Meditácia na 21.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Vavrinec z Brindisi, kňaz a učiteľ Cirkvi | Mt 13,10-17

separator.png

Vysvetlenie je znamením
 

Keď sme si veci a udalosti dali vysvetliť, uchránili sme sa pred mnohým zlom a predišli sme mnohým nešťastiam. A to platí aj v duchovnej oblasti. Apoštoli pochopili, že Ježiš rozpráva v podobenstvách, a preto sa osamote pýtajú Ježiša: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?" (Mt 13,10).

Táto otázka učeníkov je veľmi dôležitá. Dnes môžeme ďakovať učeníkom, že túto otázku Ježišovi položili. Aby sme otázke učeníkov porozumeli, dajme si najprv odpoveď na otázku, čo je to podobenstvo? Je to obraz braný z nejakej udalosti z prírody a tiež zo života, ktorou sa objasňuje jedna hlavná myšlienka. Táto myšlienka môže byť ešte názornejšie vysvetlená vedľajšími črtami, ktoré však nemajú samostatný význam. Výsledok podobenstva je veta a vety, ktoré formulujú hlavnú myšlienku. táto myšlienka v Ježišovom učení poukazuje na potrebu spásy. Je zaujímavé, že Ježiš rozprával tak jednoducho, a predsa jeho slovám vždy a všetci nerozumeli. A to aj vtedy, keď týmito slovami Ježiš poukazoval na potrebné veci pre ich spásu. Je dôležité pripomenúť význam slov aj tohto podobenstva. Boh každému z nás dáva svoje slovo, ktoré rozhoduje o našej večnosti. Buď ho prijmeme a realizujeme, alebo odmietneme, a tak smi seba odsudzujeme. Na konci nášho života je súd. Súd bude spočívať v prezentácii nášho života v súlade s Božím slovom, ako sme Božie slovo vo svojom živote uskutočnili. Keď sme Božie slovo neprijali a nežili sme podľa neho, odsudzujeme sa na večnú záhubu. Keď Božie slovo prijímame a spolupracujeme s vôľou Božou, sme strojcami večného šťastia. Každý z nás sme iní a k tomu smerujú aj slová Pána Ježiša. Jeden veľa a iný ešte viac spolupracuje s Božím slovom, a tak aj viac získava. V tomto prípade môžeme povedať, že v Božom kráľovstve na základe nášho života a plnenia Božieho slova, budú v stave blaženosti aj skupiny podľa toho, kto sa ako na zemi snažil spolupracovať s Božím slovom. Nepochybujeme, že je to pre nás na zemi tajomstvom, ale toto triedenie je pre nás poučením, aby sme čo najviac zásluh získali pre spásu svojej duše. Každý človek je strojcom svojho večného šťastia a práve v rámci svojich možností a daností je jeho povinnosťou starať sa o svoju spásu.

Život je často veľké tajomstvo. A predsa, dar rozumu a slobodnej vôle, čo sme všetci od Boha dostali ako dar, je potrebné využiť. Preto je správne, keď sa neuspokojíme s povrchným prijímaním Božích právd, keď ich prijímame verne a so zodpovednosťou. Ako príklad, ktorý sa môže stať oslovením pre náš konkrétny život, nám môže poslúžiť životná cesta sv. Vavrinca z Brindisi.

Ako 16-ročný vstupuje v Brindisi do kláštora kapucínov. Po krátkej dobe ochorie a predstavený ho chce prepustiť. Vavrinec sa modlí pri soche Panny Márie: - Vypros mi len toľko síl, aby som čím viacerým ohlásil Božiu slávu. – A čo čítame v jeho životopise ďalej? Roku 1599, keď sa naučí česky, privedie tento rád do Prahy. Dokonca je aj predstaveným celého rádu kapucínov. Celý svoj život bol naplnený hlásaním božieho slova, čo prijímal ako česť, ba ako Božiu povinnosť.

Je správne, keď sa to dotýka nášho vnútra. Vždy a všade sa snažiť plniť to, čo chce od nás Boh. Vtedy si získame zásluhy pre večnosť a vtedy aj iným pomôžeme na ceste ich spásy. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012