Meditácia na 31.08.2022

Streda 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 4, 38-44

Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal po judejských synagógach.

 

Zástupy... zdržiavali ho... On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo". Tam, kde ho chceli zdržať (v Kafarnaume), predovšetkým učil; ale tie zástupy ho chceli zdržať medzi sebou určite nie tak s ohľadom na jeho náuku, ale kvôli množstvu uzdravení, aké tam vykonal. A tá jeho dobročinná činnosť bola tiež hlásaním Božieho kráľovstva. Skutky hlásajú, hovoria a svedčia hlasnejšie, než najhlasnejšie slová. Skutok, ktorým je kríž Ježiša Krista, obeta, na ktorej sa zúčastňujeme, hlása Božie kráľovstvo silnejšie a účinnejšie, než akékoľvek slová. Musíme to brať do úvahy my všetci, ktorí sme povolaní hlásať Božie kráľovstvo, ak chceme vydávať presvedčivé svedectvo o tomto kráľovstve. Adresujeme veľa nábožných slov nášmu okoliu, bližšiemu či vzdialenejšiemu; je to, samozrejme, akési hlásanie, ale príliš často neúčinné. Hlásanie len slovom – to ešte nie je svedectvo. Svedectvo treba vidieť, svedectvo sa vydáva skutkom.

Pán Ježiš poúča, ale ako vidíme, zároveň koná. Dokáže sa prihovoriť rozumu, ale nemenej je majstrom v prihováraní sa srdciam. Ak ide o nás, máme ambície prihovárať sa rozumu druhých. Ale bude zbytočné prihovárať sa niečiemu rozumu, ak sa neprihovoríme jeho srdcu. Okrem rečí rozumu existuje reč srdca. Ale k srdcu sa možno prihovárať len srdcom; srdcom sformovaným láskou, trpezlivosťou, pochopením, ochotou, úslužnosťou - podľa vzoru Ježišovho Srdca. Takéto srdce sa neobmedzí na slová, hoci aj veľmi múdre a silné. Keď slávny charitatívny pracovník o. Pierre staval sídliská pre bezdomovcov, nejaký ateista mu povedal: Ja neviem, či je nejaký Boh, ale ak je – tak je práve tým, čo vy konáte. Takým má byť naše hlásanie Evanjelia o kráľovstve.