Meditácia na 13.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 17,20-25

separator.png

Keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!` alebo: ‚Tamto je!`, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!`, ‚Hľa, tamto je!` Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.

separator.png

Svedomie. Máme zodpovednosť vychovávať sa, formovať svoje svedomie.

Ako rôzne sa dokážeme voči sebe navzájom aj voči sebe samému správať. Čo charakterizuje naše správanie? Podľa čoho ľudia poznajú každého z nás?
Ježiš nám hovorí: „ Ale vaša reč nech je „áno - áno," „nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého" (Mt 5,37). A inde počujeme „Božie kráľovstvo príde nepozorovane" (Lk 17,20). Ježiš chce splniť svoje poslanie do čiarky a písmena, číže všetko tak ako to bolo v Božom pláne od začiatku. „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5,48). Keď na tom vlastne spočíva zmysel Práva, že kto chce byť v priateľstve s Bohom, ten je povinný zachovávať Božie zákony a Boží spôsob myslenia, k tomu vedie aj desatoro prikázaní. Ktorý z Božích prikázaní môže byť najmenší? Veľa ľudí by chcelo prispôsobiť Boží zákon svojím možnostiam. Zákon, prikázania nechcú ujarmiť človeka. Naopak. Človek ktorý si uvedomuje čo chce Boh zákazmi, príkazmi, verne ich zachováva. Vidí v nich Boha ktorý je Láska. Čím väčšie poznanie Lásky, tým rozhodnejší postoj proti hriechu, tým rozhodnejší postoj k Láske. Blúdiace svedomie zaväzuje. (sv. TA II/II q.19 a.5.

Je potrebné venovať pozornosť výchove svedomia človeka. Nestačí, že sa človek naučí prikázania, ale je jeho povinnosťou, aby svoje počínanie konfrontoval s príkazmi. Ak človek dobre rozumie zmyslu jednotlivých príkazov a zmyslu ich celku, vtedy sa dostáva k ideálu života. Môže sa stať, že pod vplyvom prostredia, okolností života a iných okolností stratí človek jasný pohľad na niektorý príkaz a práve tu je poslanie Cirkvi, aby ho usmernila, aby neostal v omyle. Cirkev je autorita v oblasti viery a mravov. Ježiš dal moc Petrovi a prisľúbil Ducha Svätého. Preto jedine Cirkev má právo a povinnosť vysvetľovať príkazy viery a mravov. Nemôže to ponechať na osobný názor či mienku skupiny či nejakého vodcu. Morálka začína tam, kde končia slová. História i dnešok sú dôkazom falošných ideológii a falošných vodcov. Ježiš jasne hovorí; „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých" (Mt 24,11). Doporučuje sa z času na čas vážne zastaviť a prehodnotiť, či prekontrolovať svoje svedomie. Tak hovoríme o večernom spytovaní svedomia, ktoré sa doporučuje ako hygiena duše, keď hygiene tela rovnako venujeme pozornosť. Krátke spytovanie svedomia je na začiatku každej svätej omše. Je to na mieste, lebo omša je najsvätejšia obeta a primerane k tomu sa na ňu máme pripraviť. Cirkevný príkaz hovorí o ročnej spovedi. Aj keď častejšie prijímame sviatosť zmierenia je dôležitá príprava. Tam podľa určitých zrkadiel, sú aj príručkách či modlitebných knihách, podľa veku, stavu, máme prekontrolovať svoje realizáciu božích a cirkevných príkazov vo svojom živote. Nič neponechať na náhodu. Je čas pozrieť si svoje svedomie. Je čas sa za svoje previnenia naučiť odprosiť a modliť. Je čas využiť dnešnú svätú omšu na vyprosenie si potrebných milosti. Amen.

YT | GTV