Meditácia na 25.08.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ľudovít; Jozef Kalazanský, kňaz | Mt 18,1-5
Ak máte možnosť, môžete prispieť 3 - 5 kvalitnými fotkami (2 exteriér + 3 interiér) - v el. podobe, slovenských a českých kostolov, zaslaním na adresu: evanjelizacia@evanjelizacia.eu - fotky budú uvedené v denných meditáciách na rok 2013/2014. Minimálna veľkosť fotky cca 1000 px, menšie prosím, neposielajte. Vďaka.
Každá doba má svoje a každý máme svoje
Mohlo sa vám stať, že ste v dobrom niekoho oslovili a oslovený bol z toho prekvapený, že povedal: - Prepáčte, asi si ma s niekým mýlite. – Alebo ste aj sami povedali: - Prepáčte, zmýlil som si vás s niekým. - Áno, deti sa podobajú na rodičov, a predsa sú iné. Súrodenci sú si podobní, a predsa každý je iný. A v očiach Božích každý sám je tým, čím je. Boh si nás nezmýli. Boh o každom z nás vie všetko. A práve preto si dnes máme pripomenúť, že každý máme svoju úlohu, svoje poslanie v čase a v priestore. Všetci máme jeden cieľ.
Na to nás upozorňuje Ježiš slovami: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 18,3).
U Boha sme všetci rovní. Ježiš na inom mieste zdôrazňuje túto myšlienku. Je to v podobenstve o hospodárovi, ktorý nielen ráno, ale aj počas celého dňa prichádza na námestie a najíma robotníkov do svojej vinice. A hoci sa to niektorým nepáči, každému dáva po denári, čiže to najcennejšie, čo ako hospodár môže dať (por. Mt 20,1-16). Teda v každom čase máme pozvanie ku spáse. Okrem toho Ježiš dnes poukazuje, porovnávajúc nás s deťmi, na veľkú skutočnosť, aby sme boli múdrymi pannami (por. Mt 25,1-13), a naopak, neboli nerozumnými správcami, hospodármi a podobne. Boh v Starom zákone cez prorokov, v Novom zákone cez Ježiša a potom cez apoštolov zdôrazňuje bezhriešnosť, čistotu srdca a svätosť, ako aj podstatnú vec získania stavu večnej blaženosti.
Toto nestráca na aktuálnosti v žiadnej dobe. Bohu sa vždy páčili tí, ktorí sa chránili hriechu. Hriech rozhnevá Boha a hriešnik zvoláva na seba Boží trest. V celých dejinách vykúpenia sa stretávame aj s tým, že Boh vedie a vychováva si svojich k vernosti, čistote a k stavu bez hriechu. Dieťa je pre nás obraz človeka, ktorý nemá hriech na duši, ktorý sa snaží plniť vôľu svojho Otca. Tak chápeme aj slová: „A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma" (Mt 18,5). Čiže ten, kto sa vedome a dobrovoľne snaží plniť vôľu Božiu, čiže prijíma príkazy a slová tak, ako ich dnes predkladá Cirkev, ten bude aj odmenený samým Ježišom pri stretnutí s ním.
Využiť svoj čas, svoju dobu a svoje postavenie je naša prvoradá úloha ku spáse. Využiť znamená vždy žiť v spoločenstve a priateľstve s Bohom. Vtedy prisľúbená odmena nikoho neminie. Vidíme to na dnešných svätcoch.
Svätý Ľudovít žije v XIII. storočí. Vďaka svojej matke - Svätej Blanke splní svoje poslanie. Matka ho vychová správne. Jej slová: - Radšej by som ťa videla mŕtveho ako v ťažkom hriechu - tak ho naplnia, že zostáva dieťaťom až do smrti, hoci zomiera ako 56-ročný v roku 1270. Okrem iného je zakladateľom Parížskej Sorbony. Čiže svätosť sa spája aj s učenosťou. Ak si niekto myslí, že svätý nemá byť aj vzdelaný, tak sa veľmi mýli. Vieme, že sa podpisoval aj ako „Božie dieťa", a nie ako „kráľ".
Podobne Jozef Kalazanský, vo svojej dobe v XVI. storočí, svoje kňazstvo dáva do služby vzdelaniu. Zakladá školy pre chudobných, kde sa upúšťa od klasického bitia. Na tento účel zakladá spoločnosť piaristov, ktorú v roku 1617 schválil pápež Pavol V. Za svoju vernosť a čistotu srdca musel počas svojho života veľa trpieť, hoci až po jeho smrti sa ukázala jeho nevina, pre ktorú mnoho trpel.
Dnes jeho duchovní synovia - piaristi úspešne pokračujú v jeho duchovnej činnosti, a to je vzdelávanie mládeže na stredných školách.
A to je oslovenie aj pre nás. Je správne, keď dnes dávame svoje sily, nadanie a zdravie do služby Kristovi. Dnes sa sami rozhodujeme o svojej spáse. Môžeme sa pomýliť, ale Boh nie. On nás chce dnes tu. Amen.