Meditácia na 23.03.2013

Meditácie Ľubomíra Strančeka

sv. Deziderát; blahoslavená Gianna | Jn 15,9-17

separator.png

Litánie loretánske „Svätá Božia Rodička"

Rodina bez lásky
 

Keď sa pýtali sv. Deziderata, ako si predstavuje peklo, tak povedal: - Je to rodina bez lásky, je to spoločenstvo bez lásky, sú to ľudia bez lásky. –

Keď sa len trochu nad jeho slovami zamyslíme, máme motív na uvažovanie o štvrtom príkaze z Desatora: Cti otca svojho i matku svoju, v súvise so slovami dnešného evanjelia.

„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske" (Jn 15,10).
Najdokonalejšiu a najkrajšiu definíciu lásky napísal evanjelista sv. Ján: „Boh je láska" (1 Jn 4,8). Voláme ho apoštolom lásky. Slová dnešného evanjelia, povie Pán Ježiš krátko pred svojím uskutočnením poslania, prečo prišiel na svet. Ježišove slová: „Ostaňte v mojej láske" (Jn 15,10) znamenajú aj: Chráňte sa hriechu. Hriechu sa nedopúšťa ten, kto zachováva jeho prikázania. Medzi vážne prikázania patrí aj štvrtý príkaz z Desatora.

Ježiš tu nehovorí. rodičia, zachovávajte moje prikázania. A nehovorí: Deti, zachovávajte moje prikázania.
Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania" (Jn 15,10). Ježiš oslovuje každého, kto však nepočúva jeho slová, neostáva v jeho láske, a teda nemá pravú lásku. Pravá láska je taká, ktorá sa vie obetovať, zriekať, ovládať, kontrolovať a druhému chce dobro. Láska buduje, a nerúca. Láska upevňuje, a neničí. Láska spája, a nerozdeľuje.
Je správne, keď každý člen rodiny sa snaží dať svojej rodine to, čo od neho ostatní žiadajú. Príkaz – Cti svojho otca a svoju matku – túto požiadavku sleduje. Z prísloví vieme, že stačí jedno nakazené jablko a ohrozené sú všetky ostatné v jeho okolí. Keď v rodine len jeden člen sa nesnaží o pravú lásku, rodina je ohrozená. Je mnoho škodcov, ktorí ničia rodinu.
Spomeňme si aspoň niektorých:
Egoizmus; keď niekto využíva lásku iných a sám myslí len na seba a neopätuje lásku svojou láskou. Je to nepekná, škodlivá vypočítavosť.
Lakomstvo; ako dieťa egoizmu spôsobuje v rodine časté nezhody, nedorozumenia a napätia. Čo najskôr ho treba odstrániť.
Smilstvo; je hrubý a nevychovaný nepriateľ lásky. Kto pácha smilstvo, ten, nemôže hovoriť o láske. Svojím hriechom vráža nôž do srdca, ktoré je symbolom lásky. Tento hriech v základe je nástrojom diabla proti láske. Týmto hriechom stráca v manželstve, kde je cudzoložstvo, nárok na lásku vôbec od druhého partnera. Tento hriech je dostatočný motív na rozluku od lôžka i od stola.
Závisť; je nedostatok rovnosti. V rodine podľa veku, potreby a okolností má každý dostať to, čo mu patrí. Ten, kto sa dopúšťa hriechu závisti, už nemá v srdci lásku.
Obžerstvo; v mnohých rodinách sa jednotlivcami podceňuje láska. Najčastejšie sa ho dopúšťa muž alebo syn. kto sa pravidelne opíja, ten opúšťa lásku. Opilec je často žiarlivý. Muž na ženu a brat na niektorého súrodenca. Často si násilím, rečami, ale aj skutkami vynucujú lásku. akáto vynútená láska nie je pravá. Opilec si musí čo najskôr uvedomiť, že je nešťastím pre tých, ktorí ho majú radi a najmä je nešťastím svojej lásky. Iste, môže to byť dobrý človek, keď je triezvy. Svojím hriechom si však ničí lásku v srdciach detí, manželky, súrodencov a celej rodiny. Alkohol je metlou lásky. Ničí lásku.
Hnev; už sám osebe hovorí, že stojí na druhej strane lásky. Pán Ježiš o hneve hovorí: „No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák," pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon," pôjde do pekelného ohňa" (Mt 5,22). A Jakub apoštol radí: "Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom" (Jak 1,19-20). A apoštol Pavol radí: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom" (Ef 4,27). Všetko sú vážne napomenutia, ktoré chránia lásku a pokoj.
Lenivosť; ktorá svojou malou angažovanosťou okráda. Neprináša do spoločenstva hodnoty, ktoré sa od nej právom očakávajú.

Hriech v akejkoľvek podobe je nepriateľom lásky. A to znamená aj vtedy, keď ho priamo nepáchame, ale nezaujímame k nemu správny postoj. Sú to najmä cudzie hriechy. Koľko škody a zla tieto hriechy spôsobujú v našich rodinách! Je potrebné zamyslieť sa rodičom, súrodencom i manželom, či sami nie sú svojím nesprávnym postojom príčinou, že v ich rodine vymiera láska.

1. Dať iným radu k hriechu znamená ničiť lásku tak svoju, ako aj toho, komu k hriechu radíme. Ak radíme, tak raďme len dobre.
2. Popudzovať iných k hriechu je snaha správaním v iných ničiť lásku. Kto popudzuje k hriechu, nesmie čakať lásku.
3. Kázať iným hriech páchať je prejav krádeže lásky. Ten, čo káže hriech páchať, je zlodejom lásky u seba i u iných.
4. Privoliť k hriechu iných znamená vedome a dobrovoľne sa zriekať lásky, a teda prijímať aj absenciu lásky, čiže trest.
5. Poskytnúť pomoc k hriechu iných je vražda lásky. Kto miluje, ten nikdy nič nepodnikne proti láske ani u seba a tiež u iných. Kto miluje, ten pomoc k zlému neposkytne.
6. Mlčať pri hriechu iných chápeme ako falošný prejav lásky. Mlčať v tomto prípade znamená nemilovať.
7. Zastávať hriech iných je podlé. Škodí tak láske na oboch stranách. Chráňme sa takejto nerozumnosti. Je to útok na lásku.
8. Netrestať hriechy iných je vedomé šliapanie po hodnote, ktorú dáva láska. Tento hriech je proti spravodlivosti.
9. Chváliť hriechy iných je hlúposť, ktorá vraždí lásku. Je to zvrátenosť, ktorá volá po treste.
Rodina je malá bunka lásky. Kde sa páchajú tieto hriechy, tam sa vedome a dobrovoľne seje rakovina, ktorá ničí šťastie, pohodu a zdravie tohto spoločenstva. A vieme, že stačí jedna rakovinová bunka a pomerne rýchlo sa nakazí celé telo. Stačí, keď v rodine jeden člen je takouto rakovinovou bunkou a môže byť ohrozený každý člen rodiny. Preto sa volá po ozdravovaní, prevencii a boji proti hriechu.

Prežívame mesiac máj. Panne Márii dávame aj titul „Svätá Božia Rodička". Na Pannu Máriu sa s týmto titulom viažu aj slová žalmu: „Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka" (Ž 1045,41).
Uvedomujeme si, čo spôsobuje hriech. Je to púšť lásky. Preto Pannu Máriu prijímame ako dar od Boha, ktorý nám sprostredkúva vlahu milostí. Vieme, že jej „fiat" obohacuje aj nás, pretože nielen Máriu, ale cez ňu aj nás Duch Svätý napĺňa „živou vodou" (Jn 4,11). Na sneme v Efeze r. 431 dali biskupi titul „Bohorodička". Mária je nepochybne matkou Boha – Ježiša Krista. Jej láska k Bohu je pre každú našu rodinu mementom. Láska Bohorodičky Panny Márie je naším vzorom, aby aj v našich rodinách znova a znova sa mohla rodiť pravá láska.

24. apríla 1994 na námestí sv. Petra v Ríme Sv. Otec Ján Pavol II. blahorečil Giannu Beretty Molly z Milána, ktorá zomrela 28. apríla 1962 pri pôrode štvrtého dieťaťa, keď mala 39 rokov. Na blahorečení bol prítomný jej manžel Pietro Molla a jej už dospelé deti – Pierluigi, Emanuela a Lauretta. Keď čakala štvrté dieťa, lekári jej dôrazne radili potrat, lebo môže zomrieť. Gianna ako lekárka dobre vedela, aké veľké riziko podstupuje a akú malú šancu má na prežitie. Mala sa rozhodnúť: buď život dieťaťa, alebo svoj život. Gianna Beretta Mola sa obetovala... – Nikdy som si neuvedomil, že žijem vedľa svätice, - povedal Giannin manžel v knihe, ktorá opisuje život novej blahoslavenej, ktorú vydalo nakladateľstvo Paoline v Taliansku. – Moja žena bola normálna, obyčajná žena. Rada cestovala, lyžovala, rada sa pekne obliekala, mala rada hory, kvety, hudbu, všetko čo Boh stvoril. Milovala svoju rodinu, mala rada svoj dom i svoje povolanie. Mala nekonečnú dôveru v Božiu prozreteľnosť, bola plná radosti zo života. Bola to obyčajná, jednoduchá žena. – Zomrela, aby jej dieťa žilo.

Nie je to v praxi žité slovo Pána Ježiša? Iste. Ježiš aj nás dnes oslovil. Cítime, že sú to vážne a potrebné slová. Tým viac cítime potrebu realizovať tieto slová v našich podmienkach.

Ak rodine niečo patrí, je to láska. Láska žitá v rodine robí zo rodiny predsieň neba. Láska je iste to, o čo sa všetci máme usilovať. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012