Meditácia na 10.10.2018

Streda 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 1-4

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“


Príď tvoje kráľovstvo

Všetky prosby Modlitby Pána, a zvlášť tri prvé, zdajú sa byť podriadené tej jednej: Príď tvoje kráľovstvo. V Božom kráľovstve je sväté Božie meno a plní sa Božia vôľa. Tí, ktorí sa považujú za pokrokových – krčia plecami pri spomienke o kráľoch a kráľovstvách: čože znamenajú tie pyšné tituly v epoche demokracie, keď sa zrútili tróny a koruny popadali z hláv?! Ak sa ešte kdesi udržali králi – ich moc je len symbolická. Ale tu nie je dôležité slovo, či vonkajšie rekvizity spojené s tým slovom – trón, a koruny. Dôležitá je skutočnosť. A skutočnosť je taká, že dnes máme kráľov, voči ktorým dávni králi sú dnes rozprávkami pre dobré deti. Sú v našich časoch králi, ktorí získavajú vládu úskokom, krvou a zradou. Sú tiež králi, ktorí ovládli svet vďaka materiálnej sile: králi automobilových koncernov, naftoví králi, králi atómovej energie. Sú králi, ktorých silou je rozum, vedecký génius: svet pred nimi skláňa hlavu a ráta s ich mienkou. A ešte králi boxu, futbalu a kráľovné krásy.

Ale na najvyššej úrovni sa ocitol ten spôsob kraľovania, ktorý uskutočňuje Ježiš Kristus. Chcel svoje kraľovanie zjaviť, prežiť a potvrdiť svojou smrťou ako obetou. Jeho kráľovstvo to je vláda takých hodnôt ako láska, pokora, chudoba, služba, obetavosť. Hlásajúc také, a nie iné heslá – Ježiš sa stal absolútnym, neporovnateľným kráľom. Nezanechal žiadne dobyté územia, nič nevynašiel, nenadchol svet žiadnou ligotavou čačkou – ale získal milióny jemu verných poddaných, podobne ako on obetavých, pokorných, trpezlivých, odvážnych, ktorí s jeho menom na perách žili a prelievali krv, nie krv nepriateľov, ale vlastnú. A preto žiadne iné kráľovstvo neostalo tak dlho, a ani neostane, ako toto kráľovstvo. Nie politické, vojenské, priemyslové kráľovstvo či iné kráľovstvo klamných a pominuteľných síl – ale kráľovstvo srdca, kráľovstvo lásky, ktorá je silnejšia ako smrť, lásky potvrdenej krížom. Je to nepominuteľné kráľovstvo – lebo nikdy nebudú chýbať tí, ktorí budú túžiť po šľachetných ideáloch. A teda je to kráľovstvo, ktoré stále vzrastá; preto stále musíme volať: Príď tvoje kráľovstvo! Príď predovšetkým v našich srdciach!

YT | GTV