Meditácia na 14.02.2020

Piatok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 16, 15-20

Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.


Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium

Koľko je v našom okolí mladých i starých laikov, ktorí primerane svojim možnostiam a okolnostiam hlásajú evanjelium. O svojom kostolníkovi povie kňaz: Je moja pravá ruka. Vždy včas, verne, svedomito a čestne riadi veci nielen v kostole. A keď má farnosť organistu, ktorému srdce žije liturgiou vo farnosti, ako sa jeho pričinením farnosť príjemne cíti v kostole. Najmä ženy vedia, koľko času a námahy strávia upratovaním. V našom okolí sú ľudia, ktorí sa starajú nielen o čistotu kostola, aby všetko fungovalo, bolo pekné, upravené, a nečakajú na poďakovanie, ľudskú chválu. Iní bez prosenia sú lektormi, žalmistami, miništrantmi, robia nástenky, venujú sa mládeži, chorým, ochotne pomôžu pri organizovaní vecí a podujatí. Títo bratia a sestry nielen poznajú právo a povinnosť kresťana hlásať evanjelium, ale svojím životom to aj dokazujú.

Spôsob reči, zmýšľanie a skutky hovoria, akí sme kresťania. Kresťania nežijú pre časnosť, pretože žijú pre večnosť. Nesmieme žiť ako chromý muž v Betsaide, žalujúc sa, že niet nikoho, kto by nás priviedol k prameňu uzdravenia. Modlitba Apoštolského vyznania viery v slovách: „Vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého…“ hovoria, že nie sme opustení a ponechaní sami na seba. Ježiš sa vrátil k Otcovi do prameňa svojho života. Ako Syn - Slovo rodí sa z Otca „pred všetkými vekmi“ a ako Vtelené Slovo začína svoju životnú cestu v lone Panny. Je to životná cesta trpiaceho človeka, ktorá sa premení na krížovú cestu a končí v hrobe, ale iba na chvíľu. Ježiš zvíťazil nad smrťou. Jeho zmŕtvychvstanie pokračuje nanebovstúpením, vstupom do iného sveta, kde už niet bolestí, žiaľu, nárekov či lúčenia. Odišiel k Otcovi, ale my nie sme opustení. Veríme v jeho slová: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov… Idem vám pripraviť miesto… zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 13,2-3)

Ak si niekedy máme pri sv. omši viac uvedomiť a prežiť slová „hore srdcia“, tak je to dnes. Naša vlasť je v nebesiach. A preto Ježišove slová: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15) prijímame za svoje. Amen.

banner_3_julia_kubicova.jpg