Meditácia na 16.08.2020

20. nedeľa v Cezročnom období | Mt 15, 21-28

Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.


Možno ste si aj vy neraz povzdychli: Dokedy toto bude ešte trvať? Zapnete rádio, televízor či surfujete po nete a zistíte, že sa v nich útočí proti viere. Zoberiete do rúk knihu alebo časopis a opäť útoky proti viere. Neraz pod týmto tlakom mnohí zapochybujú, ba niekedy sa nám naša viera zdá aj zbytočnou. Evanjelium nám ponúka posilu. Ježiš Kristus sa pozeral na vieru celkom ináč. Ak niečo u ľudí chválil, tak to bola viera, ba nešetril slovami obdivu. On, ktorý sa díval s obdivom na mohutné piliere chrámu, rovnako vedel obdivovať aj prejav silnej viery. Viera v očiach Ježiša Krista musela byť niečím cennejším a vzácnejším než mohutná stavba chrámu. Prečo si Ježiš tak vysoko cenil u ľudí dar viery? Odpoveď by sme si mohli dať hneď. Ježiš videl do ľudí hlbšie a poznal najdokonalejšie aj vnútro človeka. Vedel, že ak niečo dokáže človeka pozdvihnúť, tak je to predovšetkým viera. Kladný postoj k životu, optimizmus, správny životný cieľ a hlavne viera dávajú človekovi silu do života.

Akou silou dokáže byť viera v srdci človeka, o tom hovorí z vlastnej skúsenosti nemecký vedec Hans Lindemau. Mnoho ľudí pred ním sa pokúšalo preplávať Atlantický oceán v malej lodičke. Ani jednému sa to nepodarilo. Cesta trvala 70 dní a mnohí ju nezvládli. Totiž, keď boli sami na loďke okolo 50 dní, začali mať halucinácie. Zbláznili sa. Lindemau hovorí: "Zahynuli preto, lebo nemali pevnú vieru." A začal sa sám pripravovať na túto cestu. Jeho príprava spočívala v tom, že za pol roka každý deň posilňoval svoju vieru. Neustále si opakoval: "Ja to dokážem!" Týmito cvičeniami nadobudol takú silnú vieru, že sa rovnala istote presvedčenia. A on to skutočne dokázal! Presedel sám v lodičke plných 70 dní, a nezbláznil sa.

Aj keď sa jedná o ľudskú vieru, jeho slová majú veľkú vážnosť. O čo viac dokáže viera nadprirodzená, viera v Boha! S touto vierou dokáže človek oveľa viac, než preplávať na lodičke oceán. S vierou v Boha dokážeme bezpečne a bez strachu preplávať oceán života. Keď máme vieru, nemôže sa nám nič zlého stať. Boh môže účinkovať len v takom srdci, v ktorom je viera. Preto Ježiš žiadal vieru od každého, komu išiel pomôcť svojou božskou mocou: Veríš, že ti to môžem urobiť?

Veriť v Boha znamená mať neochvejnú dôveru v neho, nech by sa prihodilo čokoľvek!

Ako to vyzerá s našou vierou? Niekedy sme svedkami slov: Ach, koľko som sa len namodlila k Pánu Bohu a nechce ma vypočuť! Takúto modlitbu Boh sotva vypočuje, pretože jej chýba viera. A čo je naša modlitba bez viery? Prázdne táranie. Viera dáva modlitbe silu a účinnosť.

Začnime sa aj my pozerať na vieru ako na skutočný klenot. Ona nám dáva silu do života. Naopak strach, pesimizmus, beznádej a nevera nás okrádajú o duševné sily. To sú opravdivé biče ľudstva. Aj dnešná veda potvrdzuje blahodarné účinky viery na duševnú rovnováhu človeka. Potvrdzuje to aj výrok z knihy Ako prežiť stresy. Autor v nej tvrdí zaujímavú vec: Darujte niekomu vieru a zdesaťnásobíte jeho ľudské sily!

Ježiš teda právom vyzdvihoval u ľudí vieru. Viera je sila, ktorá nám pomáha dostať sa cez všetky prekážky a predlžuje náš život až do nekonečna. Amen.