Meditácia na 25.12.2018

Narodenie Pána | Jn 1, 1-5. 9-14

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

meditacie_ls_vianoce.jpg

"Započúvajme sa srdcom. Môžeme počuť tichý zvonivý hlas Vianoc, ktorý nás vyzýva spomaliť svoje kroky. Dožičme si chvíle sviatočné, nielen svojmu telu, ale i svojej duši. Jasličky, koledy, rodinná pohoda, pravý pocit pokoja v srdciach všetkých, ...akýsi závan detstva, to všetko patrí k nekonečnému príbehu Vianoc, čo sa tak krásne traduje a vždy s novou radosťou a dojatím prežíva z generácie na generáciu. Sú to najkrajšie sviatky roka, kresťanské sviatky - biblické s príbehom o narodení Božieho dieťaťa Ježiška. Boh vo svojej láske nám ponúka prežiť čas milostí. Vianoce sú dňami, keď ich všetci prežívame hrejivo, štedro. Snažíme sa byť voči sebe pozornejší a milší, obohatili sme sa darčekmi... Nezabudnime, že medzi nami žijú aj ľudia, ktorí netúžia po darčekoch, ale majú skromnejšie želanie - aby aspoň po tieto dni nezostali sami. Nemali by sme preto v tieto sviatočné dni zabúdať na rodičov, starých rodičov, na opustené deti a na všetkých príbuzných. Pocit, že na nich nezabúdame, im dodá silu a chuť do ďalších rokov života. Žehnám každému a každého z vás."  Ľubomír Stanček.

evanjelizacia.eu.png

Posvätné čaro Vianoc

Aj keď majú Vianoce svoje čaro, keby trvali dlhšie, zovšedneli by. Majú však svoje miesto v našom živote. Nie sú len spomienkou na niečo, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi, ale majú svoje opodstatnenie stále. Pohľad na Dieťa v jasliach nestačí. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že Boha treba počúvať. Vy, matky, ste toho príkladom. Reagujete nielen na plač svojho dieťaťa, ale v láske k dieťaťu plaču predchádzate. Keby sa Kristus aj tisíckrát narodil v Betleheme, a nenarodil by sa v našich srdciach, naveky zahynieme! Len Kristus narodený v našich srdciach spôsobuje aj dnes nový život skrze vieru. Ježiš v nás a skrze nás sa pohybuje medzi ľuďmi. Udalosť z Betlehema sa znova a znova opakuje, keď máme pre Boha čas, keď s ním spolupracujeme, keď sme skutočne ľuďmi dobrej vôle. Vianoce tak nie sú len spomienkou, ale narodenie Krista je mementom, že Boh, Ježiš Kristus, večné Slovo Otca prišiel na svet z lásky pre každého z nás, že je stále medzi nami a len od nás záleží, či a ako ho poznávame, žijeme s ním.

To, že počas týchto dní sme viac vnímaví na lásku, je vlastne dar, aby sme porozumeli a pripomenuli si, že sme a máme byť Božími deťmi. Ako všemohúci Boh potreboval Syna, ktorý sa stal človekom, tak i dnes potrebuje nás, aby sme svetu, v ktorom žijeme, priniesli Boha a to nie iba cez Vianoce. Ježiš dnes ako betlehemské Dieťa nám pripomína, že sa stal len preto nám podobný vo všetkom okrem hriechu, aby sme mali večný život. Veriť znamená žiť s Ježišom nielen počas sviatkov, ale vždy, teda aj počas všedných dní. Keď sa Kristus narodil v našom srdci, je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby sa narodil aj v srdciach našich drahých, susedoch, priateľoch... Nasmerujme náš život na hodnoty, ktoré ani moľ, ani hrdza a ani zlodej nemôžu zničiť. Pohľad do jaslí je inšpiráciou, že s priateľstvom s Bohom sa nesmie odkladať. Dieťa v jasliach nie je rozprávková bytosť. Dieťa je Boh, ktorý vychádza od Otca, ktoré nemá začiatok a nemá koniec, v ktorom máme však život. Boh Ježiš dnes ako Dieťa v jasliach sa stal pravým svetlom, „ktoré osvetľuje každého človeka“ (Jn 1,9).

 

facebook_like_logo.jpg | istagram.jpg | YT | GTV | meditácia Ľubomíra Stančeka 2017 | priatelia, darujme aj otcovi Ľubomírovi spoločný darček - modlitby (vďaky).