Meditácia na 30.10.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 13,22-30

separator.png

K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť." On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.` Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.`"

separator.png
Oprávnená reakcia Ježiša.

Keď niekto vám čo-to pripomína, ako reagujete? Aj Ježiš reaguje. Ktosi Ježišovi povedal: „Odíď odtiaľto, choď preč"" (Lk 13,31)...?

Vo viere nie je miesta na riskovanie, podcenenie, hriešnu vypočítavosť a podobne. Je potrebné, nestratiť správny úsudok, rozhľad a vytrvať v dobrom až do konca. Taký život však nie je nemožný. Kresťan sa presviedča o aktuálnosti slov Ježiša: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké" (Mt 11,30). Kresťan si vyprosuje milosť, aby v ťažkých chvíľach, skúškach života, keď si ho Boh často ako Jóba skúša, aby verne vytrval. Preto nestačí sa len raz rozhodnúť pre Božie kráľovstvo v živote, a len raz hoci len raz za deň si to pripomenúť, ale nestrácať z očí duše pohľad pri všetkých povinnostiach a udalostiach dňa a mať upretý pohľad na Boha a plniť jeho vôľu.

Láska Božia je tak veľká, že nielen znova vyhľadáva hriešika, dáva mu novú milosť znova začať, ale ide za hriešnikom ako "dobrý pastier" za zablúdenou ovečkou a otvára náruč ako "dobrý otec", keď víta marnotratného syna. Spomeňme si na sv. Pavla. Ježiš čaká prenasledovateľa pri bráne Damašku. Sv. Augustín našiel svojho Boha pri počúvaní kázni sv. Ambróza, hoci s celkom iných pohnútok cestoval z Kartága do Milána. Sv. Magdaléna Kortónska našla Boha pri pohľade na rozkladajúce telo svojho nezákonného muža. A iní v podobných situáciách a ďalší keď prijali boží hlas a už sa ho nezriekli, ale chránili si ho ako svoj poklad.

Hľa, ako to začalo už zo sv. Editou Steinovou, konvertitkou zo židovstva. Vo Frankfurte stretla Edita svoju priateľku. Rozhodli sa pozrieť si mesto. Najväčší dojem na ňu urobila katedrála. Čo jej utkvelo v mysli? Nie krása architektúry, sochárstva, obrazov, ale opustená žena, ktorá pohrúžená do modlibty kľačala v kostole. Pre Ediu je to prvé zjavenie Boha, prítomného v katolíckych kostoloch. Neskôr o tom povie: „Pre mňa to bolo niečo úplné nové. Nikdy na to nezabudnem."

Uvedomujeme si, že ak skutočne hľadáme Boha, chránime si poklad svojej viery. Na roli svojho života ho nie každý nájdeme v istom veku. Sv. Dominík Sávio, patrón miništrantov a chlapcov, ho našiel v deň svojho prvého sv. prijímania, keď si napísal do svojej modlitebnej knižky: „Radšej zomriem, ako by som mal zhrešiť." A lotor na kríži v poslednej hodine svojho života, keď sa s prosbou obrátil na Ježiša: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva" (Lk 23,42). Všetci musíme pracovať na roli svojho života. Amen.

YT | GTV