Meditácia na 19.06.2022
12. nedeľa v Cezročnom období | Lk 9, 18-24
Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“
Filozofia, etika, zmýšľanie dnešného človeka je, že sa pokladá za stred sveta. Človek zabúda, že Boh mu dal príkaz podmaniť si svet (porov. Gn 1,28-30), ale dal mu aj príkaz lásky k Bohu, blížnemu i sebe. Boh ponechal človeku slobodu, ktorou ho obdaroval pri stvorení. Človek sa však bojí zriekania, sebazáporu, ovládania, smrti... Človek chce len žiť, dobre žiť, užiť si čo najviac a najlepšie, získať čo najviac, najcennejšie a najpríjemnejšie... Ježiš nám pripomína, že naše poslanie na zemi je získať spásu duše. Ježiš nám nezakazuje mať, vlastniť, užiť si, niečo dokázať, vedieť, poznať, užiť si, ale nesmie to prekážať vôli Božej, ktorú má Boh s každým z nás. Sme vyzvaní a oslovení, aby sme boli vnímaví na vnuknutia Ducha Svätého, ktorý nám pripomenie a naučí všetko, čo je potrebné pre našu spásu. Zatvárať si oči, nepočuť, urobiť sa nemým či hluchým k osloveniu Ducha, je z našej strany nečestné voči Bohu a zasluhuje si právom potrestanie.
Na druhej strane Ježiš nám dal príklad lásky. Aj tieto slová povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16,24-25). Človek si má byť vedomý svojej slobody, ale aj zodpovednosti za spásu svojej duše i duší mu zverených. Ježiš učí, že človek sa musí naučiť zriekať, aby mohol viac milovať. Pán Ježiš neprotestuje proti tomu, že ho Peter nazval Mesiášom, ale hneď Ježiš poukazuje na náš vzťah čím a ako máme udržiavať svoj vzťah s Mesiášom. Áno, nie je to príjemné, ale toto je cesta za Kristom. Kto viac miloval človeka ako Ježiš? A preto právom od nás očakáva, že mu opätujeme jeho lásku. Pri utrpení nesmieme zabúdať na zmŕtvychvstanie. Ak chceme mať účasť na sláve Krista, musíme nastúpiť na jeho cestu, ku ktorej nás dnes v evanjeliu vyzýva. Ježiš touto cestou šiel a nenecháva nás samých. On sám je naším Sprievodcom, Radcom a Učiteľom. Cieľ je veľký, a práve preto aj cesta musí byť tomu primeraná. Boh je spravodlivý. Každému z nás dáva len to, čo môžeme zniesť, čo môžeme urobiť, aby sme získali prisľúbenú odmenu. Nemáme sa navzájom prirovnávať, nie je z našej strany čestné, keď kladieme otázky: prečo ja, prečo toto, takto a podobne. Ježiš nechce, aby sme sa báli toho, čo od nás žiada a očakáva. Pýtajme sa seba: Boh, ktorý je Láska, chcel by mi niečo zlé? Boh Otec predsa neušetril svojho Syna za nás, tak veľmi nás miloval. A pre nás to nesmie byť len frázou, keď prirovnávame dĺžku života na zemi k večnosti, cieľu, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú.
Máme nesprávnou filozofiou, zmýšľaním a postojmi strácať zbytočne čas? Oberať sa o zásluhy, prostriedky a milosti ku spáse? Keď sme pri krste položili ruky na pluh, neobzerajme sa späť. Keď vieme, veríme a prijímame Ježišove slová z dnešného evanjelia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba...“ (Lk 9,23), chceme dať odpoveď, ktorú očakáva Ježiš a nám je na osoh. Ježiš od nás očakáva, že nastúpime na cestu kríža, cestu, ktorá vedie do večnej slávy, k víťazstvu, ktorým je Kristus. Amen.