Meditácia na 30.10.2020
Piatok 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 14, 1-6 | 
V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.
Ježiš v tejto otázke odobril, že ak sa také niečo stane, možno zviera zachrániť. A ak sa to stane človeku, nikto nepochybuje, že ho treba zachrániť o to viac. O to viac, keď je to vaše vlastné dieťa. A chorému človeku treba záchranu odmietnuť? Ale oni mu na to nevedeli odpovedať (porov. Lk 14,6). Ježiš im dal jednoznačnú odpoveď tým, že vzal toho chorého človeka, „uzdravil ho a prepustil“ (Lk 14,4b). Ježiš sa predtým opýtal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn...“ Teda ak do studne padne `váš vlastný` syn.
Boh nás prijal za svoje deti. Stali sme sa Božími synmi a dcérami z jeho lásky. A tak Boh dáva najavo, že mu záleží na každom človeku. Je obrazne povedané `nepokojný`, ak niektorý z jeho synov alebo dcér padne do studne. A preto prichádza, aby ho z nej vytiahol, lebo ho veľmi miluje. V tomto prípade človeka vyťahuje zo studne tak, že ho uzdravuje. Nedbá na to, že je sobota. Je to posvätný čas, v ktorom sa také veci nesmú robiť. Farizeji zakazovali, aby sa v sobotu uzdravovalo. A tak spôsobili, že človek tu bol pre sobotu a nie sobota pre človeka. Ba ešte horšie. Spôsobili, že Boh tu, v sobotu, nebol pre človeka.
A zrazu tu prichádza Ježiš, ktorý na to dáva jasnú odpoveď. Zmyslom a naplnením zákona je: láska. Preto uzdravil človeka v sobotu. Uzdravil ho nielen na znak toho, aby dal odpoveď farizejom. Uzdravil človeka na znak toho, že Boh prišiel teraz medzi svoj ľud. A je s ním zvlášť v sobotu. V čase, ktorý obzvlášť patrí Bohu. Sám Boh si totiž želal byť s človekom. Dôkazom toho je, že Ježiš uzdravil človeka. To bolo znamenie, ktoré malo ukázať, že Boh je medzi nami.
Ten, ktorý je očakávaný, už prišiel. Je to on - Ježiš. Bol však v tele ako človek, čo bolo pre farizejov prekážkou, aby v neho uverili ako v Božieho Syna. On ním naozaj bol, preto si mohol dovoliť vykladať zákon `po svojom`. Preto mohol uzdraviť človeka aj v sobotu, lebo bol darcom tejto soboty. Sobota sama sa tak stáva znamením, dňom Pána - dňom Božieho milosrdenstva.
Židia slávili deň Pána v sobotu, teda v siedmy deň v týždni. Po vzkriesení Ježiša sa pre nás kresťanov stala týmto dňom nedeľa, lebo v nedeľu ráno Ježiš vstal z mŕtvych. Obsahom nedele je teda vzkriesenie Krista, jeho nový život, ktorý zavládol v celom stvorení. Boh chce, aby sme ho v tomto čase hľadali intenzívnejšie ako inokedy. Je to čas, kedy chce byť s nami a túži, aby sme my chceli byť s ním.
Spoločne sa modlime: Pane, daj, aby sme ťa hľadali pre tvoju lásku k nám. Daj, aby sme ťa hľadali a našli. Daj sa nám poznať. Daj nám zažiť silu tvojej prítomnosti, lebo ty si vždy blízko. Amen.