Meditácia na 25.12.2021
Narodenie Pána | Jn 1, 1-5. 9-14
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Sviatky narodenia Pána Ježiša využime na pravé obohatenie. Prosím, predstavme si náš vianočný stromček. Aj keď je krásny, vyzdobený, osvetlený, nikto z nás by ho v byte nechcel mať do budúcich Vianoc. Prečo nie? Pretože nemá korene. Rýchlo vyschne. V byte máme teplo. A predsa tento náš vianočný stromček nám môže byť výzvou, oslovením, aby naša viera, nádej a láska sa počas týchto dní upevnili. Náš život sa Vianocami nekončí, ak nás Pán života a smrti sám neodvolá. Život človeka je často prirovnávaný k stromu. Je tradíciou v rodinách, že pri narodení dieťaťa zasadia stromček. Sviatky narodenia Pána Ježiša majú vtedy pre nás pravý zmysel a význam, keď ich prežijeme ako kresťania. Vysoký strom musí mať korene čím hlbšie v zemi, aby sa nevyvrátil. Tak i kresťan potrebuje viac a viac si nielen uvedomiť, ale aj žiť svoj kresťanský život. Vianoce nám celý rok pripomínajú slová modlitby “Anjel Pána“, ktoré sú dnes zvlášť aktuálne: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14).
Betlehemské dieťa Ježiš nemlčí. Prichádza s darmi, ku ktorým sa nemôžu a nedajú prirovnať tie, ktoré oberajú o pokoj a radosť. Boh z jaslí prosí, aby mu pri jasliach zložili všetko, čo nie je pravé zlato, a aby si odniesli pravý poklad. Mnohí svoju nádej vkladajú do “pliev“, ktoré vietor odnáša, ktoré nemôžu natrvalo obohatiť. Jedine Boh dáva pravú nádej. Moc, sláva, kariéra... vedia zaslepiť oči, zviesť, oklamať. Sú však ako poľný kvet, ktorý vädne a usychá, a zajtra niet ho. O tom platí: „Márnosť nad márnosť“ (Kaz 12,8). Ježiš v jasliach prichádza liečiť našu slepotu, hluchotu, naše ochrnutie, malomocenstvo. Prichádza, aby noc nášho života zmenil na deň. Má moc odmeniť pozemský život večným životom. Dieťa v jasliach je Boh. On jediný dáva zmysel a cieľ nášmu životu.
Ten, kto prijme Boha za svojho Pána. Kto s Bohom žije nielen počas sviatočných dní, ale i v dňoch všedných. Sviatky Narodenia Pána Ježiša majú dôležité miesto v liturgii cirkevného roka, a teda aj v živote kresťana katolíka. Kresťan si uvedomuje, že ako dieťa Božie má čerpať od Ježiša to, čo mu nik iný neponúkne, nemôže darovať. Pohľad či spomienka na vianočný stromček nech i nás upevní skrze Božie Dieťa vo viere, nádeji a láske. A keď sa skončia Vianoce a stromček budeme odkladať, pokračujme vo vernosti a láske k Bohu. Plňme a zachovávajme príkazy tak, že chceme splniť svoje poslanie na zemi verne a zaslúžiť si odmenu od Boha vo večnosti. Amen