Meditácia na 28.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Katarína Labouré | Mk 13,33-37

separator.png

Bedlite!
 

Keď vás vyprevádzala matka prvý raz ďalej od seba, viete, čo vám povedala? Zaiste. – Daj na seba pozor! – Keď ste začínali školský rok, čo vám, žiakom, kládol učiteľ na srdce? – Od začiatku sa snažte učiť. Buďte pozorní. – Aj my sa celkom štyrikrát v krátkom evanjeliu stretávame s jedným slovom. Čo je to za slovo? Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Bdejte!" (Mk 13,37).

Evanjelium môžeme rozdeliť na tri časti: vovedenie do textu (verš33); podobenstvo (verš 34); povzbudenie k uskutočňovaniu (verše 35 až 37). Keď chceme rozumieť textu dnešného evanjelia, je správne všimnúť si predchádzajúce slová evanjelia. Ježiš, keď rozpráva o konci sveta a o čase, kedy to nastane, hovorí: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec" (Mk 13,32). Ježiš hovorí, že o svojom druhom príchode na svet „parúzii" nevie ani on. Tieto slová kladú dôraz na ukrytý plán Boha. Ježiš Kristus, ktorý vzal na seba prirodzenosť človeka, vzal na seba aj tajomstvo o „parúzii". Debata o parúzii, kedy, ako a za akých okolností nastane, je zbytočná. Ježišove slová nás upozorňujú na to, že tento čas príde, hoci nevieme kedy, a je na každom z nás, aby sme sa na toto stretnutie pripravili. Aby sme na toto posledné stretnutie boli pripravení, upozorňujú nás aj iné miesta v evanjeliach (por. Mt 25,13; Lk 21,36; Mk 14,38), tiež apoštol Pavol (por. 1 Kor 5,1-11; Ef 6,14-18) a rovnako Ján apoštol v Apokalypse (por. Apk 3,3).

Podobenstvo je neobyčajne krátke. Dôraz na to, aby sme boli stále pripravení, kladie Ježiš na povinnosti vrátnika. Povinnosť vrátnika je bedliť. Keď Ježiš hovorí o človeku, ktorý odcestoval, myslí na seba. Vrátnikom v evanjeliu rozumieme Cirkev. Tá sa má starať o to, aby sluhovia, ktorým pán zveril svoj dom, dal moc a tiež určil prácu, si svedomito plnili svoje povinnosti. Sluhami v podobenstve Ježiš nazýva nás. Podobné podobenstvá, v ktorých pán odchádza a zveruje svoj majetok, máme viacej. Marek píše o zlých vinohradníkoch (por. Mk 12,1-13) a Matúš a Lukáš píšu o sluhoch, ktorým pán zveril talenty (por. Mt 25,14; Lk 19,12). Tak sa nám dostáva dôležitého poučenia, aby sme sa zodpovedne starali o zverené veci až do času druhého príchodu Krista na zem.

Pod pojmom dom v evanjeliu rozumieme starosť tak o svoju dušu, ako aj o tých, ktorí nám sú zverení. Tu chápeme svoju úlohu kňaza, učiteľa, rodiča a tiež aj vzájomnú zodpovednosť za seba. Keď Ježiš hovorí: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno" (Mk 13,35), zdôrazňuje význam a potrebu našej pripravenosti v každej dobe a v každom čase. Je to vôľa Ježiša, že nás nechce nájsť vtedy spať, to znamená nepripravených, teda v stave ťažkého hriechu. Ježiš sám hovorí, že k tejto udalosti môže dôjsť nečakane. Pravda, tým je povedané aj to, že z určitých vecí sa bude dať môcť tento príchod predvídať. Keď Ježiš hovorí o skaze Jeruzalema (por. Mk 13,14-23), to neznamená, že na konci tomu bude tak isto. Môže byť podobné, a nemusia. Ján apoštol v Apokalypse píše o rôznych obrazoch a znakoch, to však tiež neznamená, že je to presný opis udalostí, ktoré budú koncu sveta predchádzať. Isté je, že Ježiš ešte raz na svet príde. Môže prísť aj bez znakov, ktoré snáď očakávame. Z týchto textov Písma nikto nemôže vyčítať čas a okolnosti tohto okamihu. A predsa Ježiš až štyri razy v dnešnom evanjeliu hovorí: „Bdejte!"

Ježiš v evanjeliu nikoho nestraší. Text nečítame dnes preto, aby sme vyvolávali paniku a strach. Práve naopak. Ježiš nás len poúča a povzbudzuje. Ježiš nikoho z tejto prípravy nevylučuje. Tieto slová Pána Ježiša dnes zohrávajú pre nás pozitívnu úlohu. Ježiš nás povzbudzuje a učí, aby sme sa na toto stretnutie s ním tešili a pripravovali. Text nám jasne hovorí, že je našou povinnosťou plniť si zverené povinnosti a úlohy bez strachu. Cítime však, a to nie je na škodu, zodpovednosť a pripravenosť vždy predstúpiť pred Boha-Sudcu, nech príde kedykoľvek. Nikto nemôže povedať, že Boh je v týchto slovách tvrdý, prípadne krutý. Veď všetko, čo máme, sme dostali od neho. Boh je predsa pánom sveta i nášho života. Všetko, čo vlastníme, je jeho. A tak, ako pán všetkého, má právo, kedy to on bude považovať za správne, žiadať od nás vyúčtovanie zo správcovstva. Čím viac si uvedomujeme hodnotu toho, čo sme dostali, a to nie iba veci materiálnych, ale aj duchovných, tým viac musíme cítiť zodpovednosť a pripravenosť dať vyúčtovanie za správcovstvo. Tu zohráva významný moment aj fakt, že sám Boh nás poučil o tom všetkom a tiež, že sme boli stvorení na jeho obraz, podobu, čiže vlastníme dar rozumu a slobodnej vôle. A Boh bude každého jednotlivo a všetkých spolu brať na zodpovednosť. Je na nás, aby sme zverenú úlohu, ktorú nám určil Boh, splnili podľa jeho očakávania. Vtedy každý môžeme očakávať prisľúbenú odmenu.

Toto nás pozbavuje nesprávneho života, postojov, ktoré vidíme aj počas týchto dní vo svete. rôzne sekty hovoria o konci sveta. Ľudia sa dokonca upaľujú. Vodcov musia zatvárať, aby nespôsobili ešte viac nešťastia. Ľudská hlúposť, naivita a chorobné stavy môžu narobiť mnoho nešťastia. My však vidíme krásne príklady svätých.

Bolo to práve 27. novembra 1830, v predvečer Prvej adventnej nedele. Katarína Labouré sa pripravovala na životnú dráhu rehoľnej sestry, Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Bývala na ulici Rue du Bac v Paríži. Večer o pol šiestej cez rozjímanie bez toho, že by si to niektorá sestra bola všimla, videla Pannu Máriu tak, ako ju poznáme vyobrazenú ako Nepoškvrnené Počatie. Z rúk jej sálali prekrásne lúče. Zároveň počula slová: "Lúče označujú milosti, ktoré Panna Mária prosí ľuďom." Okolo obrazu čítala zlatými písmenami napísaný povzdych: Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame. Katarína ostala neznáma za svojho života až do smrti 31. decembra 1876. Teda 46 rokov nevedeli ani sestry, že to jej Boh preukázal milosť. Medaila, ktorá už za jej života sa tlačila za pomoci spovedníka Kataríny, pomohla už mnohým. Na toto stretnutie si Katarína spomína takto: "Pochopila som, aké je Panne Márii milé, keď ju prosíme o pomoc a aká je veľkodušná ku tým, ktorí ju prosia o pomoc." Mnohí dnes o Panne Márii tvrdia, že predpovedá koniec sveta. Ani Panna Mária nevie, kedy bude koniec sveta. Ona nás len vyzýva k pokániu. A preto dnes dobrý kresťan nepanikári. Dnes dobrý kresťan sa viac modlitbou, sviatosťami a dobrovoľným pokáním pripravuje na sviatky, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista. A tak zároveň plníme vôľu Ježiša Krista a nášho očakávaného Sudcu.

Na začiatku nového cirkevného roka aj nám hovorí Cirkev ústami Ježiša v evanjeliu: „Bdejte!" (Mk 13,37). Je to správne. A my túto výzvu s radosťou prijímame. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012