Meditácia na 10.07.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 10,1-15

separator.png

Viac o POVOLANÍ sa dočítate tu

separator.png

Ježiš povoláva. Slúžiť Bohu možno v každom životnom stave.

Pán si povoláva za sebou v každom čase. Ježiš hovorí, ktorých povolal: „...priblížilo sa nebeské kráľovstvo" (Mt 10, 7). Začuli sme aj my Božie volanie? Odpovedali sme na toto pozvanie? Ako?

Pán si nás vyvolil, aby sme boli s ním. Chcel nás takých, akí sme. Neprekážali mu naše chyby a nedostatky. Aj prostredníctvom nich nás chcel použiť na svoj najvyšší cieľ - spásu duší. Uvedomujeme si toto vznešené vyznačenie? Sme si vedomí, akú veľkú lásku nám prejavil Boh? Preto netreba sa nám trápiť nad tým, čo nemôžeme zmeniť. Naopak, máme sa usilovať žiť tak, ako žil Ježiš. On je náš vzor. On je pre nás príkladom, ktorý máme nasledovať. Ale musíme pamätať, že Ježiš nepovoláva schopných, ale dáva schopnosť povolaným! Boh v nás na základe milosti prijatého krstu a moci Ducha Svätého, môže a bude konať zázračné veci.

Jedno osobné svedectvo. Na jednom stretnutí ho predniesol mladý muž, možno budúci kňaz, hovorí: „Jeden z formačných rokov svojej prípravy na kňazstvo som mal možnosť prežiť v reholi, ktorej charizmou, okrem iných, bola aj horlivosť o nové kňazské povolania. Bolo to v čase môjho vnútorného prerodu. Nevedel som síce ku komu a kam idem. Vedel som však, že chcem zanechať predošlý spôsob života, ktorý ma už viacej nenapĺňal. Myslel som si, že mám všetko potrebné pre život. Ale mýlil som sa. Až keď som došiel na toto miesto, vedel som, že tu, úplne odovzdaný do vôle Boha, môžem začať svoj nový život. Cesta ku kňazstvu bola kľukatá... Uvedomil som si, že kňazstvo je službou. Je službou, v ktorej musíme úplne odumrieť sebe a žiť Kristovi. Pán si nás vyvolil nie preto, žeby sme dokonalí. Pán si nás vyvolil, pretože sme sa mu páčili takí, akí sme. Jednoduchí, často s množstvom chýb, ktoré sa možno aj pred svetom snažíme zakryť. Ale Pán o nás vie všetko, a predsa nás miluje aj s našimi chybami."

Zamyslime sa preto teraz spoločne, čo pre nás znamená náš život? Či je to len isté vyznačenie, či privilégium, ktoré nás odlišuje od ostatných ľudí alebo predstavuje pre nás čosi, čo v očiach mocných tohto sveta je bláznovstvom? Isté však je, že tým, ktorí prijali a odpovedali na toto Božie volanie, dal Boh moc stať sa Božími deťmi.

Prázdniny, dni oddychu a ničnerobenia... Prežime ich naplnení Ježišovou výzvou, aby sme sa modlili a šli do sveta a všade ohlasovali jeho posolstvo o láske a pokoji, ktoré nám on sám priniesol. A tak raz spolu so žalmistom všetci sme mohli zvolať: "Skúste a presvedčíte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu" (Ž 33,9).

Pane, pre svoju nekonečnú lásku si nás povolal k nasledovaniu, aby sme boli tvojimi bratmi a učeníkmi. Zveril si nám poslanie, ktoré je jedinečné, avšak má rovnaký cieľ ako iné povolania: byť tvojím apoštolom a svedkom. Amen.

YT | GTV | DM