Meditácia na 27.07.2019

Sobota 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 24-30

Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“

 

Boh je Pánom času.

Podobenstvo o kúkoli je akoby pokračovaním evanjelia z tohto týždňa. Veľkým lánom poľa posiatym dobrou pšenicou je Kristova Cirkev. Od samého začiatku to bola Cirkev hriešnikov a svätcov. Do mora pohanstva zasievali Kristovi učeníci Božie slovo. Vzklíčilo a rástlo, ale nevyničilo kúkoľ. Naopak, vždy hrozí, že kúkoľ udusí dobrú siatinu. Preto v dobách, keď kresťanstvo malo moc, povstali horlivci, ktorí sa rozhodli, že kúkoľ vyničia, ale výsledok nebol najlepší. Zničené pole. Preto Ježiš múdro hovorí: Počkajte! Boh je Pánom času. Kráľovstvo Božie je niečo celkom iné ako pšeničné pole. Ježiš hovorí o trpezlivosti a o veľkej dobrote Boha voči ľuďom. Vždy nová a nová šanca, príležitosť. A preto mali by sme sa lepšie pozrieť každý sám do seba. Lebo tým lánom, poľom s dobrou pšenicou je i každá ľudská duša. Hoci veľmi radi a veľmi rýchlo zbadáme kúkoľ u toho druhého, chceme byť úprimní ku sebe a pozrieť sa na pole vlastnej duše. Koľko dobrých slov a dobre mienených rád sme už počuli, koľko upozornení a výstrah na našu adresu. A to znamená, že nerastie na poli našej vlastnej duši len čistá, tá najlepšia pšenica. To znamená i to, že človek sa môže polepšiť. Má možnosť sám odstrániť kúkoľ z duše a nahradiť ho dobrými klasmi. Preto Ježiš doporučuje trpezlivosť. Každému necháva čas.

Náš čas - to je náš celý život. Keď príde žatva, vtedy príde definitívny koniec a tam sa už nič nebude môcť opraviť, zmeniť. Tam sa už bude len triediť do stodoly Božej, alebo do ohňa. Ak cítime, že naša duša je dobrou roľou, mali by to pocítiť aj naši spolublížni. Mali by sme byť dobrou čítankou pre toho druhého, aby sa podľa nej mohol bezpečne riadiť. Ak sa cítime, že sme dobrou pšenicou v Cirkvi na veľkej Božej roli, potom máme cítiť aj povinnosť, aby sa na nás povzbudzovali iní, možno aj tí najbližší a boli tiež plnými a dobrými klasmi. Amen.

facebook_like_logo.jpg | 2018