Meditácia na 03.01.2018
Streda vo Vianočnom období | Jn 1, 29-34
Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
K životu na zemi patrí svätosť
Možno sa vám už stalo, že ste cestovali či už autom, alebo vlakom, alebo iným dopravným prostriedkom, váš spolucestujúci vás upozornil na niečo, čo by iste uniklo vašej pozornosti a on to považoval za dôležité a chcel, aby ste si to všimli. I ja sám mám podobnú skúsenosť z takejto situácie. Keď som cestoval autom, môj spolujazdec ma upozornil na nový reklamný bilboard pri ceste, ktorý by som si určite nebol všimol, lebo sme boli zarozprávaní. Na veľkej ploche bilboardu obchodné firmy upozorňovali, čo je pre náš život dobré a presviedčali nás o tom, ako myslia a starajú sa o svojich zákazníkov. Častokrát ideme v živote za svojím cieľom a nevnímame prostredie okolo seba a ani ľudí, s ktorými sa stretávame, teda ideme ako s klapkami na očiach. A preto je dôležité počúvať ľudí okolo nás, čo nám hovoria, čo nám chcú pripomenúť alebo zdôrazniť, aby to podstatné neuniklo našej pozornosti. Podobnú situáciu sme počuli aj v dnešnom evanjeliu, keď Ján poukázal a svedčil o Kristovi: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29). To, čo povedal Ján o Pánu Ježišovi, nám nie je až také zrejmé. Ale v židovskom prostredí to bolo jasné. U Židov bol Mesiáš často predstavovaný ako baránok. V Starom zákone si Židia každý rok pripomínali tú veľkú noc, keď krvou baránka boli zachránení pred záhubou, a keď ich egyptský panovník prepustil z otroctva. Potom kňaz pristúpil k baránkovi a modlil sa, aby všetky hriechy a priestupky ľudí Boh prijal v obeti tohto baránka a bol potrestaný za nich. A jeho krvou potom kňaz pokropil ľudí na znak toho, že boli zachránení v obeti tohto veľkonočného baránka.29 Preto keď Ján svedčí o Kristovi a hovorí, hľa, Boží baránok, Židia vedeli, čo to znamená, vedeli, že práve on ponesie naše chyby, naše viny, naše malé i veľké hriechy, ťažkosti a ponesie ich dobrovoľne a ochotne, aby každý človek, ktorý sa ho dovoláva, získal odpustenie. Teda obeta zvierat v skutočnosti neočisťovala od hriechu, ale len čiastočne zadosťučinila za hriech človeka. Iba krv Božieho baránka vyliata na kríži, zmýva úplne vinu človeka. Jánovo svedectvo o Kristovi je odovzdané nám, aby sme si ho vážili, prijímali ho a z neho aj žili.
Ísť cestou k svätosti, znamená prijímať aj kríž, ktorý nám prináša život a táto cesta je cestou k Bohu. Je to cesta za Kristom. Je iste plná nebezpečenstiev a nástrah. Keby sme boli odkázaní sami na seba, nemali by sme príležitosť dôjsť k cieľu. Ale niet situácie, v ktorej by nám nebol nablízku, doslova na dosah ruky, sám Kristus. Ten istý, ktorý nás vykúpil a na ktorého poukázal aj Ján Krstiteľ. Len musíme byť naozaj vnútorne rozhodnutí ísť za ním. Vtedy ho budeme hľadať v každej situácii. Akúkoľvek inú možnosť vylúčime. Tak ako nechávame bez povšimnutia prejsť autobusy, ktoré nejdú našim smerom.30 My častokrát vidíme pri nejakom kríži, pri nejakom utrpení len to, čo je pred nami. Zabúdame pozerať za roh. Vidíme tú ťažkosť, tú stenu, možno niekedy veľmi drsnú a neprekonateľnú. Ale keby sme videli čo je za tým, tak by sme sa tešili, ako tú stenu prejdeme, ako ju prekonáme. Bolo by to pre nás hnacím motorom, motívom, pretože viem, že za tou stenou ma čaká niečo krásne. A tú prekážku môžeme prekonať nie vlastnými silami, ale jedine s pomocou Krista. Pozrime sa na život v našich rodinách. Môžeme sa opýtať, ako prispieva otec k tomu, aby prekonal prekážky, ktoré ho stretnú a akými utrpeniami prispieva k vzrastu svojej rodiny? Tým, že sa zrieka sám seba a dáva svoje sily do služby v rodine, v zamestnaní, že dáva svoje sily, aj keď príde zo zamestnania a je tu pre svoje deti, pre manželku. A to si vyžaduje sebazaprenie, po šichte prísť unavený a byť pozorný, neofrflať uvarenú večeru. Aj v práci sú všelijaké napätia- udržím si tú prácu? zarobím dosť peňazí na uživenie rodiny? To všetko sú dôvody, pre ktoré otec rodiny pomaly plešivie a sivejú mu vlasy. Ale to všetko robí s láskou, s radosťou, ak má rád svoju rodinu. Tým rastie jeho rodina, tým seba samého dáva pre vzrast svojej rodiny a tým sa rozvíja on sám k svätosti. A podobne aj matka. Ale niekedy sú prípady, že otec vidí len tú ťažkosť, len to zamestnanie, alebo tú stálu otázku syna alebo dcéry: „ A prečo a prečo“ a už mu to ide na nervy a chce si v pokoji prečítať noviny. Vtedy, keď zabúdame čo je za rohom, čo nás čaká za krížom a utrpením, vtedy strácame radosť. Dnešné evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme boli pozorní a objavili znova radosť, aby sme sa dokázali pozrieť za roh, a to je pohľad „viery“, pohľad na Krista Božieho baránka, ktorý nám ponúka svoju pomoc, aby sme nevideli len tú tvrdú a drsnú stenu nepríjemností, sebazaprení a kríža v našom živote, ale aby sme pozerali za roh a vierou videli, kvôli čomu to robíme. My nie sme kresťania, ktorí by mali byť zamilovaní do utrpenia pre samo utrpenie, to by sme boli skutočne švihnutí. My máme radi kríž a utrpenie práve preto, že cez neho prichádzame k svetlu. Svetlo je zdroj radosti, v ktorom sa stretávame, načerpávame od toho, na ktorého ukázal aj Ján.
Pri táborákoch sa často spieva. Raz som počul jednu pieseň, v ktorej spevák spieval o svojom návrate domov. V texte sa okrem iného hovorí: „ v nohách mám už tisíc míl, kousek dál a ja to vím v dáli vidím stoupat kouř a dým“. Hrdina z tej piesne sa teší na stretnutie so svojou domovinou, na dom, kde ho čaká otec a matka. Predsa už má toho veľa za sebou, ale ešte veľa pred sebou a raduje sa, aj keď vie, že ho čaká bolesť, aj keď už má otlaky na nohách, predsa sa z toho teší. A to je dôvod našej radosti. My sa neradujeme z utrpenia, ale z toho, čo je za utrpením. A máme nádej, že sa stretneme s Kristom práve tak ako Ján. Nebojme sa bratia a sestry prekonávať prekážky, ktoré sa vyskytnú na ceste nášho života. Buďme odhodlaní prekonávať všetko, čo nám bráni na ceste k cieľu, ktorým je naše stretnutie s Kristom. A keby sme aj na tejto ceste zblúdili a padli, je tu Kristus, ktorý sníma hriech sveta, teda hriechy všetkých nás. On otvára svoju milosrdnú náruč a čaká nás kedykoľvek k nemu prídeme, aby nás objal. Neváhajme teda a vykročme! S novou kresťanskou radosťou, so zápalom za veci Božie a dosahujme cieľ ku ktorému sme povolaní. Zhoďme klapky z očí a vnímajme veci okolo seba a určite stretneme Krista a tých ktorí na neho ukazujú. Prosme v modlitbe o to, aby sme mali otvorené oči, a vedeli prijať prekážky na ceste nášho života a spolu s Božím baránkom ich prekonávať. Pane Ježišu, chceme ťa dôkladnejšie poznávať. Buď s nami a pomáhaj nám. Nech sa náš život stane žiarivým svedectvom o tom, že si Boží Syn, Kráľ a Mesiáš pre tých ktorí sú okolo nás. Chceme kráčať v tvojom svetle. Otče, naplň nás dnes svojou radosťou a láskou. Prinášame ti všetky naše obavy, lebo ty vieš čo je za rohom. Vkladáme do teba a do tvojho dokonalého plánu pre náš život všetku našu vieru a nádej. Amen.
YT | GTV | ČNOSŤ | kniha ČNOSTI