Meditácia na 29.06.2020

Svätých Petra a Pavla, apoštolov | Mt 16, 13-19

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“


Svätí Peter a Pavol sú stĺpy Cirkvi, ktorú založil sám Pán Ježiš. Kristus si mohol vybrať hocikoho z krehkých za stĺpy tak mohutnej budovy akou je Cirkev. Peter sa nebál krutovládcu Herodesa, ktorý zabíjal a bol postrachom ľudí a nebál sa ani väzenia. Peter vedel, že Pán Boh je stále s ním cez celý čas i vo väzení. Peter sa tešil výnimočnej láske Pána Ježiša, veď sa mu celkom odovzdal. A pritom vieme, že krátko predtým ho tri razy zaprel pred obyčajnou slúžkou. Pavol sa stretáva s Kristom neplánovane. V Damasku chcel spútať tých, ktorí verili v Krista a práve tam on sám a dobrovoľne ponúkol svoje ruky Kristovi. Obaja, hoci rozdielne povolaní stávajú sa jednotní. Jedného si povolal Ježiš Kristus, aby jeho učenie hlásal medzi Židmi a vyvoleným národom. A druhého, a to Žid Šavol-Pavol, aby priniesol učenie Ježiša Krista medzi pohanov. Ich pričinením, keď sa dali celkom a celí do služby Krista, dozvedel sa celý svet, že Boh si praje, aby sme si boli všetci rovní.

Pred Bohom má rovnakú hodnotu otrok, ako i ten, čo má bohatstvo na zemi. Pred Bohom má hodnotu len to, ako si človek plní svoje povinnosti voči Bohu a blížnemu. Dnes vieme, že k rovnoprávnosti, k zrušeniu otroctva a nevoľníctva muselo dôjsť, aby sa splnili slová Pána Ježiša: „...aby všetci jedno boli...„ (Jn 17,21).