Meditácia na 17.06.2022

Piatok 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 6, 19-23

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“

 

Pán Ježiš hovorí, že lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Možno povedať, že tým „okom" je úmysel nášho konania: dovoľuje nám vidieť zmysel a cieľ, aj najvzdialenejšie perspektívy našej práce, našich námah a utrpení, vôbec nášho života. Úmyslom či motívom nášho konania bude, samozrejme, Božia chvála, bude vlastné zdokonalenie, bude dobre myslený úžitok rodiny, spoločenstva, vlasti, spoločnosti. Ak vidíme tieto ciele, ak ich máme na zreteli -je zdravé naše „oko" a chvályhodné je naše úsilie; vtedy prebývame a konáme vo svetle. Ak ale strácame tieto ciele zo zreteľa alebo do konania sa vkrádajú nešľachetné úmysly - naše srdce zatieňuje chmára; Pán Ježiš hovorí: Aká bude potom tma sama?! Treba teda oživovať v sebe tieto dobré (inakšie povedané: čisté) úmysly, sprítomňovať si ich, pripomínať, obnovovať; možno ich aj rôzne podrobne uviesť; obetovať svoje skutky a veci napr. na úmysel odpustenia, alebo za obrátenie hriešnikov, za Cirkev, za chorých a trpiacich atď. Takto pretierame svoje oči i okná, rozjasňujeme naše svetlo a výhľady.

Prostredníctvom ranného aktu takéhoto určeného úmyslu náš deň sa môže stať modlitbou, obetou a zásluhou, vloženou do pokladnice večnosti, kde ako sme počuli - neničí ani moľ, ani hrdza.