Meditácia na 05.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy | Mt 28,16-20
Choďte a učte všetky národy
Poznáme slová, že život je neustály pohyb. slová nehovoria len o hmotnom, materiálnom, ale i o kultúrnom a náboženskom živote. Kto sa zastaví, už nežije. Zastaví sa srdce a telo hneď podlieha rozkladu. Poznáme históriu národov, ktoré boli bohaté, slávne a veľké. Dnes patria medzi zaniknuté. Poznáme rôzne kultúry a dnes ich už len obdivujeme, už sa nerozvíjajú, sú mŕtve.
Dnes, hoci je robotný deň, prišli sme na sv. omšu, ktorá je miestom, kde si spomíname na smrť Pána Ježiša. Veď sv. omša je nekrvavá obeta Golgoty, a predsa všetci tu cítime, že sv. omša je zdrojom úžasného života, nového života, a teda i pohybu.
Dnes sa chceme poďakovať našim slovanským apoštolom Cyrilovi a Metodovi, že svojím postojom ku viere, nielen našim predkom, ale i nám zabezpečili život. Pochopili, že slová z dnešného evanjelia nepatrili len dvanástim apoštolom, ale aj im a do posledného úderu srdca plnili slová: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" (Mt 28,19-20).
Kristove slová sú výzvou i pre nás. Uvedomujeme si, že v týchto slovách sa skrýva život, ktorý od nás vyžaduje nezostať stáť, nezaspať svoju dobu, nezničiť svoj talent, nadanie, ale postarať sa, aby viera v našom národe i cez nás pokračovala.
Pán Ježiš na poučenie a vysvetlenie používal často podobenstvá, to znamená známe udalosti jeho poslucháčom. Najčastejšie boli z prírody. Raz povedal i podobenstvo o malom horčičnom semiačku. Najmenšie zo všetkých, a predsa prerastie všetky! Vyrastie až v košatý strom, na ktorom hniezdia vtáci. Toto podobenstvo sa vzťahuje na Cirkev. Ježišovo: „Choďte a učte všetky národy..." je malé horčičné semiačko. Na začiatku len Dvanásti. Na Turíce už tritisíc bratov a sestier prijalo krst. Strom – Cirkev rastie pomaly. Dnes učenie Pána Ježiša pozná celý svet, a predsa neprestáva rásť, a to je naša povinnosť.
Pán Ježiš hovoril aj o zrne a rozsievačovi. Upozorňuje nás, aby sme neboli zrnom na okraji cesty, aby sme neboli zrnom, ktoré padne na skalnatú pôdu, zrnom v tŕní, pretože tieto zrná neprinesú úrodu. túžme byť zrnom, ktoré padne do dobrej zeme a túžme priniesť, 30, 60, 100-násobnú úrodu. Keď zostaneme pri zrne, musíme si pripomenúť i tieto slová Pána Ježiša o kúkoli: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel" (Mt 13,24-25). Sú to varujúce slová. „Bedlite, lebo neviete, kedy príde ten čas." Ježiš prikázal: „Choďte a učte všetky národy..." nám však hovorí i tom, aby sme boli kvasom. Trocha dobrého kvasu prekvasí cesto. Cítime, že tu sa jedná o kvalitu. Apoštoli boli jednoduchí rybári, veď Pán Ježiš si nevyberal za apoštolov, vtedajších mudrcov, mágov, učencov a tým nám chcel akoby poukázať, že naša kvalita musí byť v láske nasledovať Krista vždy, všade a za každých okolností. Chápeme, že každý, kto mu odpovie: Áno, Pane, kto začne obchodovať so svojím talentom, dá mu ešte viacej.
Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy..." nám pripomína udalosť pri rybolove, keď vyzval apoštolov: „Spustite siete na lov!" (Lk 5,4). A keď Šimon-rybár spustil na slová Majstra siete, chytili také množstvo rýb, že sa im trhali siete. A ustrašený Peter dostáva povzbudenie od Pána Ježiša: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí." A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a šli za ním" (Lk 5,11).
Ježišov príkaz: „Choďte a učte všetky národy..." nám pripomína podobenstvo o skrytom poklade, ktorý keď človek nájde, od radosti nad ním ide a predá všetko, čo len má a kúpi si to pole. Plnia sa slová Pána Ježiša: „Kto pre moje meno opustí otca, matku, brata, sestru, polia... stonásobne dostane už tu na zemi a raz i vo večnosti."
Tieto, ale i ďalšie miesta v učení Pána Ježiša, ako ich máme zaznačené v evanjeliách, hovoria jasnou a zrozumiteľnou rečou. V každej dobe, od chvíle ako Kristus povedal apoštolom: „Choďte a učte všetky národy...." boli, sú a budú noví a noví ohlasovatelia Ježišovho učenia, poslovia lásky, pokoja a spravodlivosti. Na mnohých si ľudstvo nespomína. Zomreli i tí, ktorých priviedli ku Kristovi, ale ich mená nezapadli. Viera v Boha je pre nich i nás povzbudením, že Boh nezabúda. Boh je večný. Na všetkých tých známych i neznámych si dnes spomíname pri počúvaní prvého čítania z Knihy Ekleziastikus: „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe. Pre svoju rozvahu stali sa vodcami ľudu a pre svoju zbehlosť v písmach viedli národy. Zostávajú vo svojom potomstve... O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždenie ľudu ich ospevuje."
Tieto slovu sa právom vzťahujú aj na našich vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Ktosi sa raz pýtal, ako spoznať veriaceho človeka? Potrebuje k viere oči? Videl som i slepca v kostole. Potrebuje uši, ruky, reč? Aj takýchto považujú za veriacich. Veriaci človek je človek, ktorý slová Pána Ježiša ukazuje skutkami. Staré príslovie: „Ora et labora!" – „Modli sa a pracuj!" to vystihuje najviac. Keby sme tak dnes naraz mohli vidieť krásu histórie nášho národa, ale i ostatných slovanských národov, tak by sme povedali slová: - Okolo Cyrila a Metoda sa točí celá história Slovenska, ale aj celej Strednej Európy. Preto aj my dnes vzdávame úctu našim svätcom. –
Uvedomujeme si však, že dnešní svätci nie sú odkázaní na našu pozornosť. Oni už dostali svoju odmenu. Ich už Pán odmenil večnou blaženosťou za ich verné splnenie jeho slov: „Choďte a učte...."
Dnešná slávnosť je pre nás, pre človeka XX. storočia, ktorý uveril v Boha a je si vedomý, že na nás záleží nielen naša spása, ale my sme to aktuálne ohnivko v reťazi viery v našom národe. Od nás záleží, ako budú naši potomkovia pokračovať nielen na poli vedy, umenia, ale najmä viery v Boha. Preto dnes zároveň prosíme o posilu pre seba. Preto sa v modlitbe obraciame na našich vierozvestcov a prosíme o ich príhovor za nás, aj keď príde do nášho života taká skúška,
ako stihla arcibiskupa Metoda pri návrate z Ríma, keď dva a pol roka strávil vo väzení a musel znášať rôzne príkoria. Držal sa hrdinsky. Nezutekal, oral i naďalej svoju brázdu i za brata Konštatína-Cyrila, ako mu to sľúbil pred jeho smrťou v Ríme. My by sme mali byť hrdí a uvedomiť si, že na nás by mali padnúť slová uznania, ako pred svojou smrťou Metod poukázal na Gorazda: - Toto je syn vašej zeme, je pravoverný a dobrý znalec Písma, ten nech je mojím nástupcom. –
Všetci by sme sa mali snažiť byť dobrými nástupcami apoštolov Cyrila a Metoda.
Život je neustály pohyb. Nech naša viera je praktická, aktívna a časová. Vtedy náš život bude bohatý a hodný odmeny od samého Boha. Amen.