Meditácia na 26.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Leonard z Porta; Konrád, biskup | Lk 21,29-33

separator.png

Sila vyznávačov
 

Nepoložili ste si otázku počas tohto roka, keď si rozprávame o svätých: - Boli to normálni ľudia? – Veľa zla v tejto oblasti spravilo nekritické pozeranie na týchto bratov a sestry. Znázorňovali sa vážni, bez úsmevu, oči mali buď obrátené do výšky, alebo do zeme. Okolo hlavy im maľovali svätožiaru. Životopisci ich predstavovali často ako výnimočných ľudí, a tak sa nadobúdalo presvedčenie, že nepoznali nikdy hriech, nemali v živote ťažkosti a keď snáď aj zomierali mučeníckou smrťou, boli uchránení od bolesti. Tí, čo vstupovali do kláštorov, boli nepriatelia sveta, radosti, umenia a podobne. Ďalší si myslia, že svätí boli len pápeži, kňazi, rehoľné sestry alebo mnísi. Keď sa hovorí o svätých kráľoch, tak mnohí myslia na protekciu od Cirkvi.

Áno, narobilo sa mnoho zla v oblasti svätých. Významnú úlohu v tejto oblasti urobil Druhý vatikánsky koncil. Zrušil mnoho sviatkov svätých. To neznamená, že prestali byť svätí. Odmenu v nebi im nikto nemôže zobrať. Druhý vatikánsky koncil len podrobil prísnemu šetreniu ich životopisov, správ, úcty a mienok. Tak sa mnohí svätí začali uctievať len na určitom území, prípadne v kruhu určitej duchovnej rodiny ako je rehoľa, alebo v kostoloch im zasvätených. Tak sa docielilo, že v liturgii vyniká nedeľná slávnosť zmŕtvychvstania. Súčasná vydavateľská životopisná činnosť svätých poukazuje reálnejšie, hodnovernejšie, kritickejšie ich život, činnosť, prácu a tiež smrť. V oblasti umenia sa taktiež prejavuje stav, ktorý je dnešnému človeku bližší.

Cirkev, keď raz vyhlási a postaví na oltár niekoho ostatným za vzor a príklad, už to nikdy neodvolá. Vieme, že práve preto táto vec prešla stáročiami vývinom. Dnes vyhlásiť za svätého môže jedine pápež po prísnom a náležitom šetrení, na to špeciálne určenou cirkevnou kongregáciou, po porade pápeža s kardinálmi v tajnom sedení. Je zaujímavé, že poslední pápeži vyhlásili pomerne mnoho svätých a blahoslavených. Čiže nie je to vec neaktuálna a nečasová. Práve naopak. Svätí aj dnes majú v Cirkvi svoje miesto, úlohu a postavenie. Povedal to sám Ježiš a dnes si to môžeme pripomenúť, keď počujeme v evanjeliu: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú!" (Lk 21,33).

Všetci sme na ceste do Božieho kráľovstva. Každý máme podľa podobenstva Pána Ježiša podobať sa figovníku, ktorý pučí, a tak sa stáva predzvesťou leta. Tu sa nám dostáva oslovenia. V živote sa máme zorientovať tak, aby sme získali po smrti odmenu od Krista-Sudcu. Veď na to sme na svete, aby sme si získali zásluhy na vstup do stavu, ku ktorému nás Boh povolal hneď od začiatku. Teda ešte pred hriechom Adama a Evy. Preto prišiel na svet Ježiš, preto za nás zomrel, preto nás vyučil vo svojich pravdách, preto dnes Duch Svätý nás riadi. Pozerať na svoj život v ružových okuliaroch je rovnako nesprávne, ako premárniť čas, neobchodovať s talentami, čakať ako nemúdre panny, počínať si ako nemúdry hospodár, ktorému sa mnoho urodilo, alebo muž, ktorý si dá podkopať dom. Práve naopak. Chceme byť ako Peter – vyznať vždy a všade Krista. Chceme byť múdrym mužom, čo stavia svoj dom na skale. Chceme byť milosrdným Samaritánom. Denne chceme plniť „blahoslavenstvá".

Svätý Konrád ako biskup sa neuspokojí len s tým, čo už vlastní vo svojom duchovnom živote, ale chce ešte viac. A tak viac obohatí aj svojich farníkov. V tomto duchu vykonal tri púte do Svätej zeme. Hovorilo sa o ňom už za jeho života, že je spojený s nebom. Svätý Leonard po zážitku, keď videl obeseného, mení svoj život. Sebe a mnohým pomôže ku spáse. Ježiš od nás čaká svedectvo viery. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012