Meditácia na 28.08.2020

Piatok 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 25, 1-13

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“


Pán Ježiš nás dnes očividne pobáda k bdelosti, nie k bdelosti bez oddychu, čo môže viesť aj k poruchám na zdraví, ale k múdrej bdelosti a pripravenosti. Lebo rozdiel medzi múdrymi a bláznivými pannami vytvára ich prístup k očakávanému ženíchovi. Prezieravé starajúc sa o svoje lampy, o svoje duše mali v nádobe pripravený olej, milosť a lásku prítomnosti Ducha Svätého. Pevne, aktívne a vytrvalo očakávali ženícha. Nespoliehali sa len na prvotný zápal a horlivosť, ale snažili sa vytrvať, až kým slávnostný sprievod nevojde na hostinu. Žili a konali podľa múdrej vety: „Žite tak, akoby mal Kristus prísť o hodinu, ale pracujte tak, akoby ste mali pozemsky žiť sto rokov!“ Nie je správne, že bláznivé sa uspokojili s prvotnou horlivosťou a nič viac pre ženícha neurobili. Keď však zistili, že robili nemúdro museli odísť o vrátili sa keď už dvere boli zatvorené.

Príkladom múdrej a prezieravej pripravenosti nám môže byť aj jedna situácia z primičnéj slávnosti. Novokňaz mal veľmi ťažký život. Ešte v deň primičnej svätej omše vybavoval potrebné veci na skrášlenie jeho rukami prednesenej eucharistickej obety. Primiciant veľmi vnútorne šťastný v závere svätej omše ďakuje všemohúcemu a milosrdnému Bohu týmito slovami: „Pane, Bože milosrdenstva, Ty ma poznáš a vieš, že som Tvoj. Dnes som si ráno ani nevyčistil topánky, ani som sa nestihol oholiť, ale som tu, som Tvoj a dávam Ti svoje srdce. Lebo nie vonkajšok je dôležitý, ale Ty vidíš do vnútra. Som pripravený pre Tvoje dielo. Ďakujem Ti.“

Vidieť v tom odovzdanie sa Bohu v celej svojej bytosti človeka. A dokonca veľkú aktivitu a mohutný olej pripravenosti. Teda múdrosť pre Božie kráľovstvo a pre službu vo vinici Pánovej. My, ja aj vy, si túto múdrosť vyprosujme. Ale dôležitá je tu aj pokora. Ak by pochabé panny nezotrvali v svojej pýche, ale povedali si, kým tu ženích nie je, vráťme sa po olej do lámp, potom by bol výsledok a záver podobenstva pre ne úplne iný. Stihli by ešte svadobný sprievod a dvere by sa nezatvorili pred nimi.

Na výzvu Pána Ježiša odpovedajme múdro a pripravene. Pozdvihnime si srdcia na modlitbu a vyprosujme si v dnešný deň a cez Najsvätejšiu obetu Eucharistie túto pripravenosť a múdrosť. Ja sám na sebe pociťujem veľkú potrebu a nutnosť neostať na plytčine citu, ale zatiahnuť na hlbinu (porov.: Lk 5, 4). Pane a Bože náš, sme nehodní a slabí a Ty to veľmi dobre vieš. Potrebujeme Tvoju pomoc, aby sme mohli bez vonkajších a vnútorných prekážok kráčať v ústrety Tebe, pravému a večnému Ženíchovi, a raz vojsť na večnú svadobnú hostinu v nebi s Tvojimi svätými. Pomôž nám múdro a predvídavo bdieť v každom okamihu nášho života. Amen.