Meditácia na 08.05.2018

Utorok po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 5-11

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“


Nie je sám ten, kto sa necíti osamelý

Smútok naplnil srdce učeníkov, keď počuli, že od nich odíde Ten, ktorému tak bezhranične dôverovali a celkom sa oddali, s ktorým spojili svoj život silnejšie, než s najbližšou rodinou. Bol pre nich zjavením iného, nádherného sveta; nielen odhaľoval pred nimi závratné hĺbky a nebotyčné tajomstvá, ale aj vízie slávnej budúcnosti {Zasadnete na dvanásť trónov!); staral sa dokonca aj o ich základné životné potreby. Pre jeho odchod sa ich teda zmocňuje pochopiteľný pocit opustenosti. Ktože z nás nepozná taký pocit? Bolo povedané, že svet pozná len dva pocity rovnako silné: lásku a samotu. Tieto pocity sa navzájom spájajú: práve veľká láska spôsobuje, že človek, ktorý miluje, býva nepochopený a opustený. Ostatne, človek z rôznych príčin môže byť v živote opustený: z viny nepriaznivých rodinných či spoločenských pomerov, kvôli svojim zásadám, kvôli strachu pred ľuďmi, kvôli svojmu neprispôsobeniu, kvôli nepochopeniu či ľahostajnosti zo strany ľudí, trebárs najbližších. V určitom zmysle každý človek je odsúdený na samotu - aspoň po akýsi stupeň. Môže byť obkolesený zástupom priateľov, a predsa sú v ňom problémy, ktoré absolútne nikto nepochopí. Nikto nedokáže preniknúť do hĺbky druhého človeka, tak ako nikto nie je schopný o všetkých svojich záležitostiach hovoriť a vysvetliť ich. Ale tiež si jasne povedzme: Nie je sám ten, kto sa necíti osamelý (K. L. Koniňski).

Človek zdanlivo osamelý môže prežívať blízku prítomnosť Boha, a jeho srdce môže byť naplnené zástupom ľudí, ktorým preukazuje také či onaké služby. A naopak: ak sa niekto žaluje na svoju údajnú osamelosť -je skutočne osamelý, hoci by bola okolo neho celá hromada žičlivých sŕdc. Miesto sťažovať sa na svoju samotu - pripomínajme si, že už dvetisíc rokov na našich oltároch bije pre nás Srdce, ktoré najviac miluje a lepšie chápe, než ktokoľvek by nás mohol pochopiť a milovať.

YT | GTV