Meditácia na 02.06.2019
7. veľkonočná nedeľa | Jn 17, 20-26
Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“
Jednota
V záverečnej časti “veľkňazskej modlitby“ Pána Ježiša vo večeradle dominuje myšlienka: „aby všetci boli jedno“. Dnes viac ako v minulosti si ľudstvo uvedomuje “jednotu“. Nie iba v zmysle politickom, hospodárskom, kultúrnom, s EÚ, ale aj v zmysle rodinnom, susedskom, priateľskom. Cirkev v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes o Cirkvi v súčasnom svete učí: „Mocnejšie je to, čo spája veriacich, než to, čo ich delí: v potrebnom nech je zhoda, v pochybnosti sloboda, vo všetkom láska“ (GS 92). Ježiš prosí Otca o dar jednoty pre svojich vyznávačov. Pripomína, že jednota nie je len dielom ľudí, ale darom od Boha. My nedokážeme zahojiť rany spôsobené našou nejednotou a nedokážeme bez Božej pomoci budovať jednotu. Máme však urobiť všetko, čo od nás Boh žiada: byť vo svojom čase, možnostiach tvorcami jednoty.
Jednota a pokoj nech budujú medzi nami lásku. Nik z nás nechce zabudnúť na Kristovu modlitbu. Ježiš právom čaká našu najlepšiu odpoveď. Príklad kresťanov, budovanie jednoty je a musí byť soľou, svetlom pre svet. Nedopustíme, aby sme Kristovu modlitbu nezrealizovali primerane vo svojom čase. Amen.
| 2018