Meditácia na 15.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sedembolestná Panna Mária Patrónka Slovenska | Jn 19,25-27

separator.png

Upozornenie: Ak niekomu z vás, ktorí ste sa registrovali k odberu meditácii, meditácie do priečinku "doručená pošta" nechodia, tak prosím, pozrite do priečinku "spam/hromadná pošta/alebo iné"..., kde meditácie určite nájdete. Z našej strany, ak vyslovene odber nezrušíte, posielame denne meditácie každému z vás. Stáva sa, že /väčšinou g-mail/ hromadné maily po čase zaradí do iného priečinku. Treba, aby ste si individuálne manuálne nastavili v svojej mail. schránke, že "Meditácie Ľubomíra Stančeka nie sú spam" - a priradili ich späť do doručenej pošty.

separator.png

Stále trvajúce bolesti
 

Je známe zistenie, že rovný rovnému najlepšie rozumie. Chlapec si rozumie s chlapcom, mladý s mladým, chorý s chorým a ten, ktorý trpí s trpiacim. Vieme, že náš národ cez stáročia stále trpel. Niet sa čo čudovať, že naši predkovia si vybrali Pannu Máriu Sedembolestnú za patrónku slovenského národa. Náš národ však trpí stále. Už nie iba od cudzích, ale aj od vlastných. A tak aj dnes sú aktuálne slová Pána Ježiša celému národu a každému z nás jednotlivo:

„Hľa, tvoja matka" (Jn 19,27).

Včerajší sviatok Povýšenia sv. Kríža a dnešný sviatok Sedembolestnej Panny Márie nám pripomínajú drámu na Golgote. Tí pod krížom sa domnievali, že zvíťazili nad Ježišom. Ježišova porážka na kríži bola len zdanlivá. Sám o svojej smrti vopred učeníkom hovoril, ale predpovedal aj svoje zmŕtvychvstanie. Nápis na kríži sa nestal ironizujúcim, ako to pôvodne malo vyznieť, ale oslovením, že Ježiš je skutočne Kráľom, a to nie iba jedného národa, ale celého sveta. Aj na kríži myslí Ježiš na svojich. Z kríža zveruje matke svojho učeníka: „Žena, hľa tvoj syn" (Jn 19,26), ale aj svojmu miláčikovi, apoštolovi Jánovi, zveruje svoju matku: „Hľa, tvoja matka" (Jn 19,27). A v týchto slovách vidí náš národ vzájomnú spätosť s Máriou.

Škoda, že sme sa nenaučili do dnešného dňa na toto puto bolestnej Matky a nášho národa hľadieť v náš prospech. Simeon jej predpovedal: „... – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč-, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc" (Lk 2,35). Hovorí sa o siedmich bolestiach Panny Márie. Je to symbolické, ale aj prirovnateľné z jej života, pretože bolestí v jej živote bolo zaiste viacej. K týmto siedmim bolestiam môžeme prirovnať aj bolesti nášho národa, ktoré si spôsobujeme navzájom a ktoré spôsobujú aj Márii bolesť.

Prvá bolesť je v živote Márii vtedy, keď v noci musí utiecť so svojím Synom do cudzej krajiny, pretože mu siahajú na život. Nie je to opakovanie sa, keď si pri tejto príležitosti spomenieme na nenarodené deti. Nie je to bolesť národa? Už starý filozof povedal, že tam, kde bude viac mŕtvych detských tiel ako živých, možno hovoriť o národe v minulom čase. A náš národ sa ku tomuto stavu rýchlo blíži. Viac potratov ako narodených detí – to je smutný stav vo viacerých našich mestách.
Druhá bolesť preniká srdcom Márie, keď sa stratí Ježiš. Rodičia neradi počúvajú o kresťanskej výchove. Ľahostajnosť sa prejavuje aj pri rozhodovaní; etika ako náboženstvo? Mnohým rodičom nevadí, že ich dieťa sa vzďaľuje od Boha.
Tretia bolesť v srdci Márie sa ozvala, keď počuje o odsúdení Syna na smrť. Manželstvá, ktoré sa rozchádzajú. Rozvod je podobný rozsudok ako výrok Piláta.
Štvrtá bolesť sa hlási pri stretnutí so Synom na krížovej ceste. Materializmus spôsobuje ľahostajnosť vo viere. Ježiš ide nás vykúpiť a my nemáme záujem o sviatosti, účasť na svätej omši a modlitbu.
Piata bolesť je pri smrti Syna. Mnohí spôsobujú Matke bolesť popieraním večného života, nedostatočnou prípravou na smrť, odopieraním sviatosti zmierenia a chorých.
Šiesta bolesť preniká srdcom Márie, keď v náručí drží mŕtve telo Syna. Liberalizmus názorov. Zo spoločenského života sa vytráca kresťanský duch pod rúškami modernosti. Duchovný život sa odsúva na perifériu snáh spoločnosti.
Siedma bolesť sa ozve pri pochovávaní mŕtveho tela Ježiša. Dnes, keď sa môžeme tešiť, že zvíťazila Pravda, že zas dostala Cirkev to, čo jej patrí – slobodu, ozývajú sa znova hlasy proti nej. Mnohí by boli najradšej, keby im Cirkev nestála v ceste s jej morálnymi zákonmi. Chcú žiť a užiť si. Cirkev sa im stáva nástrojom, ktorý im burcuje svedomie.

Vidíme, že aj dnes Cirkev na Slovensku je trpiaca. A práve preto je namieste aj dnes sa obrátiť s prosbou ku Sedembolestnej o pomoc za každého z nás a za celý národ. Dnes však si nielen uvedomujeme blízkosť utrpenia, ale aj radosť z oslavy Panny Márie. „Kto vytrvá do konca, bude spasený"(Mt 10,22). Mária, naša Patrónka Slovenska, je nám nádejou. Už pred rokom 1814, kedy ju pápež Pius VII. na znak vďačnosti za šťastlivý návrat z Napoleonovho zajatia povýšil na sviatok pre celú Cirkev, na Slovensku bola uctievaná, čoho dôkazom je Šaštín. Dnes si Sedembolestnú Pannu Máriu uctievajú Slováci nielen v Ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme, ale aj Slováci v Spojených štátoch vo Valparaise, v Kanade v Cambridgi, v nazaretskej bazilike Zvestovania, v Japonsku pod horou Fudží a v ďalších mestách a štátoch. Nech naďalej znejú z našich úst slová: My Slováci teba, Matka, za Patrónku vzývame, tvoje bôle preveliké vždy na mysli mávame. Veď si nás milovala, Bohu obetovala a celý slovenský národ pod ochranu prijala.

Keď sme si porozumeli s Máriou, je to dobré. To je len dôkaz, že nás spája ešte puto z Golgoty a to je miesto nádeje a vykúpenia. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012