Meditácia na 24.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štedrý deň, Adam a Eva | Lk 1, 67-79
Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja."
Oslava Boha
Je tu očakávaný deň. Dnes nejedno dieťa sa teší, že večer zasadne rodina k štedrovečernému stolu a po večeri si rozdelia darčeky. A nielen deti, ale aj dospelí počas dnešného dňa častejšie vyrieknu meno: Ježiš, Ježiško, či dieťatko Ježiš... Dnešný program v rozhlase, ale i v televízii sa nesie v speve kolied, spomienok viazaných k týmto sviatkom Narodenia Pána.
A my sme si pripomenuli v evanjeliu slová chválospevu otca Jána Krstiteľa – Zachariáša: „Nech je zvelebený Pán Boh Izraela" (Lk 1,68).
Zachariáš vo svojom chválospeve oslavuje Boha za splnenie prísľubu, na ktorý sa národ tešil. Z rodu Dávidovho prisľúbený Mesiáš je už na svete. Zachariáš predvída a zároveň je plný vďaky Bohu za všetko, čo sa má udiať.
Oslava Boha. To je hlavná náplň dnešného dňa, a aj tých, čo sú pred nami. V tejto radostnej dobe si spomíname aj na prarodičov Adama a Evu. Cirkev ich nemá v zozname svätých. Taktiež ich mená nenájdeme v liturgii v tom zmysle, že by sme si ich špeciálne všimli. Niektoré východné cirkvi si na svätých mužov a ženy, ktorí žili čnostne, bohabojne a zachovávali zákony Božie, spomínajú na Prvú adventnú nedeľu. Dnes si ich však spomeňme preto, lebo ich nevernosť Bohu bola odstránená práve skrze Božieho Syna, ktorého si dnes chceme pripomenúť, a to skrze jeho narodenie. Tretia kniha Mojžišova rozpráva o pokúšaní, hriechu a následkoch ich hriechu. Odznieva aj protoevanjelium – prvá radostná zvesť, keď Boh Otec predpovedá víťazstvo zo ženy. Boh dáva nám novú nádej cez nového Adama – Ježiša. Ako starý Adam zo stromu v raji nám priniesol smrť, tak Ježiš zo stromu kríža prináša život. Adam a Eva ako najdokonalejšie stvorenie na zemi mali poznať Boha ešte viac, keď obstoja v skúške. Ježiš-Syn Boží nám našu skúšku uľahčuje, keď nás znova oslovuje, posilňuje, aby sme využili svoj život na oslavu Boha.
Dnešné ráno je zároveň nová milosť, nové ráno aj v našom živote. Tu na sv. omši si uvedomujeme, ako je pre našu spásu potrebné, aby sme vo svojom živote skutočne celým srdcom, svojím rozumom, svojou slobodnou vôľou milovali boha nadovšetko. Bohu naša oslava nepridá nič na veľkosti a sláve. A predsa si Boh praje, aby sme mu vzdávali svoju úctu a oslavu. Boh si to praje pre naše dobro a obohatenie. Ten, kto dáva Bohu, dostáva od Boha ešte viac znásobené milosti.
Je to ako s dobrým otcom, ktorého má rád syn či dcéra. Otec je bohatý. Má všetko. A predsa, keď príde syn či dcéra a prejaví svoju lásku otcovi, neodídu od neho naprázdno. Otec sa vie štedro odmeniť za ich preukázanú pozornosť. Otca však neoklame ich predstieraná láska. On vidí do ich sŕdc. Keď však vidí veľkú a nezištnú lásku, vtedy sa nezastaví jeho štedrosť.
Pán Ježiš to vyjadril slovami „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia" (Mt 7,11). Preto skôr, ako začneme naplno žiť dnešný deň, vzbuďme si v srdciach túžbu a snahu k čo najväčšej oslave Boha. Tá sa neprejaví len modlitbou a účasťou na slávnostnej liturgii dnešnej noci, ale už dnešným milým správaním, pozornosťou, láskavým prístupom medzi sebou navzájom a tiež častou myšlienkou na Boha.
Spomínam si na muža, ktorý rok čo rok v tento deň zobral deti do lesa na výlet. Manželka zatiaľ v pohode pripravila všetko potrebné. Bola to pekná prechádzka, nové dojmy z krásnej zasneženej prírody, pravda, aj väčšia chuť a nálada pri štedrej večeri. Muž však vedel ešte niečo o tejto vychádzke. Pred rokmi, ako malý chlapec, zažil smutnú vec v jeden Štedrý večer. Otec v ten deň šiel po priateľoch a domov sa vrátil opitý. Bolo to krátko podvečer. Ľahol si spať. Keď nevstával na večeru, matka ho šla zavolať. Hundrajúc vstal. Keď vošiel do izby, kde bol rozsvietený stromček a pripravený stôl, akoby do neho vošiel diabol. Začal vyvádzať. Ako zmyslov zbavený prevrátil stôl, zvalil stromček a poskákal po ňom. A na toto všetko sa prestrašene dívali deti a žena. Muž si na to spomína, že aj keď to bol bolestný pohľad, nikomu nevypadla slza. Snáď sa tak naľakali. Vtedy si ako chlapec dal slovo, že keď bude dospelý, urobí svojim deťom čo najradostnejší Štedrý deň. Vychádzka je na to veľmi vhodná.
Aké by to bolo krásne, keby v dnešný deň všetky deti a manželky videli usmiatu tvár otcov! A je to možné. Poprosme zvlášť Matku Božiu už teraz, aby sme využili modlitby a obety na oslavu Boha aj za tých, ktorí sa dnes nevedia zbaviť zlozvykov, ktoré im škodia.
Je ráno štedrého dňa. Využime ho na oslavu Boha! Amen.
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Polnočná | Lk 2,1-14
Rozhodujúca noc v dejinách
Údery zvonov ohlásili polnoc. Je hlboká noc, a predsa iná ako tie ostatné noci roka. Dôkazom toho je aj naša účasť tu v chráme. Zvykli sme povedať o tejto noci, že je to – svätá noc. Áno, táto noc je pre ľudstvo – svätá! To aj preto, že nás chce osloviť. Vraj moderný človek sa nezaujíma o svätosť, má iné potrebnejšie povinnosti – záujmy.
Dnešnú noc však prežívame celkom iným spôsobom. Syn na vojne sa tešil, že v túto noc bude doma. Dcéra pricestovala z internátu, chcela prežiť túto noc s rodičmi. Otec, ktorého povinnosti vedú ďaleko od rodiny, sa tiež na túto noc ponáhľa k manželke a deťom. Stáva sa nepísaným zvykom, že v tú noc utíchnu zbrane, zastaví sa výroba. Pred touto nocou okrem veľkého cestovania, keď sa vzdialení ponáhľali k svojim drahým, bolo aj veľa zhonu po obchodoch.
Všetci vieme, prečo toto všetko. V túto noc si pripomíname – narodenie Ježiša Krista v Betleheme. V túto noc si otvárame srdcia pre Ježiša. V tú noc aj nám chce niečo pripomenúť sám Ježiš. Možno aj my patríme medzi tých, ktorým je to potrebné pripomenúť, pretože nám tie veci zovšedneli. V životnom zhone sme ich začali nesprávne chápať, prijímať ich, podceňovať, prípadne aj verejne odsudzovať. Čo nám to chce Dieťa-Ježiš pripomenúť?
Sú to slová, ktoré anjeli oznámili pastierom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" (Lk 2,14).
Večný Boh, keď sa rozhodol stvoriť človeka na svoj obraz (por. 1 Moj 1,27) si prial, aby človek urobil všetko preto, aby svojho Boha poznával, miloval, zachovával jeho slová, a tak obdržal ako odmenu stav, čo : „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (1 Kor 2,9). Proroci Izaiáš a Jeremiáš (Iz 64,3; Jer 3,16), ktorí patria medzi najväčších mužov židovského národa, povzbudzujú národ ku vytrvalosti v dobrom, aby boli pripravení prijať Mesiáša, ktorého prisľúbil Boh pri vyrieknutí trestu za hriech prarodičov v raji. Boh je spravodlivý. Preto sa každý človek musí sám postarať a rozhodnúť, či už pre trest, alebo odmenu. Prvý hriech oslabil vôľu človeka, zatemnil mu rozum, a tak sa stal náchylným k zlému. Boh vo svojej veľkej láske chce ľuďom ešte pomôcť. Syn Boží, ktorý je rovný Otcovi a ktorý je telom podobný nám ľuďom, má odčiniť urážku, ktorou sme my ľudia urazili boha a ukázať nám cestu k cieľu, ku ktorému nás stvorením povolal.
Táto dnešná noc nám má pripomenúť ten historický okamih, ktorý zohral nezastupiteľné miesto v dejinách ľudstva. Dovtedy neznámej žene-Márii, tak ako to povedal anjel Gabriel v Nazarete, narodilo sa dieťa. Nikto, okrem niekoľkých ľudí, medzi ktorých patrí Jozef – jej snúbenec, pred svetom otec dieťaťa, Alžbety i Zachariáša, nevie, že predpovedaný prorokmi a túžobne očakávaný Mesiáš prišiel na svet. Prišiel medzi svojich, a tí ho neprijali. V Betleheme pre neho jednoducho nemali miesto. Prišiel na svet v cudzej maštali. Aj keď v tom zohral svoju úlohu slobodný faktor ľudí, že nedali Betlehemčania prístrešie ťarchavej žene a jej mužovi, Boh to tak chcel od večnosti. Príchod Boha na svet v cudzej maštali sa má stať oslovením pre každého človeka, ktorý príde do styku s jeho učením.
Každý slobodný človek si má uvedomiť, že život na zemi nie je cieľom človeka. Sme od Boha pozvaní žiť v inej vlasti. Cudzina na zemi sa má stať len miestom, kde sa má človek osvedčiť, a tak si získať odmenu, stav blaženosti na celú, celučičkú večnosť.
Maštaľ pre každého človeka, ktorý uverí v Krista, je mementom, aby urobil všetko preto, aby sa jeho duša nesala maštaľou, čiže stavom, keď slobodne a dobrovoľne spácha hriech. Jasle, obyčajný válovček, z ktorého zvieratká prijímali potravu, nás oslovujú, aby sme boli vždy ochotní dať svoje vnútro Bohu, žiť v stave priateľstva s ním, žiť v stave bez hriechu. Stalo sa zvykom znázorňovať Ježiša s vystretými rúčkami k tým, ktorí sa priblížia k jeho jasliam.
V postave Márie viďte svoje nezastupiteľné miesto – vy – matky! Mária dala slobodný súhlas anjelovi. Mária svoje slová v praxi ukazuje pri návšteve u Alžbety. Mária plní rozkaz mocného cisára Augustusa. Mária prináša život.
Vám, matky, chce v túto noc žehnať Dieťa-Ježiš. Váš Boh vie o všetkom, čo musí srdce matky podstúpiť. Tu v chráme, v túto noc, prijmite požehnanie pre seba, vaše deti, vaše povinnosti, vaše rodiny. Dieťa-Ježiš odmení všetko, čo ste urobili pre život na zemi a pre život večný vašich detí.
V postave Jozefa máte vidieť svoje nezastupiteľné miesto vy – otcovia! Dieťa-Ježiš sa teší zo správania a počínania Jozefa. Jozef je muž viery. Nielenže uveril v Boha, ale jeho život sa stal službou Bohu.
Vám, otcovia, v túto noc žehná Dieťa-Ježiš za všetko, čo robíte pre svoje rodiny, manželky a deti. Boh vie o vašej ťažkej práci, námahách, obetiach, ktoré konáte pre svojich drahých a pre seba tu na zemi, aby ste získali spolu s nimi večný život.
V túto noc počujeme výzvu anjelov k pastierom na betlehemských nivách: „Dnes sa vám v Dávidom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán" (Lk 2,11).
Táto výzva je adresovaná všetkým ostatným – vám deti, slobodní, všetci starí i mladí. Kristus ako Dieťa prišiel pre všetkých. Boh nerobí rozdiel vo farbe pleti, v národnosti, v jazyku, v postavení, v povolaní, v pohlaví a vo veku.
V dnešnú noc svoje ruky vystiera Ježiš ku nám všetkým. Chce každého a každému z nás požehnať. Jedine on Dieťa-Ježiš môž dať zmysel všetkému tu na zemi. Boh prichádza na zem, aby nás upozornil, že život je veľký dar. Nik si ho z nás nedal, nik nielenže si h nemá právo vziať, ale tiež nesmie ho vziať inému, a to nielen telesný, ale aj duševný. V túto noc boh nás prosí, aby sme zachovali pokoj tak v srdciach, ako aj medzi sebou. Dieťa-Ježiš prišlo na svet, aby sa stalo našim bratom. Praje si však našu oslavu a pokoj medzi nami i v našich srdciach. Praje si, aby sme zastavili medzi sebou krviprelievanie, ale tiež všetky hnevy, zvady, súdy a ukončili všetko zlo a urážky.
Dieťa-Ježiš sa obracia na nás ako na ľudí slobodných. Ani Boh nás nemôže znásilniť v konaní dobra, zanechaní zla a hriechu. Boh chce náš slobodný súhlas. Táto noc má nám pripomenúť čas, ktorý rozhoduje o večnom šťastí každého z nás. Dieťa-Ježiš dvíha svoje ruky, chce nám požehnať. Prijmime Ježišovu lásku. Prijmime Ježiša ako svojho Boha. Hoci pred očami vidíme „dieťa", je to aj náš Boh-Sudca. Zoberme Ježiša s radosťou do náručia. Naše áno má dnes viac ako cenu zlata. Táto noc má pre každého z nás cenu večnosti.
Je to len jedna noc do roka. Kto z nás má istotu, že tu bude o rok zas a bude môcť prijať znova túto ponuku Dieťaťa? Koľko miest pri štedrovečernom stole bolo prázdnych! Aké je to však krásne, keď máme pocit istoty, že títo naši, čo nás predišli do večnosti, už poznajú odmenu tohto Dieťaťa-Ježiša. Uvedomujeme si, že táto noc nie je len pre pôsobenie na city, ale najmä preto, aby každý z nás dal svoju odpoveď Bohu. Prišiel medzi nás z lásky. Čaká na odpoveď, ktorá ho má uistiť o našom chcení plniť vôľu Božiu. Teraz Budeme spievať: Verím. Každý z nás v speve dáme najavo Bohu i okoliu, že so spásou svojej duše to myslíme úprimne. Vedome a dobrovoľne sa tu zriekame názoru, že táto noc je záležitosťou zvyku, folklóru či tradície. Naša účasť na polnočnej je prejav hlbokej viery v Boha a tiež vďakou za všetky prejavy lásky. Dnes chceme načerpať posilu pre svoj život, a to v radostnom duchu. Uvedomujeme si, že veriť v Boha je prežívať radosť už tu na zemi. Táto polnočná nám totiž pripomína, že nič a nikto nám nedá taký radostný optimizmus, istotu šťastia a hodnoty ako Boh-Ježiš Kristus.
A keď toto je náš osobný názor i náš spoločný tu v chráme, vtedy malo zmysel precestovať takú veľkú diaľku za kasárni či internátu domov – k rodičom. Vtedy má zmysel pracovať ďaleko od rodiny. Vtedy tie darčeky spĺňajú svoju úlohu, sú prejavom našej lásky, pretože aj náš život spĺňa Božie očakávania. Amen.