Meditácia na 23.06.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 6, 24 - 34
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?` alebo: ‚Čo budeme piť?` alebo: ‚Čo si oblečieme?`! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia."
Život s Ježišom je bez strachu
Ježiš v evanjeliu hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?... A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?... Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia" (Mt 6,25-34).
Pán uznáva, že každý deň má dosť lopoty a driny, starosti o potrebné veci a že nebeský Otec vie o týchto veciach potrebných k životu. Sám Ježiš pracoval mnoho rokov v dielni sv. Jozefa, aby pomohol Svätej rodine zaistiť nutné životné prostriedky. Ježišovo slovo o zbytočných starostiach neznamená teda chválu pre lenivých. Naopak, ostáva povinnosť práce a starostí, ale bez paniky, prílišnej úzkosti a divokej žiadostivosti.
Kresťan vie, že svet je Božím dielom a on má vo svete svoju úlohu. Boh stojí za všetkým dianím, je mocnejší než hriech a peklo a vo svojej múdrosti dokáže aj zlo obrátiť k duchovnému úžitku. Kresťan musí uvažovať o budúcnosti a starať sa o každodenný chlieb, ale bez zúfalstva, a nie na úkor duchovného života, modlitby, ktorá vlastne dáva práci pravý zmysel a posvätenie. Ani kresťan nevie, čo prinesie budúcnosť, ale vie, že Boh je Pánom budúceho času.
Ak sa bojím o svoju budúcnosť, o svoje materiálne zabezpečenie, tak asi len preto, že mám málo viery v Boha, málo verím a len veľmi vzdialeno a hmlisto, a že okrem tohto života existuje aj iný život, oveľa dokonalejší a obsahovo plnší. Boh je skutočná živá osoba a život v budúcnosti - s ním alebo bez neho, si pripravujeme životom tu na zemi. Preto ľudia žijú život tu na zemi bez šťastia z viery vo večný život a správajú sa tak, akoby mali k dispozícii len tie malé prostriedky času, priestoru a radosti, ktoré sú medzi kolískou a truhlou, preto sa prisávajú ako pijavice na tieto veci a ich sladkosť chcú vysať až do poslednej kvapky. Preto sa každý z nich pokladá za hlupáka a nešťastníka, ak mu nejaký ten pôžitok ujde a žije v neustálom strachu, že mu niekto každú chvíľu môže vyraziť z rúk tieto jeho obľúbené hračky. Preto ten strach človeka pred rakovinou, vojnou, čiže strach pred smrťou. Z toho plynie preto to šialené úsilie starostí: Musím stavať, budovať, musím zabezpečiť rodinu, však na Boha budem mať potom čas - v starobe. Potom, potom - a nakoniec nikdy.
Doby slabej viery boli vždy dobami veľkého životného strachu. ...a kto si odvykol od cesty do kostola, zvykol si často na cestu na nervovú kliniku. Len ten, kto vlastní veci tohto sveta ako dar Boží a nestráca z očí Božiu vôľu a svoje poslanie od Boha vo svete, len ten dokáže žiť bez strachu a prehnanej starostlivosti o zajtrajší deň. Zdá sa vám to nadsadené? Nie je to skutočnosť? Žijeme svoj život tak, akoby sme tu mali byť natrvalo. Akoby veci, ktoré sme si nadobudli, nemali sme nikdy stratiť, ba skôr by sa to dalo prirovnať - akoby sme si tieto veci brali so sebou do hrobu, aby sme ich mohli aj po smrti užívať.
Brat, sestra, ale vy chcete byť skutočnými, dobrými kresťanmi a to, že kladiete niekedy do popredia viac svetské starosti ako Pána Boha, to vás nemrzí?!
Preto teraz vo svojom srdci poproste pri sv. omši Pána Ježiša: Pane, ty mi ponúkaš úžasnú výmenu. Vezmeš moje zbytočné starosti, ale aj oprávnené záujmy za svoje, pretože tvoj a môj nebeský Otec najlepšie vie, čo potrebujem a ja zasa zoberiem Božie záujmy za svoje.
Budem sa snažiť, aby si ty bol Pánom mojej duši a prostredníctvom môjho života i v mojom životnom okolí. Nauč ma tej pravej dôvere k nebeskému Otcovi, aby som vždy vo svojom životnom jednaní kládol na prvé miesto záujmy Božieho kráľovstva a ostatné sa mi pridá - podľa tvojho prisľúbenia - podľa potreby. Amen.