Meditácia na 10.04.2020

Veľký piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána Jn 18, 1 - 19, 42

Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.


Kríž a jeho tvary

Kríž býva zobrazovaný v rôznych tvaroch, ktoré nie sú výplodom fantázie, ale každý má svoj význam. Navzájom sa nevylučujú, skôr sa dopĺňajú, pretože každý osobitne zdôrazňuje niektoré z tajomstiev a posolstva kríža. Kríž tvaru tau symbolizuje hada zaveseného na palici, smrť premoženú obetou. Tajomný význam nadobudol už v Starom zákone, napríklad v postave Izáka nesúceho na svojich pleciach drevo na obetu. V kresťanskej tradícii ho rozšíril najmä sv. František Assiský a jeho nasledovníci.

Jednoramenný kríž je krížom evanjelií. Symbolizuje štyri prvky narušené v ľudskej prirodzenosti a zároveň predstavuje ľudstvo priťahované Kristom zo štyroch častí sveta, ako aj čnosti ľudskej duše: spodok kríža zasadený do zeme znamená vieru - dostatočne silnú a hlboko zakorenenú, zvislé rameno je symbolom nádeje zameranej na nebo, šírka kríža naznačuje lásku zahŕňajúcu aj nepriateľov a dĺžka kríža vytrvalosť až do konca. Grécky rovnoramenný kríž možno vpísať do štvorca, kým latinský kríž s dlhším zvislým ramenom má podobu človeka s rozpätými ramenami a preto ho možno vpísať len do obdĺžnika. Prvý je ideálny, druhý reálny. Pôdorys gréckych i latinských chrámov väčšinou mal tvar kríža.

Dvojramenný kríž pripomína horným, kratším ramenom nápis nariadený Pilátom: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský a nižším, dlhším ramenom rozprestreté Kristove ruky. Tento tvar kríža pochádza z Grécka, kde sa aj najčastejšie objavuje.

Trojramenný kríž sa stal symbolom cirkevnej hierarchie; jeho ramená zodpovedajú pápežskej tiare, kardinálskemu klobúku a biskupskej mitre. Od 15. storočia má právo mať trojramenný kríž iba pápež, dvojramenný prináleží kardinálom a arcibiskupom, jednoramenný biskupom.

Taktiež sa rozlišuje medzi krížom utrpenia a krížom vzkriesenia - prvý pripomína utrpenie a smrť, druhý víťazstvo nad smrťou. Kríž vzkriesenia býva ozdobený vlajkou alebo plameňom, podobnými štandarde. Nepredstavuje trám, ako pri kríži utrpenia, ale žezlo. Je to premenený a oslávený potupný nástroj popráv. Pri mnohých gréckych krížoch vidno znázornené zvieratá, ktoré buď s hrôzou, alebo s láskou pozerajú na znamenie spásy. Orol a páv predstavujú pýchu, lev a sokol kruté násilie prekonané jarmom kríža. Holubica a baránok znamenajú, že čnosti pramenia z kríža a neresti sú ním porazené, orol dôstojnosť Spasiteľa žijúceho v nebeských výšinách a sokol jasnozrivosť jeho prorockého videnia.

Aký je symbolický význam kríža?
Prv než Ježiš Kristus zomrel na dreve kríža a potupná šibenica sa stala uctievaným symbolom kresťanstva, samotný tvar kríža mal veľký symbolický význam. Kríž je jedným zo znakov, ktorých používanie je dokázané od najstaršej antiky: v Egypte, v Číne, na Kréte, kde sa našiel mramorový kríž z 15. storočia pred Kristom. Je tretím zo štyroch základných symbolov spolu so stredom, kruhom a štvorcom a práve on stanovuje vzájomný vzťah s ostatnými tromi, sceľuje ich. Kríž, smerujúci k štyrom svetovým stranám, je zároveň základom všetkých symbolov orientácie a rozličných rovín ľudskej existencie. Súlad v človeku medzi dvoma orientáciami v ňom samom - animálnou a priestorovou - uvádza ho do súzvuku s pozemským svetom a jeho živočíšna, priestorová a časová orientácia sa vyjadruje vo vzťahu k nadprirodzenému svetu. V dôsledku toho má kríž úlohu syntézy a miery. V ňom sa spája nebo so zemou, prepájajú sa čas s priestorom. On je pupočnou šnúrou spájajúcou kozmos s jeho pôvodným stredom. Zo všetkých symbolov je najuniverzálnejší a najvšeobecnejší. Je to práve kríž, čo vymedzuje posvätný priestor, napríklad chrám, poznačuje námestia a obce, prechádza poliami a cintorínmi. Obsahuje tajomstvo stredu, je rozšírením, povznesením a zároveň súhrnom, rekapituláciou. Kríž zahŕňa aj symbolickú povznášajúcu hodnotu.

Podľa jedného nemeckého stredovekého nákresu je znázornený ako strom, ktorého korene sú v podsvetí, vystupuje až k Božiemu trónu a konármi objíma svet. Podľa východných legiend kríž je mostom alebo rebríkom, po ktorom ľudia vystupujú k Bohu. Podľa niektorých obmien drevo kríža má sedem stupňov - presne ako kozmický strom, predstavujúci sedem nebies. Okrem symbolických významov, ktoré má znak kríža v čínskej, americkej či africkej kultúre, my sa zameriame na hĺbku a rozsah jeho významov v kresťanskej tradícii, ktorá prozreteľnostne obohatila symboliku kríža tým, že doň skoncentrovala symbol celých dejín spásy a umučenia Spasiteľa, Slovo, druhú osobu Najsvätejšej Trojice. Je viac než len obrazom Ježiša Krista, stotožňuje sa s celou jeho ľudskou existenciou, s jeho osobou. V Cirkvi sa slávi sviatok Povýšenia Svätého Kríža, spieva sa hymnus O Crux, spes unica... Má svoju históriu, jeho drevo pochádza zo stromu, ktorý Set zasadil nad Adamovým hrobom a jeho úlomky, po Kristovej smrti rozšírené do sveta, spôsobujú zázračné uzdravenia. On sa objaví na Kristových ramenách, keď príde ako sudca. Niet živšieho symbolu. Aj kresťanská ikonografia sa naučila vyjadriť ním tak túžbu po Mesiášovi, ako aj jeho prítomnosť: kde je kríž, tam je aj Ukrižovaný. Amen.

Vypočujte si rozhovor s duchovnou dcérou P. Ľubomíra Stančeka: Oľgou Kroupovou