Meditácia na 03.11.2020
Utorok 31. týždňa v Cezročnom období | Lk 14, 15-24
Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“
Tragédiou novodobého ľudstva je, že mu chýba srdce
O mnohých tragédiách nášho sveta a našej doby sa stále hovorí a píše veľmi často vznešenými slovami, ba dokonca bombastickými; o mnohých tragédiách my sami najlepšie vieme z vlastných zážitkov. Zopakujme však ešte raz to, čo znie ako otrepaná fráza, že najväčšou tragédiou novodobého ľudstva je, že mu chýba srdce (K. Brandys). Stalo sa ľahostajným na tragédie súčasného technokrata. Ale chýbajúce srdce v prostredí ľudí, údajne nábožných - ako vidíme, bolo známe aj v Kristových časoch. A teda stojí pred Pánom Ježišom v sobotu ten biedny chorý na vodnatieľku a Pán Ježiš sa obracia na skupinu nábožných s otázkou, či slobodno uzdravovať v deň sviatočného odpočinku? A tí nábožní zákonodarcovia nenachádzajú odpoveď, hoci Pán Ježiš používa celkom silný argument.
Či aj pre nás v niektorých prípadoch nie je dôležitejší nejaký skutok nábožnosti, než skutok lásky k blížnemu? Skutok nábožnosti takej či onakej môže byť bezpochyby ľahší a príjemnejší ako návšteva v nemocnici. Ale je to príležitosť, aby sme skontrolovali úprimnosť našej lásky k blížnemu. Či táto láska nie je skôr utajeným egoizmom: milujeme určité osoby, pretože jednoducho je nám milo sa s nimi porozprávať a bezstarostne stráviť čas, lebo oni nás chápu, lebo oni nám prikývnu a v nejednom pochvália a v nejednom i konkrétne pomôžu; v každom prípade nič od nás neočakávajú! Buďme teda úprimní: milujeme seba a nie ich, milujeme seba v nich.
Ak však ten náš milý blížny sa ocitne v situácii vola, ktorý spadol do studne: niečo potrebuje, je chorý, utrápený, bezradný - ponáhľame sa, aby sme ho z tej studne vytiahli? V tomto evanjeliu je reč o sviatočnom dni. Práve nedeľa je takým dňom, keď môžeme odísť od domácich povinností, aby sme sa trochu zaoberali blížnym, pohrúženým v nejakom nešťastí: porozprávať sa o jeho starostiach (nie o svojich!), navštíviť v chorobe, napísať mail, sms,... A my so svojimi problémami môžeme nielen vo svätý deň, ale aj vo všedný, zastaviť sa tu pred Kristom, aby aj nás dotkol a uzdravil. Amen.