Meditácia na 30.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 24, 42 - 51
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde` a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami."
Pán Ježiš nás vyzýva bdieť a byť pripravený
Životná prax nás učí, že každá dôležitá práca si vyžaduje, aby bola vykonávaná v spojení s čnosťou bedlivosti. Šofér bdie za volantom; strážnik bdie, aby zabránil vlámaniu a krádeži; lekár bdie v pohotovostnej službe, aby chránil ľudské životy; rodičia bdejú pri výchove dieťaťa, aby ho správne pripravili na život... Aj Pán Ježiš nás dnes upozorňuje na túto čnosť slovami: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán" (Mt 24,42). Tieto slová Pána Ježiša sú tak vážne, že ich význam si má uvedomiť každý človek, a to tým viac ten, ktorý verí, že život tu na zemi sa nekončí smrťou. Rozjímali sme o prísnom odsúdení vodcov židovského národa, keď na ich adresu Pán Ježiš povedal: "Beda!" A toto evanjelium na to nadväzuje, pretože ním nás Pán Ježiš upozorňuje na blížiaci sa, ale istý súd, na stretnutie s ním ako Bohom-Sudcom. Nikto z ľudí nevie, kedy tento okamih nastane, a práve preto si máme osvojiť čnosť bedlivosti. Význam bedlivosti vysvetľuje v troch podobenstvách:
V prvom z nich hovorí o pripravenosti. Opisuje zlodeja, ktorý prišiel kradnúť, ale majiteľ-hospodár bdie, a tak si ochráni majetok. Tak aj kresťan musí byť stále pripravený a musí bdieť, pretože nevie, kedy sa bude musieť postaviť pred tvár svojho Sudcu. Možno to bude vo dne, možno v noci.... Preto by nás malo zaujímať, ako sa pred Boha postavíme.
Druhé podobenstvo nám ukazuje práve na to, že sa máme pripraviť na toto stretnutie prezieravým životom. Hovorí o vernom a múdrom služobníkovi, ktorý si svedomite plní svoje povinnosti a keď príde majiteľ, a nájde ho takto si počínať, urobí zo svojho sluhu správcu svojho majetku. Pre veriaceho človeka to znamená, že sa nemá trápiť nad tým, kedy príde Pán, ale má byť stále pripravený, pretože vie, že jeho Pán raz skutočne príde. Preto venuje svojej práci pozornosť, lebo pochopil, že toto je najistejšia záruka, najistejší spôsob, ako sa pripraviť na príchod Boha-Sudcu. Takéto správanie mu dodáva pokoj a radosť.
V treťom podobenstve Pán Ježiš poukazuje na negatívny príklad zlého sluhu, ktorý si počína nerozumne, pretože práve tú noc, keď si je istý tým, že jeho pán nepríde, stáva sa pravý opak. Pán príde, nájde neporiadok, za čo nepoctivého sluhu právom trestá. Toto podobenstvo nás poúča, aby sme si nedovolili povedať: som mladý, zdravý, mám pred sebou veľa povinností, mám predpoklad, že to ešte nebude tak skoro, budem mať čas na prípravu, tak si ešte niečo užijem. Pán však príde a toto nerozumné správanie by sa nemuselo šťastne skončiť. Náhly príchod Pána Ježiša môže odkryť nesprávne konanie. Horšie na tom bude, že sa už nebude dať nič napraviť, na nič vyhovoriť, nič ospravedlniť, pretože človek vie, čo je povinnosťou „správcu" tu na zemi. Tu nie je nič naveky, ale len na určitý čas, ktorý mu je určený jeho majiteľom-Bohom.
Keď premýšľame nad týmito podobenstvami, uvedomujeme si vážnosť slova bedliť. Je to správne. Veď toto chce dnes do nášho srdca vložiť Pán Ježiš. Buď pripravený! Bedli, lebo nevieš dňa ani hodiny! Keď si toto často pripomenieme, hoci pritom môžeme cítiť aj strach, je to zároveň aj bázeň pred týmto stretnutím, vždy je to len v náš prospech, na náš úžitok, a teda i pootvorená brána do stavu blaženosti. Nechajme teda silne pôsobiť tieto slová na náš rozum a city a presvedčíme sa o ich správnosti. V praxi nás môžu tieto slová ale vrhnúť aj na kolená vo sviatosti zmierenia. Svätá spoveď ako dar od Pána Ježiša, je zároveň odpustením nášho doterajšieho nesprávneho konania ako správcu, alebo je povzbudením, aby sme ako dobrí správcovia vytrvali, keď sme sa doteraz snažili plniť to, čo nám bolo uložené majiteľom-naším Bohom. Znova a znova sa presviedčame, že učenie Pána Ježiša chce moderného veriaceho človeka posilniť, obohatiť a už tu na zemi mu dať pocítiť kúsok neba v jeho živote. Preto malý sebazápor nám len a len prospeje a prinesie úžitok.
Tak ako si vyžadujú rôzne práce bedlivosť, či už u šoféra, strážnika, lekára, rodiča, tým viac si toto musíme uvedomiť všetci vo vzťahu k posledným veciam nášho života. Amen.