriu má rád. Bolo to pre neho aj sklamanie. Rozhodne sa Máriu prepustiť potajomky. Jozef nevie, že toto je jeho veľká skúška. Jozef má však veľkú vieru. Boh Otec, ktorý je Otcom Ježiša Krista, chce, aby nám Ježiš bol podobný vo všetkom, teda aby mal i otca. Preto sa odohrá čosi zaujímavé. Pred zákonom tohto sveta sa má stať Jozef-snúbenec Panny Márie pre Ježiša otcom a pred Bohom a nami Jozef zostane len pestúnom. Preto svätému Jozefovi dávame titul „pestún".
Boh často hovoril k ľuďom cez poslov, anjelov, alebo aj vo sne. Napríklad Samuelovi, ktorý posluhoval staručkému Hélimu – otcovi Ofniho a Finesa pri chráme v Siloe tiež tajomným spôsobom, zaiste vo sne, oznámil svoju vôľu. Takouto cestou sa aj Jozef dozvedá, že Mária sa stane vo svojom panenstve matkou Syna Božieho pôsobením Ducha Svätého. Takéto jasné je učenie našej viery, ktoré nepripúšťa pochybnosti. A tak výraz: Ale skôr, akoby boli začali spolu žiť, treba vysvetľovať v tom zmysle, že Mária navždy ostala pannou. Boh je mocný. A jeho múdrosť vidíme aj v tomto texte, keď riadi veci tak, že nám ukazuje príklad, ktorý máme vo svojom živote nasledovať; starosť o svätosť.
Nikto z nás nevie, aké plány má s nami Boh. Vieme však, keď sa budeme pridŕžať Božích slov, nesklameme Boha a nebudeme sklamaní. Vieme, že Boh si nás volá k svätosti, to znamená, že chce nás mať po celú večnosť každého pri sebe. Uvedomujeme si, že sú to v našej viere veľké tajomstvá. Tieto tajomstvá sa však pri troche dobrej vôle a snahe dajú vysvetliť a pochopiť. Nemôžeme sa čudovať mnohým, že pochybujú o veciach učenia našej viery. Viera nikoho neznásilňuje. Viera sa stavia proti násiliu. Aj keby sa náhodou použilo vo viere násilie a bol by pozitívny účinok, tak iste bude len dočasný.
Chlapec chodí do kostola, pokiaľ je doma. Keď sa dostane mimo rodičov, prestáva si plniť túto povinnosť. To preto, lebo musel chodiť. Nemal väčší inšpirujúci motív ísť do kostola. Rodičia boli autoritatívni. Viera bola zvyková. Kňaz ho nedokázal osloviť. Priatelia ho zviedli svojím negatívnym príkladom. Nemal svoj osobný zážitok zo stretnutia s Bohom pri sv. omši, sviatostiach či modlitbe. Podobne dievča sa zamiluje do neveriaceho chlapca a zriekne sa všetkého, čo v jej rodine bolo tak samozrejmé. Tak isto mladí sa odsťahujú do mesta, kde žijú v anonymite, a duchovný život zaostáva. Toto všetko nám nemôže a nesmie byť ľahostajné. Sám Boh nám dáva rozum, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách a možnostiach a uchránili svoju svätosť, ako aj tých, ktorí sú nám zverení. To neznamená, že budeme čakať na pokyn vo sne. To by nebolo správne. Máme však uvažovať ako Jozef. Hľadať nové možnosti, riešenie vecí a udalostí. Tu je namieste štúdium a rozhovory.
Aj dnes je mnoho pochybovačov panenstva Panny Márie. Mnohé veci však musíme vo svojom živote prijať ako fakt, ako skutočnosť. Veď nielen materstvo, ale aj ďalšie veci sú tajomstvom, ktorým celkom nerozumieme, a predsa o nich nemáme pochybnosti. Veríme v prítomnosť Krista pod spôsobom chleba a vína vo sviatosti Eucharistie.
V tomto čase príprav na narodenie Pána je možnosť ešte viac si uvedomiť skvalitnenie nášho vzťahu k Bohu v plnení si našich povinností. Tu máme klásť dôraz nie iba na vykonávanie povinností, ich bezduché plnenie, ale aj premýšľanie o nich, prípadné rozšírenie si vedomostí z tejto oblasti. Je samozrejmé, čím viac niečo poznáme, tým viac to budeme aj milovať. Jozef na začiatku musel prejaviť svoju vieru, prijal vo sne posolstvo, ale ďalej je otvorený božiemu plánu. Cesta do Betlehema, útek do Egypta a ďalšie udalosti potvrdzujú správnosť jeho rozhodnutia. Jozef ako človek nám ukazuje správnosť plnenia Božej vôle.
Sami sme sa už mali možnosť presvedčiť o pravdivosti slov apoštola Petra: „Buďte svätí, lebo ja som svätý" (1 Pt 1,16), keď cituje slová Božie z Knihy Levitikus (por. 11,44). A koľkokrát sme už museli o svoju svätosť bojovať. Spomíname si, koľkokrát sme pre svoju neopatrnosť a slabosť museli prikľaknúť ku kňazovi a vyznať sa zo svojich hriechov? Uvedomujeme si, že naša viera nie je len rozumová a citová záležitosť. Boh neprestáva mať o nás záujem. Posiela nám do cesty nášho života udalosti, ľudí a veci, ktoré v diele našej spásy zohrávajú vážnu úlohu, hoci často si to vtedy neuvedomujeme.
Nielen Jozef sa musel osvedčiť, ale aj dnešný svätý – Gracián. Z Ríma do Tour je poslaný za biskupa. Stáva sa biskupom-svätcom, a nie osamelým. Veď tretím jeho nástupcom bol ďalší svätý biskup – svätý Martin. Bol misionárom. Jednoduchý titul, a predsa za týmto pojmom skrýva mnoho. Ježiš rozposlal apoštolov ako misionárov do celého sveta. Svätý Otec poslal Graciána.
Aj nás dnes oslovuje Cirkev. Pri svojom poslaní máme však všetci jednu úlohu spoločnú – byť svätí! V dnešnej dobe svet nečaká na pekné reči. Svet čaká na skutky. Skutky kresťana musia hovoriť o Kristovi. Každý z nás je misionárom. Vyplýva to z nášho krstu: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a mojimi stanete sa učeníkmi" (Jn 15,8). Kresťan, podobne ako Jozef, dostáva znamenie. Nie je to vo sne, ale hlasom Cirkvi. Svätý Otec nás v tomto roku cez celý advent vyzýva ku opravdivej svätosti. Jozefovi stačil sen. Nám stačí hlas Petrovho nástupcu. Každý z nás sa rozhodujeme. Je to správne, keď povieme každý – áno!
A naše á n o nech je kvalitné a úprimné. Keď sa vieme rozhodnúť pre kvalitné služby, aj keď za ne viac zaplatíme, tým viac si uvedomujeme, že odmena za kvalitné á n o bude od Krista väčšia. Amen.