Meditácia na 12.04.2022

Utorok Veľkého týždňa | Jn 13, 21-33. 36-38

Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“ On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“ Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“ Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“ Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“

Priatelia, prečítajte si rozhovor - Pôst a duchovný zápas / Po ozajstnom stretnutí s Bohom odchádzame krívajúci. Teda navždy poznačení a iní

 

Najväčšou bolesťou matky, otca, je zrada ich vlastných detí. Najväčšou bolesťou, bratia a sestry, je zrada najbližších: rodiny, priateľov, kolegov... Najviac trpia deti, ktoré boli zradené vlastnými rodičmi. Zrada, toto slovo rezonuje takmer v každej myšlienke dnešného evanjelia. Ježiš povedal: „Veru hovorím vám, jeden z vás ma zradí“ (Jn 13,21). A Petra na konci perikopy napomína: „...nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš“ (Jn 13, 38). Zrada je porušením zmluvy medzi dvomi rovnocennými partnermi. Je to náhle a nešťastie navodzujúce porušenie dohodnutých pravidiel. Sväté písmo je celé veľkou zmluvou medzi Bohom a človekom. V celej histórii Starého zákona, správnejší by bol preklad „starej zmluvy“, išlo vždy o dodržiavanie zmluvy medzi Bohom a človekom. Tou prvou zmluvou bola dohoda medzi Abrahámom a Bohom. Abrahámovi potomci sa všetci zaviazali dodržiavať Pánov zákon a Boh sa im zaviazal pomáhať a starať sa o nich až do skončenia sveta. Ľudia sa však tejto zmluve spreneverili a stále Boha zrádzali. Či už modloslužbou, cudzoložstvom, vzájomnou nenávisťou, stále sa spreneverovali dohode s Pánom. Preto sa potom začalo židovskému národu vodiť veľmi zle. Nastalo preň čierne obdobie, nastala noc.

Boh však nezabudol na svoju časť zmluvy a prisľúbil im a cez židovský národ nám všetkým - Spasiteľa. Niekoho, kto vyvedie ľudí z tejto tmy. Boh svoj sľub splnil a ľuďom poslal Syna – svetlo do tmy. Preto o ňom mohol evanjelista Ján povedať: „svetlo vo tmách svieti, ale tmy ho neprijali“ (Jn 1,5). Tým svetlom, dodržanou zmluvou, bol a je Ježiš Kristus. Ale vidíme, že ľudstvo sa nezmenilo ani po tisícročnom čakaní na Spasiteľa. Ježiša opäť niekto zrádza, dokonca najbolestivejšie, ako sa len dá. Zrádzajú ho jeho najbližší: Judáš a ešte v tú istú noc aj Peter. Čítame tiež, že Judáš „...vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc“ (Jn 13,30) Zrada, bratia a sestry, je skutkom, ktorým človek upadá do tmy. Evanjelista Ján nám nepíše, že keď Judáš odišiel zradiť Ježiša bol už večer. Hovorí nám čosi iné. Píše doslova : „A bola noc“ (Jn 13,30). Pri stvorení sveta povedal Boh: „Buď svetlo, a bolo svetlo – deň prvý“ (Ex 1,3). A tu človek zrádza Boha „a bola noc“ – deň posledný. Zradou upadáme vždy do noci. A čo je ešte horšie, naša zrada dokáže uvrhnúť do tmy i ďalších ľudí. Tak pre Judášovu zradu upadli do tmy i ostatní apoštoli a Peter Ježiša výslovne tri razy zaprel. Ešte v noci, ešte pred východom slnka. Tma zrady prešla z jedného človeka na druhého.

Naša zrada na komkoľvek spôsobuje strašné utrpenie. Najprv uvrhne do tmy nás, naše srdce, potom postupne rozšíri tmu na našich najbližších. Zrada plodí ďalšiu zradu a tá ďalšiu. Tak sa napokon stalo, že Judáš zradil najprv Ježišovo učenie a potom samotného Ježiša, ako posledné zrádza i vlastný život a končí samovraždou. Malým i veľkým zradám sa v živote nevyhneme, ale keď už k nim dôjde, zoberme si príklad z Petra. Po tom, ako zaprel svojho Majstra, horko sa rozplakal, oľutoval svoju zradu a vrátil sa k Ježišovi. A celý život sa snažil žiť podľa Ježišových slov a poslania, ktoré od neho dostal. Na prvý pohľad je pre nás ťažké dopustiť sa takej zrady ako Judáš. Ale to ani nemusíme. Stačí, ak zákerne podvedieme rodičov, ak kvôli lepšiemu miestu v práci zradíme kolegu, ak pre svoje pohodlie nepomôžeme rodine... Stačí, ak nesplníme, čo sme sľúbili a plodíme zradu. Je to ako tma a chlad, ktoré sa postupne vkrádajú do sŕdc detí a rodičov. Do sŕdc priateľov a kolegov, aby ich rozvrátili a urobili z priateľov nepriateľov. Zrada je najstaršou a najhoršou vlastnosťou ľudí. Od Adama po dnes na nás striehne a čaká na náš slabý moment, aby nás presvedčila, že tou najdôležitejšou osobou na svete je naše ego. Nedajme sa ňou zviesť a zostaňme verní nášmu Pánovi a jeho učeniu všade, kde budeme, či už doma, alebo v práci. Amen.