Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 29.06.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

29. 6. Slávnosť apoštola Petra a Pavla | Mt 16, 13 - 19

separator.png

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." „A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha."
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi."

separator.png
Pekelné brány ju nepremôžu
 

Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Kto by spočítal, koľko mocipánov nosilo túto túžbu, aby sa na nich splnili tieto slová. Môže sa to pre niekoho z mocipánov stať skutočnosťou? A kto dáva takýmto právo vyvyšovať sa nad iných? Zobrať pri túžbe po moci to najcennejšie, čo človek má - život?
Nikto! Lebo jeden Boh je všetkého Stvoriteľ a jedine on raz bude odmieňať a trestať. Naše storočie hovorí už dnes jasnou rečou, že akákoľvek moc, samovláda, povýšenectvo nad inými musí skončiť, že jedine Boh je večný.

Spomeňme si na 30-te roky v Mexiku, kde bolo najväčším zločinom to, že človek veril v Boha. Posledný svätý vyhlásený z toho obdobia je P. Mates, SJ.

Obdobie 40-tych rokov. Hitler. Koncentračné tábory, milióny detí a bezbranných zabitých. Spomeňme na 50-te roky, o ktorých sa v poslednej dobe začalo a ešte bude veľa písať a hovoriť. Katolícke noviny z 25.6. prebrali správu z Mongolskej tlače, kde sa píše, že pri stalinských čistkách zahynul každý desiaty obyvateľ krajiny. Len duchovných zahynulo asi 70 tisíc. Zbúraných bolo do 700 svätýň a kláštorov, ktoré boli vyhlásené za strediská kontrarevolučných síl. Bude sa hovoriť a písať i o Cirkvi u nás, keď bola násilne zrušená Cirkev gréckokatolícka, keď boli veriaci nútení zradiť, podobne i kňazi a ísť do väzenia. Sloboda jej bola vrátená v roku 1968.
Ale čo ďalšie krivdy? Za jedinú noc odvlečené rehoľné sestry z nemocníc, ústavov, škôl. Zatvorené kláštory. Zničené množstvo kultúrnych pamiatok, umeleckých predmetov, knižníc, a to všetko len pre moc!

Toto všetko hovorí dnes - na sviatok apoštolov Petra a Pavla - jasnou rečou, potvrdzujúc slová Pána Ježiša z evanjelia: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18).

Začalo sa to dávno pred vypovedaním týchto slov. Bolo to v raji. Pokušiteľ chcel zviesť na hriech človeka, a preto mu povedal: Budete ako Boh!
A toto je začiatok echa-ozveny, ktorá i dnes chce pomýliť. Vieme však, že to je hriech pýchy. Kto chce byť viac ako Boh, musí si byť vedomý skorého konca. Babylon i Jeruzalem padli pre svoju pýchu. Kain pre pýchu vraždí ako prvý brata Ábela. Vyvolený národ zaniká pre svoj hriech. A vidíme, že nielen národy, mestá, ale i ľudia, a to i dnes pre hriech pýchy a moci zanikajú - aj dnešní svätci nás o tom učia.

Svätí Peter a Pavol sú stĺpy Cirkvi, ktorú založil sám Pán Ježiš. Kristus si mohol vybrať hocikoho z krehkých za stĺpy tak mohutnej "budovy", akou je Cirkev. Peter sa nebál krutovládcu Herodesa, ktorý zabíjal a bol postrachom ľudí, a nebál sa ani väzenia. Peter vedel, že Pán Boh je stále s ním cez celý čas, i vo väzení. Peter sa tešil výnimočnej láske Pána Ježiša, veď sa mu celkom odovzdal. A pritom vieme, že krátko predtým ho tri razy zaprel pred obyčajnou slúžkou. Pavol sa stretáva s Kristom neplánovane. V Damasku chcel spútať tých, ktorí verili v Krista a práve tam on sám a dobrovoľne ponúkol svoje ruky Kristovi.

Obaja, hoci rozdielne povolaní, stávajú sa jednotní. Jedného si povolal Ježiš Kristus, aby jeho učenie hlásal medzi Židmi a vyvoleným národom. A druhého, a to Žid Šavol-Pavol, aby priniesol učenie Ježiša Krista medzi pohanov. Ich pričinením, keď sa dali celkom a celí do služby Krista, dozvedel sa celý svet, že Boh si praje, aby sme si boli všetci rovní. Pred Bohom má rovnakú hodnotu otrok, ako i ten, čo má bohatstvo na zemi. Pred Bohom má hodnotu len to, ako si človek plní svoje povinnosti voči bohu a blížnemu. Dnes vieme, že k rovnoprávnosti, k zrušeniu otroctva a nevoľníctva muselo dôjsť, aby sa splnili slová Pána Ježiša: „... aby všetci jedno boli..." (Jn 17,21).
Preto je dobré a výhodné poznať i dnes Sväté písmo. Tam sa nájde nejedno aktuálne slovo i pre dnešný svet: „veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?"! (Mt 16,26). Ale i slová z dnešného evanjelia: „... postavíš Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18).

Často máme strach o materiálne veci. Právom, opodstatnene. Dnes si však máme uvedomiť, že veriaci sa nemusí báť o svoju Cirkev. História 20. storočia hovorí jasnou rečou: „... pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18).
...boli cisári, králi, prezidenti, a Cirkev je tu. Oslavovali jej smrť, a Cirkev žije. Plánovali jej skorý zánik a tí, ktorí jej to plánovali, dnes sú opovrhovaní. V srdci veriaceho nemá byť strach, ale Kristus. Ten však hovorí i tieto slová: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás" (Jn 15,20). Zároveň nám aj radí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24).

...a keby tu bol ešte medzi nami niekto, kto sa skutočne bojí o Cirkev, tomu platia slová Pána Ježiša: „a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,20). Nie je to úžasné?

Áno, Kristove slová sú pre nás aj rozkazom. I dnes si pripomeňme slová: „Ak ťa niekto udrie po ľavom líci, nastav mu aj druhé.... Modlite sa aj za tých, čo vás prenasledujú" (Mt 5,39-44). Pre nás nesmú platiť slová: „Oko za oko a zub za zub!" (Mt 5,38). Kristus sa modlil aj za svojich prenasledovateľov, katov.
Svätý Štefan - prvý mučeník sa modlil takto: „Pane, nezapočítaj im tento hriech" (Sk, 7,60).
Keď zomieral P. Michal Augustín Pro 23. 11. 1927, a to zastrelením bez riadneho súdu, zvolal: "Nech žije Kristus Kráľ!"

Preto sa dnes naše oči majú otočiť smerom k Rímu. Tam, kde zomreli za Krista dnešní apoštoli Peter a Pavol. Tam, kde položili život počas prenasledovania kresťanov v Koloseu ako zvieratá. Pozerajme na Rím, pretože tam je náš Svätý Otec, viditeľná hlava Cirkvi, nástupca Krista na zemi. Pre nás je to skutočne osobnosť. Navštívil už celý svet. Je to skutočne posol pokoja a lásky i keď má veľa nepriateľov. Veď aj Krista nenávideli. Pápež to vie.

Pre nás dnešný sviatok znamená aj to, aby sme ostali verní Svätému Otcovi. Tak ako to uverejnili i Katolícke noviny, keď zavítal na Slovensko náš slovenský kardinál Jozef Tomko, ktorý riadi tretinu sveta, pretože sú mu podriadené misie. Povedal: "O tom, čo povie pápež, sa nediskutuje!"  To znamená - vernosť Cirkvi a vernosť pápežovi. To nie je slepá poslušnosť, ale to je základ viery a jednoty.

Modlime sa preto, aby táto jednota sa medzi nami rozvíjala a prehlbovala. Modlime sa, aby sme ostali verní Kristovi a Cirkvi. Modlime sa, aby sme dali našej mládeži dobrý a zdravý základ viery do jej života. To bude tá najistejšia záruka, že náš národ i Cirkev splnia svoje poslanie, ktoré nám dáva Boh.

Keď má v rodine sviatok otec, tak sa často toto stretnutie využije na spomínanie, povzbudenie rodičov, pookriatie... Dnes si spomíname na nášho prvého pápeža, a preto aj toto naše stretnutie má vyznieť ako spomienka, povzbudenie do ďalšieho života, tiež pookriatie, keď naše duše a telá sú unavené. Amen.

YouTube | Gloria.tv