Meditácia na 02.04.2020

Štvrtok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8, 51-59

Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.


Ježiš dokazuje, že jemu sa dostalo od Boha prednosti pred Abrahámom, ktorý bol človekom a narodil sa v čase. Ježiš je však vtelené Slovo, ktoré je večné a ktoré bolo u Boha pred všetkými vekmi, ešte pred stvorením sveta. Ježiš im dokazuje, že on bol skôr ako Abrahám: "Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa" (Jn 8,56). Židia vidia pred sebou len mladého muža. Ježiš mal 33 rokov, preto mu hovoria: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" (Jn 8,57). Nechápu a nechcú pochopiť, že Ježiš je Syn Boží, rovný Bohu Otcu, ktorý nepozná pojem času, teda bol prv ako Abrahám, ktorého Ježišov Otec-Boh povoláva z Chaldejského Úru do krajiny neznámej: krajiny Kanaán a dáva mu prísľub, že z jeho potomstva príde vykúpenie... Ježiš v tejto reči hovorí a potvrdzuje ďalšie svoje výroky, preto dnes môžeme na základe jedného dialógu pochopiť a prijať i ďalšie pravdy, ktoré nás učí naša viera. Ježiš učí, že je rovný s Bohom Otcom. Ježiš teda bol Boh i človek v jednej osobe. Stal sa nám podobný vo všetkom, vzal si telo z Márie Panny, narodil sa, žil medzi nami, zomrel. Bol však Boh vždy a stále, ani na chvíľu neprestal byť Bohom, aj keď zobral na seba podobu človeka. Toto všetko však pochopíme len v celkovom súvise učenia o láske. Nikto nemohol milovať viac ako Ježiš, pretože i svoj vlastný život dal za nás. Chcel udobriť svojho Otca za hriechy celého ľudstva. To musel urobiť ten, ktorý bol rovný Bohu Otcovi a zároveň bol blízky ľuďom. To sa mohlo uskutočniť teda len tak, že od večnosti Boh Syn, druhá božská osoba, pravý Boh s Otcom i Duchom Svätým, vzal na seba podobu človeka, aby urobil to, čo by nikdy nedokázal žiaden človek, ani všetci ľudia spolu, aby odčinili urážku, ktorú stvorenie vykonalo, keď urazilo Boha Otca prestúpením jeho príkazu. 

My dnes nevidíme len telesnú podobu Ježiša Krista, ale vidíme v Ježišovi skutočne pravého Boha. Toho, pred ktorého sa raz dostaneme, ktorého podľa jeho vlastných slov, keď vytrváme do konca, uvidíme z tváre do tváre. Toto nás zaväzuje, aby sme Ježišovi Kristovi vzdávali úctu ako Bohu. Preto sa naše kolená zohýňajú pred krížom, pred obrazmi, ktoré znázorňujú Ježiša Krista. Vzdávame tým úctu a hold Bohu, ktorého milujeme, ktorému chceme celkom a celí patriť, ktorého prosíme, odprosujeme, ktorému vzdávame vďaky.

Aj keď Židia neprijali Ježišovu pravdu a chceli ho ukameňovať, my dnes veríme v jeho božstvo, že je rovný Bohu Otcu, veríme, že bol prv nielen ako praotec Abrahám, ale že nič nepovstalo prv ako bol on, pretože on je od večnosti. Veríme, že nebo a zem sa pominú, ale jeho existencia nepozná konca. Preto i dnešný deň sme tu, aby sme vzdali vedome a dobrovoľne Bohu svoju úctu, aby sme v tých najcennejších daroch rozume a slobodnej vôli si získali zásluhu na stretnutí s ním a na večné prebývanie v jeho prítomnosti. 

Keď sa dostaneme do situácie, že sa budeme musieť v niečom rozhodnúť v oblasti viery, vždy dajme prednosť tomu, čo nám viac osoží pre získanie večného života. Amen.