Meditácia na 23.08.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 23,1-12

separator.png

POKORA & PÝCHA

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci."

separator.png

Poníženosť. Ježišovi i ľuďom sa páči poníženosť.

Všimli ste si, že o pýche sa pomerne málo hovorí? Škoda, že zabúdame na to, že podstata pýchy spočíva v sebaklame. Sv. Terezka by nám povedala, aby sme sa realistickým pohľadom čo najskôr zadívali na seba a na realitu, a pripomenuli si, čo žijeme, pretože to hovorí o našej cene života. A práve k takému uvažovaniu a zamysleniu nás pozýva Ježiš, keď hovorí: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).

Tieto Ježišov slová nie sú tak namierené na farizejov ako skupinu ľudí, ktorí sú voči Ježišovi nepriateľskí a cudzí, ale poukazuje na farizejizmus, ako na nebezpečenstvo prebývajúce priamo v Cirkvi, v nás, pred ktorým sa nemôžeme chrániť nijakým vonkajším oddeľovaním, ale iba tak, že sami seba budeme skúšať či nekonáme ako farizeji. Pýcha ovláda vnútro farizeja. A vtedy dochádza k rozdeleniu učenia a konania. Oni učia prikázania ako prikázania Božie, ale ich konanie je konaním len pre oči ľudí. V evanjeliách najčastejšie sledujeme Ježiša plného lásky a milosrdenstva. V "Magnifikat" Panna Mária hovorí: „Rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú" (Lk 1,51). Opak pýchy vyzdvihuje apoštol Jakub: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám...Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši" (Jak 4,8.10). Pokora u ľudí pred Pána je zdrojom mnohých požehnaní. Nedajme sa pomýliť! Pretože farizejstvo ako také nevymrelo. Nie je len v našom okolí, ale nie je aj v nás? Pokoru žije aktívnym spôsobom. Keď prijíma potlesk za svoje úspechy, dáva zaznieť vo svojich ušiach aj smiechu, ktorý vyvolali jeho neúspechy. Je zdravo nespokojný sám so sebou, čo mu pomáha rásť v apoštolskej práci. Nezabúda, že aj priemerní ľudia môžu hrešiť prehnaným sebavedomím. Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok, ak ho nezaženie, môže byť plášťom jeho pýchy. Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou a neumŕtvuje sa. Pýcha vzdiaľuje od Ježiša a pokora robí blízkym Ježišovi. Je správne, že sa chceme a vieme vzdať svojej mienky. Je to ťažké, ale milé Bohu. Pokorný človek nepozerá na to akí sú iní, ale na seba, aký má byť on. Pokorný nie je podobný k "obielenému hrobu", pretože jemu záleží na vzťahu k Bohu a tiež na tom, aby čím viac duší patrilo Bohu. Nedáva sa za vzor a príklad. Svoju vieru žije nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Pokorný človek si uvedomuje, že je potrebné zachovať si objektívny pohľad. Pýcha, zvlášť u prchkých ľudí, budí agresivitu. Pýcha je počiatok iných hriechov.

Je správne, že si uvedomujeme moc pýchy, ktorá budí klamstvo, je pri zrode nepravdy a ničí objektívny pohľad. Pýcha spočíva na tom, že človek si pripisuje zásluhy a zabúda, že všetko dobré dostal od Boha. Pýcha sa protiví Bohu. Lucifer a jemu podobní, dostali všetko od Boha a vieme, že vzbúrili sa proti Bohu. Amen.

YT | GTV | DM