Meditácia na 17.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 18, 1 - 8

separator.png

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.` Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.`" A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"

separator.png

Je potrebné modliť sa a neustávať
 

Poľský spisovateľ Adam Mickiewicz napísal peknú baladu Návrat otca: Bohatý obchodník dlhší čas pôsobil v cudzine. Keď sa mal vrátiť, žena poslala deti otcovi naproti. Čakali ho na križovatke, kde bola aj kaplnka. Pri nej si deti kľakli a modlili sa za otca, ktorý sa mal už čoskoro vrátiť. V tom sa objavili vozy a na jednom z nich sedel aj ich otec. Deti vybehnú naproti, aby ho privítali. Aj otec sa nezdržal, vyskočil a bežal deťom oproti, aby si ich privinul do náručia. Zrazu spoza stromov vyskočili zbojníci. Zmocnili sa vozov, bohatstva a jeden z nich chcel zabiť aj otca, keď tu veliteľ skríkol: "Stoj!" A pustí na slobodu otca aj s deťmi. Keď sa ho kupec spýtal na dôvod, dostal odpoveď: "Keď naša banda čakala na vozy, prišli deti, ktoré nevedeli, že ich z krovia sledujeme, pokľakli si pred kaplnkou a modlili sa za svojho otca." Táto modlitba pohla srdce zbojníka, aby konal ináč, ako plánoval. Spomenul si na svoje deti a ženu. Preto dal všetkým slobodu. Modlitba detí zmäkčila srdce veliteľa zbojníkov.

V dnešnom evanjeliu nám Ježiš predstavil dve osoby: sudcu a vdovu. Prvá osoba dáva to, čo sa od nej žiada; kým druhá osoba nalieha, aby ho získala na svoju stranu. Je potrebné si povšimnúť obidve osoby, pretože nám odhaľujú istú zvláštnu vec, že postoj jednej dopĺňa konanie druhej. Vieme, že sudca nemal úmysel ujať sa práve vdovy, a tak splniť jej prosby. Tým viac Boh, ktorý nás miluje, splní naše prosby a priania, keď ho budeme veľmi prosiť. Pán Boh vypočuje prosby trpiacich a núdznych s veľkou trpezlivosťou a tým viac tých, ktorí neustávajú v prosbách.

Rozprávanie o sudcovi a žene má byť pre nás povzbudením a poučením, že Boh nás vždy vypočuje, ak nám to slúži ku spáse. Bližšie nevysvetľuje, ale vyzýva nás, aby sme sa stále modlili a zmierili sa aj s tým, keď nás hneď Boh nevypočuje. Koná to zámerne a pre naše dobro, náš úžitok. Chce, aby sme sa osvedčili a v tomto duchu chápme aj otázku Pána Ježiša: „ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?! (Lk 18,1-8). Hoci Pán Ježiš nevysvetľuje príčiny, prečo odkladá s našimi prosbami, zaiste je to dobré, lebo pre mnoho netrpezlivých ľudí bude ťažké čakať a nastane u nich znechutenie vo viere a v dôvere voči Bohu. Začnú hľadať pomoc inde, mimo Boha. Mnohým je ťažko vytrvať v modlitbe. Povzbuďme sa a vzor viďme na druhej postave z evanjelia, na žene-vdove. Ona sa nedá znechutiť. Zotrváva v pokore a prosí. Podobné poučenie dáva aj apoštol Pavol Timotejovi: „Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené" ( 2 Tim 3,14).

Žijeme v časoch, v ktorých si človek častejšie ako v minulosti uvedomuje a znepokojuje sa, lebo už nevie, na koho sa má obrátiť svojím hlasom o pomoc, a to najmä preto, že to, či ten bol prednedávnom bohom, v ktorého iní skladali nádeje, a zrazu je opakom. Ba čo viac, úžasná nízkosť, podlosť, zloba. Svet, ktorý sa vzďaľuje od Boha, neuznáva ho, popiera, vlastne ho najviac potrebuje. Nebojme sa hovoriť tomuto svetu o Bohu! Máme sa preto neustále modliť za obrátenie sveta, aby svet spoznal, že sa v mnohých veciach mýlil a mýli - jedine Boh ho nesklame. Nikto okrem Boha nie je dokonalý, spravodlivý, a preto nikto okrem Boha nemôže ľudí urobiť šťastnými už tu na zemi. Nikto a nič neurobí raj na zemi, aj keď ľudia budú mať čo jesť, budú mať pohodlie, budú zdraví, budú sa dožívať vysokého veku, a predsa toto bude len dočasne. Človek predsa chce žiť nielen tých niekoľko desiatok rokov, ale chce žiť večne, a to nám môže zabezpečiť jedine Boh. Preto je potrebné dať Bohu to, čo mu patrí, a čo je nám zárukou skutočného šťastia. Preto buďme vytrvalí v modlitbách ako vdova. Nedajme sa znechutiť, zastrašiť a oklamať. Uvedomujeme si, že keď vytrváme, jedine Boh nám môže dať to, o čo prosíme.

Nielen zbojník sa zmiloval nad otcom detí, ktoré sa za neho pred kaplnkou modlili, ale máme aj v každodennom živote dosť príkladov, na ktorých môžeme vidieť silu modlitby. Amen.

YouTube | Gloria.tv