Meditácia na 15.04.2020
Streda vo Veľkonočnej oktáve | Lk 24, 13-35
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Udalosť, ktorú zažili emauzskí učeníci, nie je iba jednoduchá rozprava, ale je to akoby eucharistická katechéza - "liturgia slova", po ktorej nasleduje "liturgia Eucharistie", kde vo svojom spolupútnikovi a blížnom spoznali Ježiša. Ježišove slová možno chápať ako vzor ohlasovania radostnej zvesti Ježišovho učenia. Skutočnosť, že Ježiš žil, umrel a vstal z mŕtvych sa stáva jadrom blahozvesti, o ktorej až do konca čias sa bude rozprávať, ohlasovať, a pre toto učenie i zomierať. Stretnutie emauzských učeníkov poukazuje na dva pramene poznania Ježiša ako Spasiteľa. Môžeme ho spoznať pri čítaní Svätého písma, pri slávení Eucharistie a vo svojom blížnom.
Ak chceme čo najlepšie poznať a milovať Ježiša, je potrebné čím častejšie čerpať z týchto prameňov duchovné bohatstvo, ktoré skrývajú. Ježiš sa sám dáva spoznať. Dôležitá je aj naša spolupráca. Učeníci zdržiavali Ježiša: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva" (Lk 24,29). Už prví kresťania k čítaniu Svätého písma pristupovali ako ku sviatosti. Sv. Hieronym hovorí: „Nielen v Eucharistii prijímame Krista, ale aj v Písme." A sv. Augustín jasne hovorí: „Pravý Kristus je tak v slove, ako aj v Eucharistii." A v jednej homílii sa pýta: „Bratia, čo si viac ceníte: Slovo Božie, alebo Eucharistiu?" A sám dáva odpoveď: „Pravdu hovorím, že v Slove nie je o nič menej prítomný Ježiš ako v Eucharistii." Prví kresťania vo veľkej úcte mali nielen Krista v Eucharistii, že budovali tabernákuly - bohostánky, ale na čestnom mieste bolo vždy uložené aj Písmo.
Veľkonočná doba nám ponúka viac svedkov Kristovho zmŕtvychvstania. Je správne, že ich príklad a správanie sa stávajú aj pre nás novým impulzom lásky k zmŕtvychvstalému Kristovi. Amen.