Meditácia na 31.03.2020

Utorok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8, 21-30

Ježiš povedal farizejom: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ‚Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete?‘“ On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.


Vo vzťahu k hriechu musíme mať dokonalé závery. Náš hriech i menší musíme odstrániť a žiť vo väčšej opatrnosti. Ak sa chceme naučiť vernejšie žiť, naučme sa často zastaviť pod krížom. Kríž je prostriedok nášho zmierenia s Bohom. To zmierenie bude natoľko vážne, účinné a trvalé, nakoľko vážne bude naše predsavzatie polepšiť sa. Postarajme sa, aby sa naše spovede nestali rutinou a neboli bezmyšlienkovité. Tak nedosiahneme nápravu. Nestačí sa len podrobne spovedať, ale úprimne, rázne konať už pri myšlienke na hriech. Žiť s Bohom predpokladá mať s ním častý kontakt.

Žiť v prítomnosti Božej je naša výsada, ktorej s nechceme zriecť, v ktorej sa naopak chceme upevňovať posväcovaním. Amen.