Meditácia na 02.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok po 1. adventnej nedeli | Mt 9,27-31

separator_(1).png

Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: „Áno, Pane." Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili." A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!" No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

separator_(1).png

Pane, otvor nám oči 
 

V tomto čase prípravy na sviatky Narodenia Pána Ježiša si častejšie máme uvedomiť, že máme nielen oči tela, ale i oči duše. Uvedomujme si to najmä pri príprave ku sviatosti zmierenia, pretože neexistuje len telesná slepota, ale i duševná. A často zisťujeme, že i táto slepota nás robí nešťastnými. Práve o tejto slepote sa dajme poučiť z evanjelia. Hoci Matúš rozpráva o telesne postihnutých slepcoch, môže i nás inšpirovať to, čo povedali títo slepci, keď kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ (Mt 9,27). Život každého z nás sa podobá ceste, na ktorú sme povolaní od večnosti samotným Bohom. Keď kráčame svojou cestou života, môže sa stať, že si začneme namýšľať, že život je len našou vecou, záležitosťou nášho šťastia. Preto chceme odložiť Boha, preč od Cirkvi! Evanjelium nám pripomína, že Boh rešpektuje dar slobody, ktorý nám dal, a to aj vtedy, keď ho využijeme proti nemu, alebo ho zneužijeme.

Všimnime si počínanie Pána Ježiša. Tým, že slepcom vrátil zrak, dokázal, že je ten očakávaný Mesiáš, lenže neprišla ešte jeho hodina, preto zakazuje, aby o svojom uzdravení nikomu nehovorili. Oni i napriek zákazu odišli, a rozprávali o Ježišovi po celom kraji. Naše správanie je napodiv odlišné. Od nás sa dnes žiada a Ježiš si to praje a prikazuje, aby sme hovorili, a my mlčíme. Bojíme sa hovoriť o Kristovi, o našom vzťahu, o tom, čo sme krásne prežili v Ježišovom spoločenstve, ako sme sa cítili po stretnutí s ním vo sviatostiach. Bojíme sa vyznať, že sme veriaci. Neprosíme o uzdravenie, často nám vyhovuje slepota. Ba naša neláska na Ježišovu lásku odpovedá až tak tvrdo, že sa farizejsky vystatujeme, že nepatríme k nemu a ako Peter na Pilátovom nádvorí hovoríme: "Nepoznám toho človeka. Neviem, o kom to hovoríš." Strach, ľudské predsudky a ľudská moc nám zastierajú oči. Ježiš však hovorí; keď my budeme mlčať, tak prehovoria skaly. Ako často by stačilo menej, ako si myslíme a náš život by bol plnší, radostnejší, šťastnejší.

Ježiš na nás čaká a nechce, aby sme k nemu prichádzali cez protekciu, cez niekoho. Má na nás vždy čas. Chce pomôcť, utrieť slzu, potešiť, povzbudiť. Chce – a čo na to my? Ježiš uzdravil oči slepcom. V slovách: „Nech sa vám stane, ako ste uverili“ (Mt 9,29), ukazuje sa dôležitosť jeho náuky. Otvoril a uzdravil nielen oči telesné, ale otvoril aj oči ich duší, preto sa nečudujme, že plní radosti rozprávali o Ježišovi po celom kraji. Tak otvoril oči kedysi Šavlovi pri bráne Damasku, keď išiel prenasledovať kresťanov a urobil z neho Pavla, apoštola národov. Tak otvoril oči Augustínovi, ktorý neskôr napíše: "Neskoro som si ťa zamiloval, láska tak stará a stále nová." Tak otvoril oči Ernestovi Psicharimu, vnukovi Renana, ktorý na pustatine v Sahare prežil pieskovú búrku. Keď prešla, zvolal na svojich vojakov: "Verím, že je Boh! Verím v neho!" Potom pricestoval do Paríža a dal sa pokrstiť.

Aj dnes Ježiš otvára mnohým ľuďom oči, ktorí trpeli duševnou slepotou. Ježiš nám cez svoje učenie, ktoré poveril cez Cirkev hlásať, uzdravuje oči. Čím viac dôverujeme tomuto „lekárovi“, tým rýchlejšie nadobudneme uzdravenie, prípadne predídeme vážnejším ochoreniam. Cítime teda, ako je potrebné pravidelne sa stretávať s Ježišom, lekárom našich duší a nechať sa ním uzdraviť. Uvedomujeme si, že patrí sa, aby sme rešpektovali Ježišove príkazy, nariadenia a rady.

Áno, nie každý prežije sviatky Narodenia Pána Ježiša tak, ako si to praje Boh. Je to však nielen vecou našej cti, ale musíme si uvedomiť, že je to aj vecou našej odmeny a trestu na konci nášho života. Kto môže pochopiť, nech pochopí – takto často končí Ježiš svoje poučenie. A platí to aj pre nás. Amen.

YouTube | Gloria.tv