Meditácia na 18.05.2018

Piatok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 21, 15-19

Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“


Kristus je medzi nami - je a ostane navždy!

V dnes predstavenej evanjeliovej scéne sme svedkami odovzdania sv. Petrovi primátu, čiže prvenstva v Cirkvi a najvyššej vlády nad Cirkvou; povedzme to najjednoduchšie: je to ustanovenie pápežstva. Naša myseľ zabieha, samozrejme, k rodákovi, vyzdvihnutému na trón sv. Petra. Aký to mal byť trón - to hneď dáva Pán Ježiš Petrovi na vedomie, keď predpovedá mučeníctvo a smrť za zverené mu ovce. Podobnou obetou musí byť vykúpený tento trón každým pápežom, ktorý bude chcieť byť hodným nástupcom svätého Petra. Teda žiaden pápež nebude ušetrený bolestných skúseností - a my to vidíme. Nemohol by byť ušetrený nepríjemností a sklamaní aspoň z našej strany? Hovoríme o ňom „náš pápež".

Pravdu povediac, my ho, samozrejme, oslavujeme - ale či ho aj poslúchame? Berieme si k srdcu jeho poučenia, ktoré sa týkajú manželského, rodinného, občianskeho života? Čo ostalo v našom živote po jeho, zdalo by sa, triumfálnej návšteve v rodnej krajine? Čo nám ostalo okrem milých fotografií a svätých obrázkov, ktoré on požehnal? Tak - ako Peter - aj on dostal kľúče od kráľovstva, ale nie kvôli tomu, aby otváral nimi srdcia pre seba, ale pre Krista a jeho kráľovstvo. Pán Ježiš, keď predpovedal Petrovi jeho dramatický koniec, vyzval ho: Poď za mnou! To znamená poď za mnou nielen na kríž - ale aj do slávy zmŕtvychvstania. Kristova spoločnosť, jeho prítomnosť, je zárukou pretrvania a záchrany Cirkvi a konečného víťazstva. V bulharských cerkvách počuť takúto veľkonočnú výzvu: Kristus je medzi nami - je a ostane navždy! Je dobré si túto pravdu uvedomiť pre posilnenie sŕdc, keď sa končí liturgické veľkonočné obdobie.


YT | GTV | všetky prednášky z duchovného cvičenia si môžete vypočuť tu: Svätosť (nielen) rehoľnej sestry