Meditácia na 24.04.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok vo Veľkonočnej oktáve | Lk 24,35-48
Viac o viere sa dozviete tu: VIERA
Verím vo vzkriesenie tela. Môj vzťah k viere.
Kto z nás spočíta modlitby, sväté omše, prijímania, spovede, výlohy a milodary, čo sme obetovali na kostol? ...a primerane tomu je taká silná aj naša viera? O reakcií na Ježišove slová po jeho zmŕtvychvstaní evanjelista svätý Lukáš poznamenal: „Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu" (Lk 24,45).
Ježiš po zmŕtvychvstaní nadväzuje s apoštolmi bezprostredný kontakt, aby im pomohol, že nie je duch, že má telo, že skutočne vstal zmŕtvych, že má telo, ktorého sa môžu dotknúť, na ktorom môžu vidieť rany po klincoch a kopiji, a keďže sa stále divili hovorí: „Máte tu niečo na jedenie?" Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi (Lk 24,41). Týmto chce posilniť vieru učeníkom. Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša to nebol návrat do života na zemi, ako to bolo v prípadoch tých, ktorých vzkriesil z mŕtvych. Tí totiž nemali oslávené telo. Tak mládenec z Naimu, priateľ Lazar či dcéra Jaira museli ešte raz zomrieť. V Ježišovom prípade vidíme prechod zo smrti do nového, večného života. V tom je vidieť dielo Ducha Svätého. Pán Ježiš učeníkom podáva dôkaz o cieli života človeka, že smrťou život nekončí. To, čo učil, predpovedal, sa plní. Na Ježišovi sa plnia predpovede Prorokov, slová napísané v Mojžišovom zákone a taktiež slová v Žalmoch (por. Lk 24,44). Vieme, že svedectvo dvoch alebo troch bolo u Židov argumentom. Ježiš predloží podmienku, ktorá zaväzuje tých, čo uveria v neho, že ich viaže poslanie „hlásať pokánie na odpustenie hriechov" (Lk 24,48). A táto činnosť sa má prejaviť tak, ako to sám Ježiš definuje: „Vy ste toho svedkami" (Lk 24,48). Vyzýva učeníkov: „Dotknite sa ma a presvedčte sa" (Lk 24,39). Tieto stretávania majú svoju gradáciu v živote apoštolov. Najprv sa boja, majú strach, postupne sa presvedčia, že Ježiš skutočne je medzi nimi.
Môžu sa natískať otázky: Prečo Zmŕtvychvstalému tak veľmi záleží na tom, aby učeníci získali presvedčenie, že nie je duch? Prečo tak konkrétne prejavuje svoje telesné zmŕtvychvtanie, že prijíma pokrm? Odpoveď bude v tom, aby sme neohraničili svoju vieru len na duchovné veci, len na historického Krista a pritom zabudli na význam jeho telesného zmŕtvychvtania. Človek má hľadať posledný cieľ svojho života, a to je zmŕtvychvstalý Kristus. Bola by to fundamentálná chyba, kto by sa k svojmu poslaniu na zemi staval povrchne, nezodpovedne, zle. Nemá človek povinnosť hľadať taký rozumný zmysel svojej existencie, kde smrť nie je "posledným slovom"?
Zmŕtvychvstalý Ježiš nás učí, aby sme prijali nielen teoreticky, ale aj každodenným životom, že smrťou sa život nekončí. Veríme, že nezomiera duša. Veríme, že aj našemu smrteľnému telu nadíde čas, keď povstane k novému životu. Nečudujme sa, že aj v našom živote je len na nás, aby sme ukázali svojim životom, že veríme vo vzkriesenie svojho tela k novému životu. Amen.