Meditácia na 04.03.2020
Streda po 1. pôstnej nedeli | Lk 11, 29-32
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“
Svätosť je znamením
Znamením je predovšetkým sám Ježiš Kristus - svojou osobnou svätosťou, svojím neobyčajným učením, nakoniec aj svojím zázračným konaním. Je znamením, že Boh sa v ľudskom tele zjavil na svete, že sa koná dielo vykúpenia ľudstva; je znamením Božieho odpustenia a spasiteľnej milosti všetkých ľudí dobrej vôle. Odišiel síce vo svojej ľudskej podobe, ale zanechal iné viditeľné znamenie, ktorým je svätá Katolícka cirkev.
Nechýbajú ľudia, ináč vzácni, ktorí sa zlostia na Cirkev ako inštitúciu; vyčítajú Cirkvi inštitucionalizmus a byrokratizmus. Sú to dve rôzne veci. Z jasného Kristovho rozhodnutia Cirkev má viditeľnú spoločenskú štruktúru (por. GS 44), a teda je inštitúciou. Zhodne s Kristovým prianím, ktoré potvrdil Druhý vatikánsky koncil (por. DH 1), v Cirkvi sa zachováva jediné a pravé zjavené náboženstvo. Preto Cirkev musí byť viditeľným znakom pre všetkých (por. GS 40), aby ľudia roztratení po celom svete vedeli, kde môžu nájsť autentickú Kristovu pravdu. A samozrejme, kde je inštitúcia, tam musia byť aj písacie stoly, za ktoré si sadajú ľudia so svojím zaťažením, a teda možno aj s nadmernou byrokraciou..., to treba pochopiť a odpustiť. Ale nie tieto veci sú tu najdôležitejšie. Kristus obohatil Cirkev nielen zjavenou pravdou, ale aj prostriedkami milosti, ktorá nás posväcuje a prináša nám spásu (por. UR 4). A tieto prostriedky - to sú sviatosti: sedem zázračných znakov, prostredníctvom ktorých Ježiš stále uprostred nás prebýva a účinkuje - a to zvlášť vo sviatosti Eucharistie.
Ako sa vyjadril koncil, Cirkev je znamením vztýčeným uprostred národov (por. UR 2). Je znamením prostredníctvom svojej svätosti, presnejšie: prostredníctvom svätosti svojich členov. Čiže: každý z nás má tiež byť znamením. Sme skutočne znamením, že Kristus žije, účinkuje, posväcuje a prináša spásu? Amen.