Meditácia na 02.06.2013

Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka

   

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Marcelín a Peter; mučeníci; Sádok a jeho spolubratia | Jn 17,11-19

separator.png

Vedeli, prečo zomreli
 

Prednedávnom skupina aktivistov náboženského života neurobila prieskum v niekoľkých našich mestách. Otázka, ktorú položili náhodným ľuďom, znela: Čo je cieľom vášho života? Niektorí ľudia sa hneď usmiali a povedali: "Som veriaci, chcem tu na zemi žiť tak, aby som získal život večný." No boli aj také reakcie: "Dajte mi pokoj, ponáhľam sa, nemám čas, neverím v Boha a večný život." Viac odpovedí predchádzalo prekvapenie. Niektorí sa dokonca i priznali: "Málo som o tom premýšľal. Nevenovala som tomu veľa pozornosti." A boli aj odpovede ako: "Ďakujem vám, že ste ma oslovili." Alebo: "Popremýšľam o tom." Väčšina opýtaných však odpovedala: "Chceme niečo dokázať. Založiť si rodinu. Byť niekto. Mať sa dobre. Vyštudovať" ...a podobne.

Pán Ježiš prišiel na svet, pretože chcel ľudí nielen vykúpiť a spasiť, ale svojím učením položiť hlbší základ, dať istejšiu cestu, plnšiu nádej životu ľudí. Prezrádza to aj dnešné evanjelium. „Ale teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta" (Jn 17,13-14).

Už prvé vypočutie textu prezrádza, že Ježiš sa takto modlí za všetkých ľudí, ktorí uveria v jeho učenie. Ježiš sa rozpráva o nás veľmi dôverne so svojím i naším Otcom. Sú to slová preniknuté veľkou láskou Bohu k nám. Tým viac pre nás tieto slová znamenajú, keď si uvedomíme, kedy a kde ich Ježiš povedal. Bolo to krátko pred jeho zatknutím vo večeradle. Ježiš umyl nohy učeníkom a dal im príklad lásky a služby. Judáš odišiel, a tak sa spoločenstvo očistilo a verným zanecháva testament lásky - Eucharistiu a Jedenástim dáva moc byť druhým Kristom cez kňazskú vysviacku. Je to vážna chvíľa. Nik z apoštolov nevedel, čo sa v nasledujúcich hodinách udeje. Ježišove slová sa im vtláčajú hlboko d sŕdc. Neskôr sa často k týmto slovám vracajú. V Ježišových slovách nachádzajú zmysel svojho ďalšieho života. Hoci sa ešte raz zachovajú zbabelo, v Getsemani sa rozutekajú a Peter zaprie svojho Majstra, predsa sa v živote apoštolov objavuje jasnejší pohľad na cieľ a zmysel ich života.

Ježišove slová dávajú jasnejší pohľad na cieľ a zmysel života nielen apoštolom, ale po nich aj ďalším. Dnes sme to aj my, a po nás to budú ďalší, a tak to bude až do konca čias. Známa katechizmová odpoveď: Na svete sme na to, aby sme Pána Boha poznávali, jeho milovali, jemu slúžili, a tak do neba prišli, sa nám stala neodmysliteľnou súčasťou života. aj keď si priamo a konkrétne na ňu stále nespomíname, predsa aj teraz znova si uvedomujeme, že bez Krista, ktorý je cieľom nášho života, naše životné námahy nemajú zmysel. A predsa je potrebné znova si pripomenúť, že cieľ života nám nemôže byť nič a nikto, len a len Boh. To si pripomíname preto, lebo nielenže nevieme čas a miesto, kde nás zastihne okamih odvolania z tohto sveta, ale aj preto, aby sme ešte viac skvalitnili svoj vzťah k Bohu. Príkaz lásky k Bohu a blížnemu, a tiež ku sebe samému má naplniť naše snahy, práce, podujatia cez celý náš život. Vtedy sa na nás vzťahujú slová dnešného evanjelia.

Teraz si uvedomujeme, že všetko, čo robíme pre Boha, blížneho a pre seba s láskou, neostane bez odmeny. Aj pohár vody bude odmenený. Nehovoriac o účasti na svätej omši, zbožnom pristupovaní ku sviatostiam, či modlitbe. Týmto všetkým len získavame upevňujeme sa na ceste k cieľu, kde nás podľa prísľubu čaká sám Ježiš. Takto si plnili svoje poslanie aj svätci dnešného dňa. Na sviatok pohanského boha Terma 23. februára r. 303 dal cisár Dioklecián príkaz k novému prenasledovaniu tých, ktorí sa hlásili ku Kristovi. Nie rozprávkové muky a prenasledovania, ale skutočné, stali sa trýzňou mnohým, ktorí viac milovali, ako si to ich vrahovia mysleli.

Marcelín bol kňaz a Peter mal len nižšie svätenie - exorcista. Pápež Damaz sa ešte ako chlapec, a to priamo z úst ich kata, dozvedel o týchto dvoch svätcoch. Kat ich na príkaz sudcov sťal v lesíku neďaleko Ríma. Kresťania im neskôr preukázali úctu. Dnes máme na ich počesť baziliku na Via Labicana, ktorú dal postaviť už krátko pred smrťou cisár Konštantín Veľký. Okrem toho si ich mená spomíname v tzv. rímskom, našom prvom kánone. Smrť ich o nič neokradla. Vedeli, čo a kto je zmyslom ich života.

To vedeli o 900 rokov aj ďalší naši svätci.

Sádoka prijal do rehole dominikánov sám sv. Dominik. Počas tazárskeho plienenia bolo zničené aj mesto Sandomierz. A tak na prelome rokov 1259-1260, v kostole sv. Jakuba počas spevu Salve Regina, zomreli mučeníckou smrťou Sádok so svojimi 49 spolubratmi z rehole dominikánov. Mohli si zachrániť život. Je to pre mnohých dnes nepochopiteľné, ale oni chceli zomrieť. Vedeli totiž, že keď je to vôľa Krista, ktorému uverili, čaká ich stretnutie s ním. Aj keď je ťažké zriecť sa toho najcennejšieho - života na zemi, zriekajú sa a nás oslovujú, aby sme aj my túžili po večnom živote.

Anketa dokázala, že mnohí ľudia nevedia o cieli všetkých cieľov. Nechcú vedieť, nevenovali tomu pozornosť, ale sú aj takí, čo aj dnes nielen o tomto cieli vedia, ale aj podľa toho žijú. Chceme tak isto žiť večne. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012